V Štrasburgu 24. marca 2006

Vážená pani O.,

Dňa 6. júna 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii a Európskemu parlamentu v súvislosti s tým, že írske orgány nevyšetrili porušenie práva EÚ.

Vo svojom liste z 13. júla 2004 som Vás informoval, že nemám právomoc zaoberať sa Vašou sťažnosťou proti Parlamentu, pretože Vaša sťažnosť sa netýkala nesprávneho úradného postupu, ale rozhodnutia Výboru pre petície, ktoré je súčasťou politickej činnosti Parlamentu. V tom istom liste som Vás informoval, že som Vašu sťažnosť proti Komisii postúpil predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 8. septembra 2004. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 3. októbra 2004.

Dňa 11. decembra 2004 ste zaslali e-mail týkajúci sa Vášho prípadu. Môj úrad Vám odpovedal e-mailom z 15. decembra 2004. Dňa 15., 21., 26. decembra 2004 a 22. a 31. januára 2005 ste zaslali ďalšie e-maily týkajúce sa Vášho prípadu. Môj úrad Vám odpovedal e-mailom zo 7. februára 2005. Ďalšie e-maily ste zaslali 7. februára a 29. marca 2005, na ktoré môj úrad odpovedal e-mailom z 1. apríla 2005. V tomto e-maile vás môj úrad informoval, že vyšetrovanie sa týkalo len činností Komisie, a nie činností Výboru pre petície, a to z dôvodov vysvetlených v mojom liste z 13. júla 2004.

Dňa 30. júna a 1. júla 2005 ste zaslali ďalšie e-maily týkajúce sa Vášho prípadu, na ktoré môj úrad odpovedal 5. júla 2005. Dňa 6. júla a 16. augusta 2005 ste zaslali ďalšie e-maily. Dňa 23. augusta 2005 ste zaslali fax s referenčnými číslami 1426/2001/OV a 1987/2003/PMR. Môj úrad odpovedal e-mailom 1. septembra 2005, pričom poukázal na to, že referenčným číslom Vašej sťažnosti už nie je číslo 1426/2001/OV alebo 1987/2003/PMR, ale číslo 1781/2004/OV.

Dňa 2. a 13. septembra 2005 ste zaslali ďalšie e-maily. V liste, ktorý bol doručený do mojej kancelárie 10. októbra 2005, ste uviedli, že váš prípad posudzuje profesor Kremalis v Aténach, a požiadali ste moju kanceláriu, aby mu zatelefonovala a informovala ho o vyšetrovaní. Dňa 19. októbra 2005 ste zaslali e-mail s rovnakými informáciami. Môj úrad zatelefonoval pánovi Kremalisovi 19. októbra 2005 a informoval ho, že prípad je stále predmetom vyšetrovania. Pán Kremalis však informoval moju kanceláriu, že hoci vás zastupoval v skoršej fáze, už vás nezastupuje.

Dňa 31. októbra 2005 ste zaslali ďalší e-mail, na ktorý môj úrad odpovedal 16. novembra 2005. Dňa 25. novembra 2005 ste zaslali ďalší e-mail. Dňa 26. novembra 2005 ste zaslali fax s kópiou listu írskeho komisára pre ochranu údajov z 15. novembra 2005. Dňa 30. novembra 2005 ste zaslali ďalší e-mail, na ktorý môj úrad odpovedal 1. decembra 2005. Dňa 12. februára 2006 ste zaslali ďalší e-mail.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Súvislosti

Táto sťažnosť nadväzuje na šesť predchádzajúcich sťažností, ktoré sťažovateľ podal v rokoch 2001, 2003 a 2004 proti Európskej komisii, Európskemu parlamentu a sieti SOLVIT (1) a ktoré sa týkajú údajného porušenia právnych predpisov EÚ írskymi orgánmi v súvislosti s uznaním gréckeho špecializovaného lekárskeho titulu sťažovateľa v Írsku. Ombudsman informoval sťažovateľa, že podľa článku 2 ods. 3 štatútu ombudsmana sa nemôže zaoberať piatimi z týchto sťažností, pretože nebolo možné identifikovať predmet sťažností (referenčné čísla 1426/2001/OV; 1717/2001/OV; 1752/2003/OV; 1987/2003/PMR; 519/2004/OV). V súvislosti so šiestou sťažnosťou vo veci 1179/2004/OV ombudsman informoval sťažovateľa, že na základe článku 195 Zmluvy o ES neexistujú dostatočné dôvody na začatie vyšetrovania jeho sťažnosti.

O tejto výhrade

Dňa 6. júna 2004 sťažovateľ podal ombudsmanovi novú sťažnosť. Relevantné skutočnosti sťažnosti možno zhrnúť takto:

Sťažovateľ, ktorý má grécku štátnu príslušnosť a írsky pôvod, vykonával prax ortopedického chirurga na Santorini (Grécko) v rokoch 1992 až 1995. V roku 1995 Kykladská lekárska spoločnosť odmietla obnoviť jej registráciu, pretože podľa sťažovateľky si ďalší chirurg želal mať výhradnú prax na ostrove. Sťažovateľka sa obrátila na okresného prokurátora a následne sa stala predmetom obťažovania a zastrašovania.

V roku 1995 sťažovateľka požiadala írsku lekársku radu aj o registráciu svojej gréckej lekárskej kvalifikácie chirurga v Írsku.

V roku 1997 sťažovateľka podala Komisii sťažnosť proti gréckym orgánom (ref. č. 97/4608) týkajúcu sa jej žiadosti o prístup k povolaniu ortopedických chirurgov v Grécku. Komisia túto vec uzavrela 24. júna 1998. Sťažovateľ sa v súvislosti s touto záležitosťou obrátil aj na gréckeho ombudsmana, ale uviedol, že neurobil nič na ochranu jej práv.

