V Štrasburgu 10. apríla 2007

Vážený pán X,

Dňa 1. júla 2005 ste Európskemu ombudsmanovi podali sťažnosť proti Európskemu parlamentu v súvislosti s uplatňovaním článku 2 ods. 1 Pravidiel o úhrade cestovných výdavkov a príspevkov poslancov (ďalej len „EAM“).

Dňa 26. júla 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Parlamentu. Parlament zaslal svoje stanovisko k Vašej pôvodnej sťažnosti 19. októbra 2005. Okrem toho, keďže ste 3. augusta 2005 zaslali ďalšie podanie, ktoré bolo postúpené Parlamentu 26. septembra 2005, Parlament 17. novembra 2005 zaslal dodatočné stanovisko k Vášmu ďalšiemu podaniu. Dňa 12. decembra 2005 som Vám zaslala obe stanoviská s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 16. januára 2006.

Ospravedlňujem sa za to, ako dlho mi trvalo dokončiť vyšetrovanie Vašej sťažnosti.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Pôvodná sťažnosť

Sťažovateľ bol poslancom Európskeho parlamentu v rokoch 1999 až 2004. Sťažovateľ 12. júla 1999 vo svojom formulári s osobnými údajmi oznámil Parlamentu svoju adresu A ako miesto svojho bydliska podľa článku 2 ods. 1 pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov (ďalej len „EAM“)(1). Podľa sťažovateľa v ten istý deň túto adresu preškrtol a zaslal upravené vyhlásenie, v ktorom zaevidoval svoju adresu B ako miesto svojho bydliska.

Počas volieb v roku 2004 miestne noviny tvrdili, že adresa sťažovateľa B neexistuje. Príslušný orgán vec prešetril a zistil, že adresa sťažovateľa je v poriadku. Sťažovateľ 24. marca 2004 oznámil Parlamentu adresu A ako miesto svojho bydliska podľa článku 2 ods. 1 EAM. Dňa 5. apríla 2004 zaplatil cestovnej kancelárii Parlamentu sumu 10 547,50 eura, aby zabránil ďalšej mediálnej publicite. Sťažovateľ predpokladal, že po voľbách v roku 2004 môže túto sumu získať späť. Generálne riaditeľstvo pre financie Parlamentu zadržalo sťažovateľovi ďalšiu sumu vo výške 1 850 EUR.

Dňa 23. mája 2004 sťažovateľ urobil verejné vyhlásenie. Sťažovateľ vo svojom vyhlásení vysvetlil, že:

„Pri mojom zvolení do Európskeho parlamentu v septembri 1999 mi bola ponúknutá poštová adresa [n] [volebná adresa] s využitím ubytovania v komplexe dovolenkových [domov] v [W]. (...) Na mojej adrese [B] vo [W] je [niekoľko domov] - nie [74] - usporiadaných v [7] blokoch (...). [Dom] očíslovaný [74] je [dom] v bloku [7]. Nie je žiadne číslo [75] (...). Číslo [75] mi bolo pridelené, aby som zabezpečil, že moja pošta bude doručená do kancelárie a nie do žiadneho z očíslovaných [domov]. Všetka moja pošta bola po dobu piatich rokov prijatá bez akýchkoľvek ťažkostí na túto adresu. Zostal som v [domoch] vždy, keď to bolo vhodné, ako aj v [R] v dome majiteľa [domov]. Hoci som v [volebnom obvode] každý víkend (...), nikdy som netvrdil, že (...) adresa [B] je mojím „trvalým domovom“. Vždy som tvrdil, že môj rodinný dom sa nachádza v [H- miesto adresy A] a moji podporovatelia a voliči to vedeli. Svoje [B] aj [A] adresy som oznámil Európskemu parlamentu.“

Povoľujúci úradník Parlamentu vymenovaný delegovaním začal vyšetrovanie a 6. a 14. júla 2004 uskutočnil dve vypočutia so sťažovateľom. V súvislosti s týmito vypočutiami sťažovateľ 14. júla 2004 predložil osvedčenie od pána Y., v ktorom sa uvádza, že

„(...) počas obdobia, ktoré sa začalo v septembri 1999 a skončilo v máji tohto roku ako hosť mňa a mojej manželky (...) [sťažovateľ] využíval priestory(...) [na adrese B] patriace spoločnosti, ktorú vlastní moja manželka a jej rodina. Tieto priestory využíval ako svoju [miestnu volebnú] kanceláriu a robil tak "zadarmo a bezdôvodne". (...) kedykoľvek prišiel do [našej oblasti](čo bolo často) žil v našom dome [v adrese C]. V skutočnosti je registrovaný ako osoba s bydliskom na tejto adrese na [miestnom] parlamentnom volebnom zozname.“

Adresa C nebola oznámená parlamentu.

Po vypočutí a po konzultácii s právnou službou povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním dospel k záveru, že:

1. že vyhlásenie sťažovateľa o adrese B nebolo platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM;
2. že vyhlásenie sťažovateľa o adrese A bolo platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM a že táto adresa by sa mala používať na účely výpočtu jeho cestovných výdavkov od začiatku jeho funkčného obdobia v júli 1999;
3. že suma 40 368,06 eura bola vyplatená neoprávnene, že sťažovateľ vrátil sumu 10 547,50 eura z tejto sumy a že dlžná suma, t. j. 29 820,56 eura, má byť vrátená.

Generálny tajomník 27. septembra 2004 uviedol, že po konzultácii s kvestormi 15. septembra 2004 schválil uvedené zistenia povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a rozhodol, že v súlade s článkom 27 ods. 3 EAM (2) sa platba poslednej splátky z dôvodu príspevku na všeobecné výdavky sťažovateľa zadrží.

Listom z 29. septembra 2004 sťažovateľ spochybnil zistenia a sumu, ktorá sa má vrátiť. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na svoj zápis do zoznamu voličov R (miesto adresy C). Dňa 22. januára 2005 oznámil, že pani Y. prvýkrát predložila svoje meno na zápis do tohto registra v roku 2002. Sťažovateľ tiež poskytol kópie zoznamu voličov za roky 2003 a 2004, na ktorých bolo uvedené jeho meno, spolu s menami pánov a pani Y., na adrese C.

Dňa 24. mája 2005 generálny tajomník po tom, čo dostal od sťažovateľa dodatočné pripomienky týkajúce sa jeho zápisu do zoznamu voličov R, ktorý bol účinný od 1. decembra 2002, informoval kvestorov. Generálny tajomník zistil, že tieto dodatočné podania neposkytli presvedčivé dôkazy o tom, že sťažovateľ mal v období od júla 1999 do marca 2004 bydlisko v R. Generálny tajomník však navrhol, aby sa dodatočné podania, hoci nepredstavujú presvedčivý dôkaz o bydlisku, zohľadnili na účely výpočtu cestovných výdavkov sťažovateľa za obdobie od decembra 2002 do marca 2004. Kvestori na svojej schôdzi 24. mája 2005 schválili zistenia a návrh generálneho tajomníka. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním 7. a 9. júna 2005 informoval sťažovateľa o rozhodnutí kvestorov.

Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním sa preto snažil vymôcť len sumy neoprávnene vyplatené sťažovateľovi v období od júla 1999 do decembra 2002. Celková vymáhateľná suma za obdobie od júla 1999 do novembra 2002 bola 29 112,94 EUR, z čoho sťažovateľ už zaplatil 12 397,50 EUR. Nesplatená suma neoprávnene vyplatených súm tak predstavovala 16 715,44 eura.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Parlament sa mohol vyhnúť omeškaniu pri potvrdzovaní svojho rozhodnutia vo veci jeho miesta bydliska v súvislosti s uplatňovaním článku 2 ods. 1 pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov. Navrhovateľ okrem toho tvrdil, že:

1. Parlament by mu mal okamžite vrátiť 12 397,50 EUR; a
2. Generálny tajomník Parlamentu by mu mal poskytnúť písomné potvrdenie, že neporušil článok 2 ods. 1 EAM.

Rozhodnutie generálneho tajomníka
z 25. júla 2005 o ďalšom vývoji

Sťažovateľ 3. augusta 2005 informoval ombudsmana, že dostal rozhodnutie z 25. júla 2005 prijaté generálnym tajomníkom podľa článku 27 ods. 3 EAM, ktoré sa týka vymáhania uvedenej neuhradenej sumy vo výške 16 715,44 EUR. Toto rozhodnutie bolo založené na týchto úvahách:

„19. Ak [sťažovateľ] neustanoví dátum nadobudnutia účinnosti svojho vyhlásenia z 24. marca 2004, vyhlásenie o (...) adrese [A] nadobudne účinnosť od dátumu listu [sťažovateľa], t. j. od 24. marca 2004.

20. Návrh [Sťažovateľa] na zrušenie jeho vyhlásenia z 24. marca 2004 nemožno prijať, pretože je bežnou praxou, že vyhlásenia týkajúce sa miesta bydliska nemusia mať retroaktívny účinok.

21. Je nesporné, že [sťažovateľ] sa skutočne zdržiaval vo svojom dome v [H] počas celého trvania svojho funkčného obdobia od júla 1999 do júla 2004.

22. Dokumentácia, ktorú [sťažovateľ ] predložil, preukázala, že bol niekedy prítomný v častiach [E] volebného [oblasti] [svojho členského štátu] a v ich okolí, ale neumožňuje určiť, či sa skutočne zdržiaval na [C] alebo [B] adresách.

23. Príspevok na všeobecné výdavky stanovený v článku 13 EAM je určený okrem iného na pokrytie cestovných a vedľajších výdavkov, ktoré vznikli v členskom štáte, v ktorom bol poslanec zvolený. Tento príspevok sa vypláca ako mesačná paušálna suma vo výške stanovenej Predsedníctvom. Výdavky, ktoré vznikli [sťažovateľovi] v súvislosti s cestovaním v rámci [členského štátu], boli preto pokryté z príspevku na všeobecné výdavky.

24. Príspevok na cestovné výdavky stanovený v článku 1 ods. 1 EAM je určený na náhradu cestovných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s účasťou na schôdzach oficiálnych orgánov Európskeho parlamentu. Poslanci majú tiež podľa článku 5 EAM nárok na náhradu cestovných výdavkov vyplývajúcich z návštevy inštitúcie Spoločenstva (vrátane Parlamentu) v Bruseli, Luxemburgu alebo Štrasburgu uskutočnenej v súvislosti s ich povinnosťami na základe príspevku na cestu uvedeného v článku 1 ods. 1. Poslanci sú podľa článku 2 ods. 1 EAM povinní oznámiť svoje bydlisko príslušnému oddeleniu Parlamentu na účely výpočtu paušálneho príspevku na cestu uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 5 EAM. Tento príspevok na cestu bol určený len na náhradu výdavkov, ktoré Parlament považoval za potrebné alebo užitočné na výkon povinností poslanca, a v žiadnom prípade nie je formou skrytej odmeny (3).

25. V tejto súvislosti bežný význam slov „miesto bydliska“, ako sa používa v článku 2 ods. 1 EAM, znamená, že poslanec musí oznámiť miesto, kde má bydlisko a kde skutočne žije na stabilnom základe.

26. Po konzultácii s právnou službou sa adresa kancelárie, poštová schránka, neexistujúca adresa alebo adresa, na ktorej poslanec nikdy nebýval, nesmie nahlásiť ako miesto bydliska v zmysle článku 2 ods. 1 EAM.

7. „[dom 75]“ v skutočnosti neexistuje, a preto ho nemožno platne vyhlásiť za miesto bydliska v zmysle článku 2 ods. 1 EAM.

28. V každom prípade budovy v "(...)[dom]" tvoria komplex rekreačných [domov] vlastnených a prevádzkovaných spoločnosťou ako komerčný podnik. Otvorená výzva na bezplatné využívanie takýchto priestorov ako kancelárie, kde možno prijímať poštové a telefonické hovory, alebo ako miesta, kde sa poslanec môže príležitostne zdržiavať, nemôže byť prijatá ako platný základ pre vyhlásenie o mieste bydliska v zmysle článku 2 ods. 1 EAM.

29. [Sťažovateľ] počas svojho funkčného obdobia nikdy neoznámil Európskemu parlamentu, že (...) adresa [C] je miestom jeho bydliska v zmysle článku 2 ods. 1 EAM.

30. [Sťažovateľ] nemá faktúry za služby ani potvrdenia o prenájme, ktoré by dokazovali jeho bydlisko na (...) adrese [C]. Dostal len otvorenú pozvánku na pobyt ako hosť s manželským párom [pánom a pani Y.], ktorého vlastný dom [bol] na tejto adrese.

31. Nedeklarovaná adresa [C] sa však nachádza v tesnej blízkosti (neplatne) deklarovanej adresy [B] a jej prijatie na účely výpočtu cestovných výdavkov, na ktoré [sťažovateľ] mohol mať nárok [sic], by nemalo žiadny vplyv na rozpočet Európskeho parlamentu. Za týchto okolností dokumenty [sťažovateľa] predložené v súvislosti s jeho zápisom do zoznamu voličov pre R platného od 1. decembra 2002, hoci nepredstavujú presvedčivý dôkaz o pobyte, mohli byť zohľadnené na účely výpočtu cestovných výdavkov, ktoré [sťažovateľ] mal zaplatiť za obdobie od decembra 2002 do marca 2004.“

Na základe uvedeného generálny tajomník rozhodol:

„1. Potvrdiť, že vyhlásenie z júla 1999 o adrese „[dom 75 na adrese B]“nie je platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM.

