V Štrasburgu 14. novembra 2005

Vážená pani P.

Dňa 4. augusta 2004 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV). Sťažnosť sa týkala údajného nedodržania rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci T-183/96 o náhrade Vašich právnych poplatkov zo strany EHSV.

17. mája 2002 ste ombudsmanovi podali predchádzajúcu sťažnosť týkajúcu sa tej istej veci. Sťažnosť bola zaregistrovaná pod referenčným číslom 927/2002/(BF)JMA. Dňa 25. júna 2002 sa považovala za neprípustnú, keďže z dostupných informácií vyplynulo, že ste nevyčerpali všetky možnosti na predkladanie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupov uvedených v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 8 štatútu európskeho ombudsmana.

Dňa 28. septembra 2004 som o tejto sťažnosti informoval predsedu EHSV a požiadal som ho o predloženie stanoviska. Stanovisko EHSV mi bolo doručené 17. decembra 2004. Postúpil som Vám ho 14. januára 2005 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Nedostal som od vás žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vyriešenie prípadu.

Sťažnosť

Skutkové okolnosti prípadu sú podľa sťažovateľa zhrnuté takto:

Dňa 17. mája 2002 sťažovateľ najprv podal sťažnosť ombudsmanovi proti EHSV, ktorá bola zaregistrovaná pod spisovým číslom 927/2002/(BF)JMA. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že EHSV nevyhovel rozsudku Súdu prvého stupňa zo 17. februára 1998 vo veci T-183/96, v ktorom Súd nariadil EHSV okrem iného nahradiť právne poplatky sťažovateľa.

Sťažovateľka vysvetlila, že 14. novembra 1996 podala na Súd prvého stupňa žalobu proti EHSV, v ktorej napadla rozhodnutie svojho zamestnávateľa začať voči nej disciplinárne konanie, v dôsledku čoho bola preradená zo stupňa 5 do stupňa 2 v platovej triede C3. EHSV prijal toto rozhodnutie 18. januára 1996 z dôvodu, že pripomienky sťažovateľky uvedené v jej hodnotiacej správe za obdobie od 1. septembra 1992 do 31. augusta 1994 boli v rozpore s dôstojnosťou jej postavenia a lojálnosťou voči inštitúcii a v rozpore s jej povinnosťami podľa článkov 12 a 21 služobného poriadku. Súd prvého stupňa však 17. februára 1998 dospel k záveru, že rozhodnutie EHSV nie je primerané, a zrušil ho. Súdny dvor tiež odsúdil EHSV, aby nahradil sťažovateľke jej právne poplatky.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanke tvrdila, že napriek jasnému rozhodnutiu Súdneho dvora o jej právnych poplatkoch jej EHSV ešte tieto poplatky neuhradil. Keďže z dostupných informácií vyplýva, že sťažovateľ nevyčerpal všetky možnosti na podanie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupov uvedených v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, sťažnosť bola 25. júna 2002 vyhlásená za neprípustnú podľa článku 2 ods. 8 štatútu európskeho ombudsmana. V tomto liste z 25. júna 2002, ako aj v ďalšej odpovedi z 30. augusta 2002 ombudsman navrhol, aby sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí, najmä odvolacieho konania stanoveného v článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Ombudsmanka dodala, že po tom, ako tak urobí, by mohla zvážiť predloženie novej sťažnosti, ak by považovala odpoveď inštitúcie za neuspokojivú.

Dňa 4. apríla 2004 sťažovateľ opäť napísal ombudsmanovi. V tomto liste uviedla, že viackrát, naposledy 12. júla 2004, sa obrátila na EHSV so žiadosťou o náhradu svojich výdavkov na právne zastupovanie vo výške 69 190 BEF. Napriek jej žiadostiam sa zatiaľ neuskutočnila žiadna úhrada. Sťažovateľka pripojila k svojej sťažnosti kópie všetkej korešpondencie s EHSV.

Vzhľadom na nové dôkazy sa ombudsman rozhodol zaregistrovať list sťažovateľa ako novú sťažnosť (referenčné číslo 2778/2004/JMA) a začať vyšetrovanie. Ombudsmanka požiadala EHSV o predloženie stanoviska k týmto tvrdeniam:

Sťažovateľka v skratke tvrdí, že napriek početným žiadostiam adresovaným príslušným útvarom EHSV jej právne poplatky vo veci T-183/96 pred Súdom prvého stupňa ešte neboli uhradené, čo je v rozpore s rozhodnutím súdu. Žiada preto, aby jej boli nahradené právne poplatky vo výške 69 190 BEF.