2. Potvrdiť, že vyhlásenie o adrese [A] z 24. marca 2004 je platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM, ktoré sa má použiť na účely výpočtu príspevku na cestu uvedeného v článku 1 ods. 1 EAM splatného od 24. marca 2004 do konca funkčného obdobia [sťažovateľa].

3. V prípade neexistencie platného vyhlásenia [sťažovateľa] o mieste jeho bydliska za obdobie od júla 1999 do 23. marca 2004 sa príspevok na cestu uvedený v článku 1 ods. 1 EAM vypočíta na základe:

i) adresu bydliska [A][Sťažovateľa] na obdobie od začiatku jeho funkčného obdobia v júli 1999 do 30. novembra 2002 vrátane,

ii) adresu [C] na obdobie od 1. decembra 2002 do 23. marca 2004.

4. Po odpočítaní sumy 10 547,50 EUR, ktorú [sťažovateľ] už splatil, ako aj sumy 1 850 EUR (konečná splátka príspevku [sťažovateľa] na všeobecné výdavky), predstavuje nesplatená celková suma neoprávnene vyplatených súm, ktoré ešte treba od [sťažovateľa] vymôcť, 16 715,44 EUR. (...)" (zdôraznenie v orginálnom).

List sťažovateľa z 3. augusta 2005

Po prijatí rozhodnutia generálneho tajomníka z 25. júla 2005 sťažovateľ 3. a 5. augusta 2005 predložil ďalšie podania, ktoré boli postúpené Parlamentu, aby ich zohľadnil vo svojom stanovisku. Sťažovateľ sa vyjadril k niektorým častiam rozhodnutia generálneho tajomníka z 25. júla 2005 a uviedol niekoľko argumentov na podporu svojich stanovísk (4). Predložil tiež vyhlásenie pani Y. z 2. augusta 2005:

„Keď bol [sťažovateľ] v júli 1999 zvolený za (...) straníckeho poslanca Európskeho parlamentu za [E, jeho volebný obvod], ponúkol som mu používanie (...)[domov na adrese B] ako jeho úradnú a trvalú [volebnú] adresu – č. [75] som mu pridelil výlučne z administratívnych dôvodov, keďže [adresa B ] je obchodný komplex [niekoľko domov]. Ponúkol som mu zariadenie na spracovanie jeho pošty/telefónov, ako aj trvalé bydlisko, kedykoľvek to požadoval na celé obdobie od júla 1999 do júla 2004. Vzhľadom na naše priateľstvo so [sťažovateľom] a na skutočnosť, že ako poslanec Európskeho parlamentu nepotreboval ubytovanie okrem víkendov, som sa rozhodol neúčtovať [sťažovateľovi] poplatky za tieto služby.

Počas parlamentných zasadnutí v Bruseli/Štrasburgu bol [sťažovateľ] v Európe každý týždeň od pondelka do štvrtka (vrátane), pričom počas 10-mesačného/ročného parlamentného kalendára zostali len víkendy. Keďže sme mimo nášho domova [v R] niekoľko mesiacov počas zimy, rozšíril som svoju ponuku na [sťažovateľa] a vyzval som ho, aby mal okrem [adresa B] neobmedzený a trvalý prístup k súboru izieb v našom dome a aby ich využíval ako miesto svojho bydliska.

[Sťažovateľ] to akceptoval a považoval za čoraz pohodlnejšie zostať v našom dome namiesto [adresa B ]. Naďalej však používal [adresu B] ako svoju oficiálnu adresu pre svoju [volebnú] prácu, aby zachoval naše súkromie pri používaní nášho domova.

Médiá a iní uviedli, že [sťažovateľ] nemal bydlisko v [adresa B]. To nie je pravda. Ako vlastník (...) [domov] môžem potvrdiť, že [sťažovateľ] mal v období od júla 1999 do júla 2004 k dispozícii miesto pobytu na adrese [adresa B], ako aj v našom dome na jeho neobmedzené a trvalé užívanie.“

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu k sťažnosti

Parlament zdôraznil, že jeho vecná pozícia k podstate prípadu sa nachádza v rozhodnutí generálneho tajomníka z 25. júla 2005, ktoré bolo uvedené vyššie pod názvom „SÚŤAŽ – ďalší vývoj“.

Parlament predložil nasledujúcu správu o tom, ako sa zaoberal prípadom sťažovateľa.

1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním začal vyšetrovanie po tom, ako Parlament dostal 18. mája 2004 list od predsedu príslušného orgánu pre uchádzačov v členskom štáte a po tom, ako sťažovateľ uverejnil vyhlásenie v máji 2004.
2. Dňa 22. júna 2004 sa sťažovateľ a generálny tajomník stretli. V dňoch 6. a 14. júla 2004 bol sťažovateľ vypočutý povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním. V súvislosti s vypočutiami povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním sťažovateľ predložil rôzne dokumenty na podporu svojho tvrdenia, že bol často prítomný vo svojom volebnom obvode, a najmä v oblasti M. Krátko po druhom vypočutí 14. júla 2004 predložil vyhlásenie v tom zmysle, že v čase, keď sa nachádzal v M, sa zdržiaval na inej adrese ako tej, ktorú oznámil Parlamentu podľa článku 2 ods. 1 EAM. Vyhlásenie však neposkytlo žiadne informácie týkajúce sa dátumu, kedy sa sťažovateľ prvýkrát zdržiaval na inej adrese.
3. Po porade s právnou službou Parlamentu povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním predložil svoje zistenia generálnemu tajomníkovi, ktorý sa 15. septembra 2004 poradil s kvestormi. Listom z 27. septembra 2004 generálny tajomník informoval sťažovateľa podľa článku 27 ods. 3 EAM, že dlhuje Parlamentu 27 970,56 eura, ktoré mal zaplatiť do 31. októbra 2004.
4. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie listom z 29. septembra 2004. Dňa 16. novembra 2004 generálny tajomník navrhol sťažovateľovi, aby bol opätovne vypočutý povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním. Tretie vypočutie sťažovateľa povoľujúcim úradníkom sa uskutočnilo 24. novembra 2004.
5. Listom zo 16. decembra 2004 povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním vyzval sťažovateľa, aby predložil listinné dôkazy o svojom zaradení do zoznamu voličov R za obdobie 1999 – 2004. Listom z 20. decembra 2004 sťažovateľ informoval povoľujúceho úradníka o rokoch, za ktoré bolo jeho meno zapísané do zoznamu voličov, ale neposkytol požadované listinné dôkazy.
6. Povoľujúci úradník listom z 11. januára 2005 pripomenul sťažovateľovi, že je potrebné predložiť listinné dôkazy o jeho zápise do zoznamu voličov R. Povoľujúci úradník tiež vyzval sťažovateľa, aby presnejšie uviedol, kedy sa prvýkrát zdržiaval na príslušnej adrese. Listom z 22. januára 2005 sťažovateľ postúpil listinné dôkazy týkajúce sa zápisu do zoznamu voličov, ale neodpovedal na druhú žiadosť o presnejšie uvedenie dátumov pobytu. V tom istom liste sťažovateľ uviedol dokumenty, o ktorých predloženie požiadal kvestorov.
7. Po náležitom zvážení dodatočných podaní sťažovateľa generálny tajomník opätovne konzultoval s kvestormi. Všetka dokumentácia, ktorú sťažovateľ požadoval vo svojom liste z 22. januára 2005, bola tiež predložená kvestorom. Tento bod bol zaradený do programu schôdze kvestorov 19. apríla 2005, ale z interných procedurálnych dôvodov bol odložený na nasledujúcu schôdzu 11. mája 2005. Dňa 11. mája 2005 predseda Parlamentu v dôsledku dôležitej rozpravy, ktorá sa uskutočnila v pléne, nariadil zrušenie všetkých schôdzí iných orgánov. Schôdza kvestorov sa preto konala v najbližšom dostupnom termíne, t. j. 25. mája 2005. V oboch prípadoch bol sťažovateľ informovaný o dôvodoch odkladu.
8. Po tom, ako kvestori 25. mája 2005 prehodnotili prípad sťažovateľa, povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informoval sťažovateľa listami zo 7. a 9. júna 2005 o svojich zisteniach. Kvestori vzali na vedomie listinné dôkazy, ktoré sťažovateľ poskytol v súvislosti so svojím zápisom do zoznamu voličov. Hoci kvestori poznamenali, že zápis do zoznamu voličov nepredstavuje presvedčivý dôkaz o pobyte, schválili návrh generálneho tajomníka zohľadniť tieto dokumenty na účely výpočtu cestovných výdavkov, ktoré sa mali uhradiť počas obdobia platnosti zoznamu voličov. Sťažovateľovi bol v dôsledku toho poskytnutý podrobný rozpis zníženej sumy, o ktorej vrátenie bol požiadaný, t. j. 16 715,44 EUR namiesto 29 820,56 EUR. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním požiadal sťažovateľa, aby súhlasil s prepočítaním neuhradenej sumy pred jej predložením generálnemu tajomníkovi na formálne schválenie.
9. Listom z 10. júna 2005 sťažovateľ návrh zamietol. Požiadal, aby mu boli do 30. júna 2005 vrátené všetky sumy, ktoré zaplatil alebo ktoré mu boli zadržané, v celkovej výške 12 397,50 eura. Okrem toho požiadal Parlament, aby mu vyplatil dodatočné cestovné výdavky za obdobie od 24. marca 2004 do konca jeho funkčného obdobia 19. júla 2004. Požiadal generálneho tajomníka, aby mu listom do 30. júna 2005 potvrdil, že neporušil článok 2 ods. 1 EAM.
10. Listom z 23. júna 2005 povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informoval sťažovateľa, že generálny tajomník posudzuje prípad na základe jeho listu z 10. júna 2005 a že bude včas informovaný o rozhodnutí generálneho tajomníka.
11. Druhým listom z 10. júna 2005 sťažovateľ uviedol tvrdenia týkajúce sa adries, ktoré uviedli niektorí poslanci Parlamentu na internetovej stránke Parlamentu. Požiadal o prešetrenie týchto adries a prijatie opatrení proti týmto poslancom, ak sa zistia nezrovnalosti.
12. Listom z 18. júla 2005 generálny tajomník odpovedal sťažovateľovi, že poslanci môžu uviesť nielen adresu bydliska, ale aj samostatné adresy na rôzne poštové účely. Je na každom poslancovi, aby dal Parlamentu pokyn, ktorý prejav má umiestniť na internetovú stránku Parlamentu. Ďalej potvrdil, že spisy poslancov, ktorých sťažovateľ označil, boli v súlade s platnými pravidlami.
13. Dňa 25. júla 2005 generálny tajomník zaslal sťažovateľovi odôvodnené rozhodnutie, v ktorom ho informoval o tom, že ešte treba vymôcť zníženú sumu vo výške 16 715,44 eura, a informoval ho o jeho práve podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Parlament by mu mal poskytnúť písomné potvrdenie, že neporušil článok 2 ods. 1 EAM, Parlament nemohol poskytnúť potvrdenie, že sťažovateľ neporušil článok 2 ods. 1 EAM. V rozhodnutí generálneho tajomníka z 25. júla 2005 sa konštatovalo, že vyhlásenie o adrese z júla 1999 nie je platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM a že celková suma neoprávnene vyplatených súm, ktoré sa ešte majú vymôcť od sťažovateľa, predstavuje 16 715,44 EUR.

Pokiaľ ide o žiadosť o vrátenie sumy sťažovateľovi vo výške 12 397,50 EUR, Parlament nemohol vrátiť požadovanú sumu. Táto suma pozostávala z 10 547,50 EUR, ktoré sťažovateľ vrátil Parlamentu 4. apríla 2004, a 1 850 EUR, čo je posledná splátka príspevku na všeobecné výdavky sťažovateľa, ktorý mu bol zadržaný v septembri 2004. Suma 12 397,50 EUR predstavovala časť celkovej sumy neoprávnene vyplatenej sťažovateľovi, t. j. 29 112,94 EUR, z čoho 16 715,44 EUR ešte bolo potrebné vymôcť.

Parlament tiež zamietol tvrdenie sťažovateľa o oneskorení, ktorému sa dalo predísť, a to poskytnutím podrobného opisu jeho riešenia prípadu sťažovateľa.

Parlament dospel k záveru, že tieto vysvetlenia preukázali, že sťažovateľovi poskytli každú príležitosť predložiť svoj prípad, a starostlivo zvážil každé podanie, ktoré mu bolo predložené. Parlament sa domnieval, že tento prístup viedol k priaznivejšej situácii pre sťažovateľa, keďže suma, ktorá sa má vymôcť, sa podstatne znížila, t. j. z 27 970,56 EUR na 16 715,44 EUR.

Stanovisko Parlamentu k dodatočným podaniam sťažovateľa

Vo svojom doplňujúcom stanovisku Parlament poskytol ďalšie vysvetlenia a zaoberal sa ďalšími podaniami sťažovateľky (5) a vyhlásením pani Y. z 2. augusta 2005.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a uviedol niekoľko poznámok na podporu svojich tvrdení (6). Sťažovateľ potvrdil, že jeho zápis do zoznamu voličov pre H (miesto jeho adresy A) bol zachovaný počas celého trvania jeho mandátu v Parlamente. Tvrdil tiež, že uplatniteľné pravidlá sú nejednoznačné a možno ich nesprávne vykladať.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Sťažovateľ vo svojich ďalších podaniach z 5. augusta 2005 uviedol určité obvinenia proti politickej strane v jeho členskom štáte. Tieto obvinenia sa netýkajú možného nesprávneho úradného postupu inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva a ako také nepatria do pôsobnosti európskeho ombudsmana. Nebudú teda preskúmané v kontexte tohto rozhodnutia.