Požiadavku

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

EHSV vo svojom stanovisku najprv uviedol podrobnú chronológiu faktickej situácie. Inštitúcia pripojila k svojmu stanovisku všetku korešpondenciu medzi sťažovateľom a jeho útvarmi.

EHSV poznamenal, že 17. februára 1998 Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok vo veci T-183/96, ktorú podala pani P. proti EHSV, v ktorom odsúdil inštitúciu na zaplatenie právnych poplatkov sťažovateľovi.

Sťažovateľ sa 16. mája 2002 písomne obrátil na EHSV so žiadosťou o vykonanie rozhodnutia. Sťažovateľka vo svojom liste požiadala o náhradu svojich právnych poplatkov, hoci v súvislosti s týmito poplatkami nepredložila žiadne podporné dôkazy. Útvary EHSV sa neúspešne pokúsili kontaktovať sťažovateľku a požiadať ju o predloženie dôkazov týkajúcich sa výšky a povahy jej právnych poplatkov.

Dňa 29. júla 2003 sťažovateľ formálne podal odvolanie na EHSV podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Vo svojom odvolaní požiadala o zaplatenie svojich právnych poplatkov vo výške 10 000 BEF. K svojmu odvolaniu pripojila osvedčenie, v ktorom jej advokát vyhlásil, že v rokoch 1991 a/alebo 1996 mu sťažovateľ zaplatil 10 000 BEF. EHSV vo svojej odpovedi z 9. decembra 2003 dospel k záveru, že nie je možné poskytnúť žiadnu platbu, keďže dokument priložený k listu sťažovateľa bol len kópiou pôvodného osvedčenia a navyše nepreukázal, že požadované poplatky zahŕňali právnu prácu vo veci T-183/96.

V liste zo 16. apríla 2004 sťažovateľka vyzvala EHSV, aby sa riadil rozsudkom Súdneho dvora a zaplatil jej právne poplatky vo výške 10 000 BEF. K listu priložila originál potvrdenia o tejto sume. V odpovedi z 5. júla 2004 útvary EHSV zamietli žiadosť sťažovateľky s odôvodnením, že dôkazy, ktoré predložila, neboli ani riadnym potvrdením, ani jej advokátskym listom, a navyše neodkazovali na konkrétnu prácu, pre ktorú bol návrh zákona vystavený. Inštitúcia vo svojom liste opísala druh podporných dôkazov, ktoré by sťažovateľka mala zaslať, aby jej žiadosti o platbu vyhovela.

Dňa 12. júla 2004 sťažovateľ zaslal dve samostatné osvedčenia z rokov 1997 a 2000, v ktorých jej advokát vyhlásil, že práca, ktorú vykonal pre sťažovateľa, bola pre jeho prácu vo veci T-183/96. Sťažovateľ do listu zahrnul aj novú žiadosť týkajúcu sa dodatočných právnych poplatkov vo výške 59 190 BEF. Vo svojej odpovedi z 15. októbra 2004 EHSV súhlasil s uhradením pôvodnej žiadosti o 10 000 BEF, ale odmietol zaplatiť ďalších 59 190 BEF, pretože sa domnieval, že druhá žiadosť nebola podložená žiadnymi dôkazmi.

V nadväznosti na opis skutkového stavu sa EHSV vyjadril k vyšetrovaniu ombudsmana a k podstate veci.

Pokiaľ ide o rozhodnutie ombudsmana začať vyšetrovanie v tejto veci, EHSV tvrdil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ombudsmanovi nevyčerpal možnosti na podanie interných administratívnych sťažností, najmä odvolania uvedeného v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 8 štatútu ombudsmana. EHSV tvrdil, že pokiaľ ide o žiadosť o platbu vo výške 10 000 BEF, sťažovateľka podala sťažnosť ombudsmanovi jeden mesiac pred uplynutím lehoty na odpoveď inštitúcie na jej odvolanie stanovenej v článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o vrátenie dodatočných 59 190 BEF, EHSV poukázal na to, že jeho útvarom nebolo nikdy podané žiadne interné odvolanie týkajúce sa tejto druhej žiadosti. EHSV preto dospel k záveru, že ombudsman mal vyhlásiť prípad za neprípustný na základe článku 2 ods. 8 svojho štatútu.