2 Tvrdenie o oneskorení, ktorému sa dalo predísť, zo strany Parlamentu pri potvrdzovaní jeho rozhodnutia vo veci miesta pobytu sťažovateľa

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Parlament potvrdil svoje rozhodnutie o otázke miesta jeho bydliska v súvislosti s uplatňovaním článku 2 ods. 1 pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov, ktorému sa dalo predísť. Parlament odmietol uvedené tvrdenie tým, že poskytol tento podrobný opis svojho riešenia prípadu sťažovateľa.

1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním začal vyšetrovanie po tom, ako Parlament dostal 18. mája 2004 list od predsedu príslušného orgánu pre uchádzačov vo svojom členskom štáte a po tom, ako sťažovateľ uverejnil vyhlásenie v máji 2004.
2. Dňa 22. júna 2004 sa sťažovateľ a generálny tajomník stretli. V dňoch 6. a 14. júla 2004 bol sťažovateľ vypočutý povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním. V súvislosti s vypočutiami povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním sťažovateľ predložil rôzne dokumenty na podporu svojho tvrdenia, že bol často prítomný vo svojom volebnom obvode, a najmä v oblasti M. Krátko po druhom vypočutí 14. júla 2004 predložil vyhlásenie v tom zmysle, že v čase, keď sa nachádzal v M, sa zdržiaval na inej adrese ako tej, ktorú oznámil Parlamentu podľa článku 2 ods. 1 EAM. Vyhlásenie však neposkytlo žiadne informácie týkajúce sa dátumu, kedy sa sťažovateľ prvýkrát zdržiaval na inej adrese.
3. Po porade s právnou službou Parlamentu povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním predložil svoje zistenia generálnemu tajomníkovi, ktorý sa 15. septembra 2004 poradil s kvestormi. Listom z 27. septembra 2004 generálny tajomník informoval sťažovateľa podľa článku 27 ods. 3 EAM, že dlhuje Parlamentu 27 970,56 eura, ktoré mal zaplatiť do 31. októbra 2004.
4. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie listom z 29. septembra 2004. Dňa 16. novembra 2004 generálny tajomník navrhol sťažovateľovi, aby bol opätovne vypočutý povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním. Tretie vypočutie sťažovateľa povoľujúcim úradníkom sa uskutočnilo 24. novembra 2004.
5. Listom zo 16. decembra 2004 povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním vyzval sťažovateľa, aby predložil listinné dôkazy o svojom zaradení do zoznamu voličov pre R za obdobie 1999 – 2004. Listom z 20. decembra 2004 sťažovateľ informoval povoľujúceho úradníka o rokoch, za ktoré bolo jeho meno zapísané do zoznamu voličov, ale neposkytol požadované listinné dôkazy.
6. Povoľujúci úradník listom z 11. januára 2005 pripomenul sťažovateľovi, že je potrebné predložiť listinné dôkazy o jeho zápise do zoznamu voličov pre R. Povoľujúci úradník tiež vyzval sťažovateľa, aby presnejšie uviedol, kedy sa prvýkrát zdržiaval na príslušnej adrese. Listom z 22. januára 2005 sťažovateľ postúpil listinné dôkazy týkajúce sa zápisu do zoznamu voličov, ale neodpovedal na druhú žiadosť o presnejšie uvedenie dátumov pobytu. V tom istom liste sťažovateľ uviedol dokumenty, o ktorých predloženie požiadal kvestorov.
7. Po náležitom zvážení dodatočných podaní sťažovateľa generálny tajomník opätovne konzultoval s kvestormi. Všetka dokumentácia, ktorú sťažovateľ požadoval vo svojom liste z 22. januára 2005, bola tiež predložená kvestorom. Tento bod bol zaradený do programu schôdze kvestorov 19. apríla 2005, ale z interných procedurálnych dôvodov bol odložený na nasledujúcu schôdzu 11. mája 2005. Dňa 11. mája 2005 predseda Parlamentu v dôsledku dôležitej rozpravy, ktorá sa uskutočnila v pléne, nariadil zrušenie všetkých schôdzí iných orgánov. Schôdza kvestorov sa preto konala v najbližšom dostupnom termíne, t. j. 25. mája 2005. V oboch prípadoch bol sťažovateľ informovaný o dôvodoch odkladu.
8. Po tom, ako kvestori 25. mája 2005 prehodnotili prípad sťažovateľa, povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informoval sťažovateľa listami zo 7. a 9. júna 2005 o svojich zisteniach. Kvestori vzali na vedomie listinné dôkazy, ktoré sťažovateľ poskytol v súvislosti so svojím zápisom do zoznamu voličov. Hoci kvestori poznamenali, že zápis do zoznamu voličov nepredstavuje presvedčivý dôkaz o pobyte, schválili návrh generálneho tajomníka zohľadniť tieto dokumenty na účely výpočtu cestovných výdavkov, ktoré sa mali uhradiť počas obdobia platnosti zoznamu voličov. Sťažovateľovi bol v dôsledku toho poskytnutý podrobný rozpis zníženej sumy, o ktorej vrátenie bol požiadaný, t. j. 16 715,44 EUR namiesto 29 820,56 EUR. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním požiadal sťažovateľa, aby súhlasil s prepočítaním neuhradenej sumy pred jej predložením generálnemu tajomníkovi na formálne schválenie.
9. Listom z 10. júna 2005 sťažovateľ návrh zamietol. Požiadal, aby mu boli do 30. júna 2005 vrátené všetky sumy, ktoré zaplatil alebo ktoré mu boli zadržané, t. j. spolu 12 397,50 eura. Okrem toho požiadal Parlament, aby mu vyplatil dodatočné cestovné výdavky za obdobie od 24. marca 2004 do konca jeho funkčného obdobia 19. júla 2004. Požiadal generálneho tajomníka, aby mu listom do 30. júna 2005 potvrdil, že neporušil článok 2 ods. 1 EAM.
10. Listom z 23. júna 2005 povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informoval sťažovateľa, že po jeho liste z 10. júna 2005 generálny tajomník prípad posudzuje a že sťažovateľ bude včas informovaný o rozhodnutí generálneho tajomníka.
11. Druhým listom z 10. júna 2005 sťažovateľ uviedol tvrdenia týkajúce sa adries, ktoré uviedli niektorí poslanci Parlamentu na internetovej stránke Parlamentu. Požiadal o prešetrenie týchto adries a prijatie opatrení proti týmto poslancom, ak sa zistia nezrovnalosti.
12. Listom z 18. júla 2005 generálny tajomník odpovedal sťažovateľovi, že poslanci môžu uviesť nielen adresu bydliska, ale aj samostatné adresy na rôzne poštové účely. Je na každom poslancovi, aby dal Parlamentu pokyn, ktorý prejav má umiestniť na internetovú stránku Parlamentu. Ďalej potvrdil, že spisy poslancov, ktorých sťažovateľ označil, boli v súlade s platnými pravidlami.
13. Dňa 25. júla 2005 generálny tajomník zaslal sťažovateľovi odôvodnené rozhodnutie, v ktorom ho informoval o tom, že ešte treba vymôcť zníženú sumu vo výške 16 715,44 eura, a informoval ho o jeho práve podať odvolanie na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

2.2 Ombudsman v prvom rade poznamenáva, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva konali v primeranej lehote s cieľom vyriešiť také záležitosti, o aké ide v prejednávanej veci (7). Určenie primeranej lehoty sa môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, najmä vzhľadom na jeho zložitosť; procesné pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať; správanie dotknutej osoby; a správanie príslušných orgánov Spoločenstva.

2.3 Vzhľadom na tieto kritériá (8) a okolnosti uvedeného prípadu sa zdá, že nedošlo k neodôvodnenému omeškaniu zo strany Parlamentu pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa z 29. septembra 2004. Ombudsman preto nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa.

3 Návrh, aby Parlament nahradil sťažovateľovi sumu 12 397,50 EUR

3.1 Ombudsman po prvé poznamenáva, že toto tvrdenie v podstate znamená, že Parlament neoprávnene vymohol uvedenú sumu peňazí od sťažovateľa. Táto suma bola vyplatená na cestovné výdavky za obdobie od júla 1999 do 30. novembra 2002. V tejto súvislosti článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1 a článok 5 ods. 1 EAM stanovujú:

„Poslanci Európskeho parlamentu (ďalej len „poslanci“) majú nárok na náhradu cestovných výdavkov vo forme paušálneho príspevku za cestu za preukázanú a povolenú účasť na schôdzach oficiálnych orgánov Európskeho parlamentu. (...)

Pokiaľ ide o schôdze oficiálnych orgánov, ktoré sa konajú na území Európskeho spoločenstva... a v rámci Európy, príspevok za cestu uvedený v článku 1 ods. 1 sa vypočíta podľa použitého spôsobu dopravy a na základe vzdialenosti, ktorú poslanec precestoval na miesto konania schôdze, pričom východiskovým bodom je miesto bydliska poslanca uvedené v oficiálnom zozname poslancov Parlamentu a oznámené príslušnému oddeleniu Parlamentu (...).

S výnimkou plenárnych schôdzí majú poslanci nárok na náhradu cestovných výdavkov vyplývajúcich z návštevy inštitúcie Spoločenstva (vrátane Parlamentu) v Bruseli uskutočnenej v súvislosti s ich povinnosťami na základe paušálneho príspevku za cestu uvedeného v článku 1 ods. 1 vypočítaného podľa článku 2. (...)“.

3.2 Ombudsman ďalej poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 1 EAM je základom pre výpočet príspevku na cestu/cestovných výdavkov miesto bydliska poslanca EP, ako je uvedené v oficiálnom zozname poslancov Parlamentu a oznámené príslušnému oddeleniu Parlamentu."Sťažovateľ ani Parlament neposkytli informácie o mieste bydliska sťažovateľa uvedenom v oficiálnom zozname poslancov Parlamentu. Sťažovateľ aj Parlament však poznamenali, že adresa, ktorú sťažovateľ oznámil Parlamentu ako miesto svojho bydliska za predmetné obdobie, bola jeho adresa B. Na základe obsahu vlastného vyhlásenia sťažovateľa je rovnako jasné, že na tejto adrese nebolo bydlisko, ktoré sťažovateľ používal len na poštové účely.

3.3 Za týchto okolností a po zjavnej kritike sťažovateľa týkajúcej sa jeho vyššie uvedeného vyhlásenia pred Parlamentom sťažovateľ v súlade s článkom 2 ods. 1 EAM oznámil listom z 24. marca 2004 svoju adresu A ako miesto svojho bydliska. To bolo miesto, kde mal sťažovateľ podľa vlastných slov svoj "rodinný domov". Čoskoro potom sťažovateľ dobrovoľne vrátil sumu 10 547,50 EUR na základe vlastného výpočtu preplatkov, ktoré mu boli vyplatené za cestovné výdavky. V spise nie je uvedené, že toto vrátenie bolo sprevádzané akoukoľvek výhradou týkajúcou sa jeho správnosti. Po tejto platbe Parlament zadržal platbu poslednej splátky (1 850 EUR) pre sťažovateľa ako príspevok na všeobecné výdavky. Parlament vydal aj rozhodnutie o vymáhaní neuhradenej sumy peňazí, v ktorom dospel k záveru, že i) vyhlásenie sťažovateľa o adrese B nebolo platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM; a ii) vyhlásenie sťažovateľa o adrese A bolo platným vyhlásením podľa článku 2 ods. 1 EAM a že táto adresa by sa mala používať na účely výpočtu jeho cestovných výdavkov od začiatku jeho funkčného obdobia v júli 1999 do 30. novembra 2002.

3.4 V rámci vyšetrovania Parlamentu v tejto veci, príslušného odvolania sťažovateľa z 29. septembra 2004 a tohto vyšetrovania sa sťažovateľ v podstate snažil preukázať, že v období od júla 1999 do novembra 2002 mal skutočne bydlisko v zmysle článku 2 ods. 1 EAM v oblasti adries B a C. Sťažovateľ sa snažil preukázať uvedené skutočnosti napriek svojim vyhláseniam adresovaným Parlamentu (i) odkazujúc na obyčajnú poštovú adresu, kde nebolo bydlisko; ii) odkaz na adresu A, kde mal sťažovateľ svoj "rodinný dom"; a iii) pokiaľ ide o jeho akt vrátenia neoprávnene prijatej sumy 10 547,50 eura Parlamentu.

3.5 V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva (i) sa právny pojem bydlisko vzťahuje na miesto, kde dotknutá osoba vytvorila trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov s úmyslom, aby malo trvalý charakter; ii) bez ohľadu na čisto kvantitatívny faktor času, ktorý táto osoba strávila na jednom alebo druhom území, pojem bydlisko zahŕňa okrem fyzického úkonu života na určitom mieste aj úmysel priznať tomuto úkonu kontinuitu vyplývajúcu zo spôsobu života a vývoja bežných sociálnych vzťahov; iii) existencia takéhoto úmyslu je skutkovou otázkou, ktorá si vyžaduje zohľadnenie skutočného pobytu osoby; iv) osoba, ktorá sa sťahuje, aby preukázala svoj pobyt, sa môže odvolať na všetky skutkové okolnosti, ktoré predstavujú pobyt, a predložiť akékoľvek podporné dôkazy, ktoré považuje za vhodné (9). Okrem toho nie je potrebné, aby sa miesto bydliska poslanca EP zhodovalo s miestom jeho volebného obvodu (10).