V súvislosti s tvrdeniami sťažovateľky sa EHSV odvolal na vysvetlenia uvedené vo svojom rozhodnutí z 15. októbra 2004, v ktorom súhlasil s úhradou právnych poplatkov sťažovateľky vo výške 10 000 BEF, ale odmietol tak urobiť v prípade jej druhej žiadosti vo výške 59 190 BEF. Inštitúcia tvrdila, že v prvom prípade jej útvary pristúpili k úhrade poplatkov sťažovateľke po tom, ako 12. júla 2004 predložila potrebné dôkazy. Pokiaľ ide o odmietnutie EHSV vyhovieť novej žiadosti sťažovateľa o 59 190 BEF, inštitúcia tvrdila, že ešte nebol predložený žiadny dôkaz na odôvodnenie povahy týchto poplatkov. Inštitúcia preto dospela k záveru, že jej útvary konali v tejto situácii správne a že akékoľvek omeškanie platby bolo dôsledkom toho, že sťažovateľka nepredložila náležité dôkazy týkajúce sa povahy odmeny jej advokáta.

Pripomienky sťažovateľa

Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa vo svojom stanovisku domnieva, že sťažnosť nebola v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 8 štatútu európskeho ombudsmana, a preto ju ombudsman nemal vyhlásiť za prípustnú. Tvrdí, že sťažovateľka pred podaním svojej sťažnosti ombudsmanovi nevyčerpala všetky možnosti na podanie interných administratívnych sťažností, najmä odvolacie konanie uvedené v článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

1.2 Ombudsman pripomína, že podľa článku 2 ods. 8 svojho štatútu:

„Ombudsmanovi sa nemôže podať žiadna sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, a neuplynuli lehoty na odpovede orgánu, o ktorý sa žiada.“

1.3 Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že 17. mája 2002 sťažovateľ najprv podal sťažnosť ombudsmanovi týkajúcu sa toho istého predmetu (odkaz: 927/2002/(BF)JMA), ktorá bola vyhlásená za neprípustnú 25. júna 2002 podľa článku 2 ods. 8 štatútu európskeho ombudsmana. Zdalo sa, že sťažovateľ nevyčerpal všetky možnosti na predkladanie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku. Ombudsman vo svojom liste z 25. júna 2002, ako aj v ďalšej odpovedi z 30. augusta 2002 sťažovateľovi jasne oznámil, že by mal pred zvážením podania novej sťažnosti vyčerpať odvolacie konanie stanovené v článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

1.4 Z dôkazov predložených EHSV vyplýva, že 29. júla 2003 sťažovateľka skutočne podala odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorom žiadala, aby jej EHSV nahradil náklady na právne zastupovanie vo veci T-183/96 (1), a že EHSV odpovedal 9. decembra 2003.

1.5 Ombudsmanka konštatuje, že medzi sťažovateľom a EHSV bola aj následná korešpondencia. Keďže sa však odvolanie podľa článku 90 ods. 2 adresované EHSV a následná sťažnosť adresovaná ombudsmanovi týkali rovnakého predmetu, ombudsman sa domnieva, že sťažnosť spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 8 jeho štatútu. Ombudsman preto považuje za vhodné zvážiť tvrdenia sťažovateľa, a teda posúdiť skutkovú podstatu prípadu.

2 Údajné neuhradenie právnych poplatkov sťažovateľovi zo strany EHSV

2.1 Sťažovateľka tvrdí, že napriek početným žiadostiam adresovaným príslušným útvarom EHSV jej právne poplatky vo veci T-183/96 pred Súdom prvého stupňa ešte neboli uhradené, čo je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora. Žiada preto, aby jej boli nahradené právne poplatky vo výške 69 190 BEF.

Sťažovateľka vysvetľuje, že 14. novembra 1996 podala na Súd prvého stupňa žalobu proti EHSV, v ktorej napadla rozhodnutie EHSV preradiť ju zo stupňa 5 do stupňa 2 v platovej triede C3. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 1998 dospel k záveru, že rozhodnutie EHSV nie je primerané, a preto ho zrušil. V dôsledku tohto zistenia Súdny dvor nariadil inštitúcii, aby nahradila právne poplatky sťažovateľa.