3.6 Sťažovateľ sa obmedzil na tvrdenie, opierajúc sa najmä o vyhlásenia pána Y. a pani Y., že i) mal volebnú poštovú adresu vo W (miesto adresy B); ii) ak to bolo vhodné, zdržiaval sa na adrese B; iii) Pán Y. a pani Y. mu tiež poskytli ubytovanie vo svojom byte na adrese C, ktorú sťažovateľ uprednostnil pred adresou B. Tiež uviedol, že odišiel do oblasti M, ktorá sa zdá byť súčasťou jeho volebného obvodu (oblasť, kde sa nachádzajú miesta adries B a C), počas víkendov, vždy, keď Parlament zasadá a keď necestoval do zahraničia na návštevy delegácií, ale keď Parlament nezasadá, zostal vo svojom vlastnom byte na adrese A. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že adresa A je jeho domovom, a nie adresou C. Okrem toho potvrdil, že jeho zápis do zoznamu voličov na adrese A bol zachovaný počas celého trvania jeho mandátu v Parlamente. Za týchto okolností nemožno usudzovať, že sťažovateľ preukázal, že v predmetnom období mal „bydlisko“ v zmysle opísanom vyššie v oblasti adries B a C.

3.7 Sťažovateľ sa na podporu svojho tvrdenia odvoláva aj na jeho zápis do zoznamu voličov R (11) (uskutočnený koncom roka 2002) a na skutočnosť, že Parlament sa na tieto informácie odvolával v súvislosti s jeho rozhodnutím o cestovných výdavkoch za obdobie od 1. decembra 2002 do 24. marca 2004. Tento argument však nie je presvedčivý. Po prvé, ombudsman berie na vedomie najmä súbežné zaradenie sťažovateľa do zoznamu voličov H (miesto jeho adresy A). Sťažovateľ nepreukázal, že podmienky jeho zápisu do zoznamu voličov R dostatočne súvisia s úvahami, ktoré by mohli mať vplyv na určenie jeho „miesta pobytu“ v zmysle opísanom vyššie. Po druhé, Parlament zdôraznil, že nepovažuje zápis sťažovateľa do zoznamu voličov R za presvedčivý dôkaz o pobyte. Parlament sa skôr jednoducho rozhodol zohľadniť volebné dokumenty na účely výpočtu cestovných výdavkov sťažovateľa za uvedené obdobie (12).

3.8 Sťažovateľ napokon vo svojich pripomienkach tvrdil, že platné pravidlá sú nejednoznačné a možno ich nesprávne vykladať. V tejto súvislosti stačí poznamenať, že i) je jasné, že samotná poštová adresa sa nemôže považovať za „miesto bydliska“ poslanca EP v zmysle článku 2 ods. 1 EAM; a ii) zdá sa, že sťažovateľ nepožiadal Parlament o objasnenie výkladu článku 2 ods. 1 EAM a jeho správneho uplatňovania na konkrétne okolnosti jeho prípadu.

3.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že žiadosť sťažovateľa, aby mu Parlament vyplatil sumu 12 397,50 EUR, ktorá sa od neho neoprávnene vymohla, nie je podložená. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odmietnutie Parlamentu vyhovieť tejto žiadosti sa nezdá byť prípadom nesprávneho úradného postupu.

4 Tvrdenie, že generálny tajomník Parlamentu by mal sťažovateľovi poskytnúť písomné potvrdenie, že neporušil článok 2 ods. 1 EAM

4.1 Vzhľadom na svoje poznámky v bode 3 tohto rozhodnutia ombudsman dospel k záveru, že odmietnutie Parlamentu vyhovieť tejto žiadosti sa nezdá byť prípadom nesprávneho úradného postupu.

5 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu v súvislosti s tvrdením a nárokmi sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Parlamentu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Pravidlá o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov (EAM) platné v júli 1999, článok 2 ods. 1: „Pokiaľ ide o zasadnutia úradných orgánov, ktoré sa konajú na území Európskeho spoločenstva, ako je vymedzené v článku 299 (ex-227) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a v rámci Európy, príspevok za cestu uvedený v článku 1 ods. 1 sa vypočíta v súlade s použitým spôsobom dopravy a na základe vzdialenosti, ktorú poslanec precestoval do miesta zasadnutia, pričom východiskovým miestom je miesto bydliska poslanca uvedené v oficiálnom zozname poslancov Európskeho parlamentu a oznámené príslušnému oddeleniu Európskeho parlamentu (ďalej len „východiskové miesto“).“

(2) Pravidlá o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov (EAM) Článok 27 ods. 3: „Ak je generálny tajomník po porade s kvestormi presvedčený, že boli vyplatené neoprávnené sumy ako príspevky stanovené pre poslancov v týchto pravidlách, vydá pokyny na vymáhanie týchto súm od príslušného poslanca.“

(3) Pozri vec 208/80, Lord Bruce of Donington, Zb. 1981, s. 2205.

(4) Navrhovateľ predložil okrem iného tieto argumenty: i) zápis do registra voličov na účely pobytu v R sa zakladá výlučne na vyhlásení vlastníka domu, ktoré sa zvyčajne podpisuje a predkladá pred miestnymi, vnútroštátnymi alebo európskymi voľbami; ii) vzhľadom na to, že uprednostňuje pobyt na adrese C pred adresou B, jeho pobyt bol predložený a zaregistrovaný vo volebnom registri v roku 2002 a zápis do registra sa objavil o dva mesiace neskôr v roku 2002; iii) Parlament akceptoval vyhlásenie pani Y. o jeho pobyte za obdobie od decembra 2002 do júla 2004, ako ho zaznamenal volebný tajomník v R, ale bezdôvodne a bez dôkazov sa rozhodol zamietnuť jej vyhlásenie za skoršie obdobie od júla 1999 do novembra 2002, čo bolo nekonzistentné a nespravodlivé.

(5) V odpovedi na tvrdenia sťažovateľa uvedené v poznámke pod čiarou č. 4 Parlament uviedol toto. Tieto body neobjasnili dátumy, keď sa sťažovateľ prvýkrát zdržiaval na adrese C. Sťažovateľ vo svojom liste z 29. septembra 2004 adresovanom generálnemu tajomníkovi informoval Parlament v súvislosti s adresou C, že „na tejto adrese som bol zaregistrovaný v [vnútroštátnom] volebnom registri a na tomto základe som hlasoval vo všetkých voľbách od roku 1999“. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním ho listami zo 16. decembra 2004 a 11. januára 2005 vyzval, aby predložil listinné dôkazy o tejto registrácii. Dokumentácia, ktorú sťažovateľ predložil, sa však vzťahovala len na obdobie po 1. decembri 2002. Obdobie, v súvislosti s ktorým Parlament posudzoval zápis sťažovateľa do zoznamu voličov pre R, je december 2002 až marec 2004, keď sťažovateľ informoval Parlament o zmene svojej adresy bydliska na adresu A. V súvislosti s týmto obdobím sa však Parlament nedomnieval, že zápis do zoznamu voličov poskytol presvedčivý dôkaz o pobyte, ale jednoducho použil volebné dokumenty na účely výpočtu cestovných výdavkov sťažovateľa s cieľom znížiť sumu splatnú Parlamentu podľa článku 27 ods. 3.

(6) Sťažovateľ okrem iného poukázal na to, že súhlas generálneho tajomníka s jeho bydliskom na adrese C v období od októbra 2002 do marca 2004, aj keď len na účely zaznamenania cestovných výdavkov, bol tichým potvrdením toho, že počas tohto obdobia dodržiaval príslušné nariadenia. Ďalej položil nasledujúcu otázku: „Ak sa takéto dodržanie, ktoré sa zakladalo na svedectve [pani Y.] pred volebným tajomníkom pre R, akceptovalo ako dostatočné na prijatie jeho cestovných výdavkov z adresy C za uvedené obdobie, prečo potom generálny tajomník nebol ochotný prijať písomné svedectvo z toho istého zdroja ako primeraný dôkaz na výpočet cestovných výdavkov za predchádzajúce obdobie 1999 – 2002?“

(7) V tejto súvislosti sa pripomína, že v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti „v primeranej lehote“.

(8) Pokiaľ ide o procesné pravidlá, v článku 27 ods. 2 EAM sa stanovuje, že: „Každý poslanec, ktorý sa domnieva, že tieto pravidlá boli uplatnené nesprávne, sa môže písomne obrátiť na generálneho tajomníka. V prípade, že sa nedosiahne dohoda medzi poslancom a generálnym tajomníkom, vec sa postúpi kvestorom, ktorí prijmú rozhodnutie po konzultácii s generálnym tajomníkom. Kvestori môžu konzultovať aj s predsedom a/alebo Predsedníctvom.“

(9) Pozri rozsudok z 27. septembra 2006 vo veci T-416/04 Kontouli/Rada, zatiaľ neuverejnený, body 71 – 73 a v ňom citované prípady.

(10) Pozri v tomto zmysle vec 208/80, Lord Bruce of Donington, Zb. 1981, s. 2205, bod 15.

(11) Sťažovateľ predložil kópie príslušného zoznamu voličov (účinného od 1. decembra 2002) a svojho zápisu do zoznamu voličov pre mestskú radu mesta R za registračný rok 2003/2004.

(12) V tejto súvislosti ombudsman pripomína, že zlučiteľnosť tohto výberu s príslušnými platnými pravidlami nepatrí do rozsahu jeho súčasného vyšetrovania.

Sťažovateľ vo svojich ďalších podaniach z 3. augusta 2005 okrem iného uviedol tieto argumenty: i) zápis do registra voličov na účely pobytu v R sa zakladá výlučne na vyhlásení vlastníka domu, ktoré je zvyčajne podpísané a predložené v októbri v roku predchádzajúcom miestnym, vnútroštátnym alebo európskym voľbám; ii) vzhľadom na to, že uprednostňuje pobyt na adrese C pred adresou B, jeho pobyt bol predložený a zaregistrovaný u volebného tajomníka v októbri 2002 a zápis do registra bol zaznamenaný v decembri 2002; iii) Parlament akceptoval vyhlásenie pani Y. (október 2002) o jeho pobyte za obdobie od decembra 2002 do júla 2004, ako ho zaznamenal volebný tajomník v R, ale rozhodol sa bezdôvodne a bez dôkazov zamietnuť jej vyhlásenie za skoršie obdobie od júla 1999 do novembra 2002, čo bolo nekonzistentné a nespravodlivé. Parlament v odpovedi uviedol toto. Tieto body neobjasnili dátumy, keď sa sťažovateľ prvýkrát zdržiaval na adrese C. Vo svojom liste z 29. septembra 2004 adresovanom generálnemu tajomníkovi sťažovateľ informoval Parlament v súvislosti s adresou C, že „na tejto adrese som bol zaregistrovaný v [vnútroštátnom] volebnom registri a na tomto základe som hlasoval vo všetkých voľbách od roku 1999“. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním ho listami zo 16. decembra 2004 a 11. januára 2005 vyzval, aby predložil listinné dôkazy o tejto registrácii. Dokumentácia, ktorú sťažovateľ predložil, sa však vzťahovala len na obdobie po 1. decembri 2002. Obdobie, v súvislosti s ktorým Parlament posudzoval zápis sťažovateľa do zoznamu voličov pre R, je december 2002 až marec 2004, keď sťažovateľ informoval Parlament o zmene svojej adresy bydliska na adresu A. V súvislosti s týmto obdobím sa však Parlament nedomnieval, že zápis do zoznamu voličov poskytol presvedčivý dôkaz o pobyte, ale jednoducho použil volebné dokumenty na účely výpočtu cestovných výdavkov sťažovateľa s cieľom znížiť sumu splatnú Parlamentu podľa článku 27 ods. 3. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že prijatie jeho bydliska v R generálnym tajomníkom na obdobie od októbra 2002 do marca 2004, aj keď len na účely zaznamenania cestovných výdavkov, bolo tichým uznaním dostatočnosti jeho dodržiavania príslušných právnych predpisov za toto obdobie. Ďalej položil nasledujúcu otázku: „ak bolo takéto dodržanie, ktoré sa zakladalo na svedectve pani Y. pred volebným tajomníkom [R], prijaté ako dostatočné na prijatie jeho cestovných výdavkov z [adries B a C] na uvedené obdobie, prečo potom generálny tajomník nebol ochotný prijať písomné svedectvo z toho istého zdroja ako primeraný dôkaz na výpočet cestovných výdavkov za predchádzajúce obdobie 1999 – 2002?“

Vzhľadom na formuláciu bodu 31 rozhodnutia generálneho tajomníka z 25. júla 2005 a príslušné vysvetlenia uvedené v ďalšom stanovisku Parlamentu sa ombudsman domnieva, že rozhodnutie Parlamentu týkajúce sa obdobia od decembra 2002 do marca 2004 nebolo založené na zistení, že „bydlisko“ sťažovateľa počas tohto obdobia bolo na adresách B a C, ale bolo skôr opatrením ex gratia prijatým „s cieľom znížiť sumu, ktorú [sťažovateľ] dlhuje Európskemu parlamentu podľa článku 27 ods. 3, po zohľadnení toho, že toto zníženie „by nemalo žiadny vplyv na rozpočet Európskeho parlamentu.“ Z tohto dôvodu a tiež vzhľadom na to, že i) Parlament v tejto súvislosti zohľadnil volebný register R, a nie len vyhlásenie pána Y. alebo pani Y. o bydlisku sťažovateľa; ii) nekonzistentnosť uvádzaná sťažovateľom nemôže sama osebe predstavovať vhodný základ pre akceptovanie sťažnosti sťažovateľa, ombudsman nepovažuje za opodstatnené vykonať ďalšie vyšetrovanie v súvislosti s uvedeným argumentom sťažovateľa o nekonzistentnosti v správaní Parlamentu.