2.2 EHSV tvrdí, že 16. júla 2004 úrad , vrátil sťažovateľke právne poplatky vo výške 10 000 BEF po tom, ako poskytla potrebné dôkazy o povahe súvisiacej právnej práce. EHSV však konštatuje, že jeho útvary odmietli vyhovieť druhej žiadosti sťažovateľky o ďalších 59 190 BEF, keďže nepredložila náležité dôkazy na odôvodnenie povahy týchto poplatkov.

EHSV vysvetľuje, že sťažovateľ sa prvýkrát obrátil na svoje útvary 16. mája 2002 so žiadosťou o vykonanie rozhodnutia. Jej list však neobsahoval žiadne podporné dôkazy. Dňa 29. júla 2003 zopakovala svoju žiadosť a stanovila hodnotu svojich právnych poplatkov na 10 000 BEF. Vyplatenie tejto sumy sa uskutočnilo až 16. júla 2004, keď boli EHSV zaslané príslušné dôkazy. Dňa 12. júla 2004 sťažovateľ zaslal novú žiadosť týkajúcu sa dodatočných právnych poplatkov vo výške 59 190 BEF. EHSV tvrdí, že dodatočná suma nebola vrátená, pretože sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť povahu týchto poplatkov.

2.3 Ombudsman starostlivo preskúmal všetky dostupné informácie. Zdá sa, že sťažovateľka predložila EHSV prvú žiadosť o náhradu odmeny svojho advokáta v liste, ktorý bol EHSV doručený 16. mája 2002. Sťažovateľka však vo svojom liste, v ktorom upozornila na časť rozsudku Súdneho dvora týkajúcu sa náhrady jej právnych poplatkov zo strany EHSV, nevyčíslila presnú výšku týchto poplatkov. Sťažovateľka následne podala dve samostatné žiadosti týkajúce sa jej právnych poplatkov.

2.4 V listoch sťažovateľky adresovaných EHSV 29. júla 2003 a 16. apríla 2004 sťažovateľka vyčíslila svoje právne poplatky na 10 000 BEF.

Ombudsman poznamenáva, že po niekoľkých písomných výmenách medzi sťažovateľom a EHSV týkajúcich sa dôkazov na podporu týchto právnych poplatkov inštitúcia 16. júla 2004 zaplatila sťažovateľovi sumu 10 000 BEF. Zdá sa teda, že prvá žiadosť sťažovateľa bola uhradená inštitúciou.

2.5 Listom z 12. júla 2004 však sťažovateľka predložila EHSV novú žiadosť, v ktorej žiadala o náhradu nákladov na právne zastupovanie, ktoré jej advokátovi neboli uhradené vo výške 59 190 BEF.

List obsahoval dve potvrdenia vydané jej advokátom na podporu novej žiadosti. V prvom osvedčení zo 16. augusta 2000 sa jej advokátka odvoláva na nešpecifikované/neidentifikované konanie pred EHSV, v prípade ktorého boli hlavné právne poplatky 46 992 BEF a dodatočné náklady predstavovali 12 198 BEF. V druhom osvedčení zo 4. marca 1997 sa uvádza podrobný rozpis výdavkov (16 742 BEF) a právnych poplatkov (40 250 BEF) súvisiacich s právnym sporom medzi sťažovateľom a EHSV. Neexistovali však žiadne ďalšie podrobnosti, ktoré by mohli identifikovať presnú povahu tohto prípadu.

2.6 Ombudsmanka poznamenáva, že žiadny z dokumentov, ktoré sťažovateľka predložila na podporu svojej druhej žiadosti o 59 190 BEF, neidentifikuje predmet právnej práce ani podrobne neopisuje, ako bola táto práca vyčíslená.

Ombudsman zastáva názor, že na základe zásady riadneho finančného hospodárenia sa zdá byť primerané, aby administratíva pred splatením dlhu požiadala potenciálneho príjemcu, aby poskytol podporné dôkazy týkajúce sa výšky a povahy výdavkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že stanovisko, ktoré prijal EHSV v súvislosti s druhou žiadosťou sťažovateľa, sa zdá byť primerané.

Ombudsman preto dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda EHSV.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Vec T-183/96 E/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1998, s. IA-67; II-159.