Keďže Írska lekárska rada neuznala jej grécku kvalifikáciu, sťažovateľka niekoľkokrát napísala Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre vnútorný trh a služby (ďalej len „GR pre vnútorný trh a služby“), aby sa sťažovala na to, že írske orgány neuznali jej grécku kvalifikáciu. Sťažovateľ takisto predložil petíciu (ref. č. 642/99) Európskemu parlamentu, ktorá bola uzavretá 5. marca 2001, a sťažnosť írskemu centru SOLVIT. Sťažovateľ uviedol, že úradník na oddelení regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby bol „skorumpovaný a sprisahaný na ochranu nepriaznivého správania z vlastného osobného pohŕdania oznamovateľom“ a že bol „hlavným príkladom takýchto sprisahaných a konfliktných záujmov“. V tejto súvislosti sa sťažovateľ odvolal na dva listy z 10. júna a 2. marca 2003, ktoré GR pre vnútorný trh a služby zaslalo írskej lekárskej rade, a na jeden list z 26. augusta 2002, ktorý sťažovateľovi zaslalo to isté generálne riaditeľstvo.

Sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie a v rokoch 2002 až 2004 pokračoval v písaní o tejto záležitosti rôznym útvarom Komisie vrátane oddelenia regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedla tieto tvrdenia:

1. Komisia riadne neprešetrila sťažnosť sťažovateľky, v ktorej sa uvádzalo, že írske orgány porušili právne predpisy EÚ, pokiaľ ide o neuznanie jej gréckej lekárskej kvalifikácie írskou lekárskou radou.
2. Parlament uzavrel vyšetrovanie petície sťažovateľa č. 642/99 bez toho, aby sťažovateľovi umožnil odvolať sa alebo mať prístup k spisu.

Reakcia ombudsmana

Vo svojom liste z 13. júla 2004 ombudsman informoval sťažovateľa, že nemá právomoc zaoberať sa druhým tvrdením, pretože sťažnosti proti rozhodnutiam parlamentného Výboru pre petície sa netýkajú nesprávneho úradného postupu, keďže takéto rozhodnutia sú súčasťou politickej práce Parlamentu. Ombudsmanka preto zaslala sťažnosť Komisii, aby zaujala stanovisko len k prvému tvrdeniu.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku v súhrne uviedla tieto pripomienky:

Komisia na úvod poukázala na to, že mnohé z otázok vznesených sťažovateľom sa netýkali otázok práva Spoločenstva. Odpoveď Komisie sa preto zamerala len na prvky spojené s uznávaním odborných kvalifikácií.

Sťažovateľka podala sťažnosť proti Grécku (č. 97/4608), podľa ktorej čelila vážnym ťažkostiam pri získavaní povolenia na výkon lekárskej špecializácie v Grécku (ortopedická chirurgia). Zdalo sa však, že grécka právna úprava bola správne uplatnená a že rozhodnutím č. 99 z 30. apríla 1996 získala povolenie na výkon svojej špecializácie. Komisia sa preto rozhodla prípad uzavrieť. Komisia zdôraznila, že pri všetkej predmetnej korešpondencii sa dodržiavali štandardné postupy. Sťažovateľ bol listom z 3. apríla 1998 informovaný najmä o zámere GR pre vnútorný trh a služby navrhnúť kolégiu uzavretie prípadu.

Následne a súbežne s petíciou pred Parlamentom (ref. č. 642/99) sťažovateľka vzniesla obvinenia proti írskym orgánom týkajúce sa uznania jej kvalifikácie v ortopedickej chirurgii v Írsku. Parlament uzavrel petíciu č. 642/99. Touto sťažnosťou sa zaoberala aj sieť SOLVIT. Na základe predložených informácií Komisia dospela k záveru, že sťažovateľka dvakrát stiahla svoju žiadosť o odborné uznanie svojej gréckej špecializácie v ortopedickej chirurgii v Írsku. Takisto sa ukázalo, že ak by sťažovateľka opätovne podala svoju žiadosť, bola by automaticky uznaná (zápisnica zo stretnutia s írskym koordinátorom siete SOLVIT zo 16. apríla 2004). Uzavretý bol aj postup siete SOLVIT, podobne ako ostatné postupy.

Komisia poukázala na to, že sťažovateľ v roku 2003 predložil aj ďalšiu petíciu (ref. č. 974/2003), na ktorú bola vo februári 2004 zopakovaná odpoveď na petíciu č. 642/99.

Na základe tejto jasnej právnej situácie bolo ťažké pochopiť nepodložené tvrdenia, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti ombudsmanovi. Obzvlášť ťažké bolo spojiť tvrdenia sťažovateľa s tým, čo je stanovené v kódexe dobrej správnej praxe (2), alebo s oznámením Komisie o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva.

Tvrdenie sťažovateľa, že úradník na oddelení Komisie pre regulované povolania bol skorumpovaný, bolo neodôvodnené a neopodstatnené. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľka osobitne odkázala na tri listy, dva od uvedeného úradníka adresované Lekárskej rade Írska z 10. júna 2002 a 2. marca 2003 a jeden list zaslaný sťažovateľke z 26. augusta 2002. V iných listoch zaslaných sťažovateľke 11. decembra 2002 a 25. februára 2003 sa však preukázala osobitná starostlivosť Komisie pri nakladaní s jej spisom, keďže jej útvary pochopili, že sťažovateľka nebola v období od decembra 2002 do februára 2003 na svojej francúzskej adrese. Komisia preto zaslala kópiu listu z decembra 2002 priamo na jej grécku adresu. Tieto listy spolu s príslušnou prílohou potvrdili uvedené závery. Potvrdili tiež, že GR pre vnútorný trh a služby podrobne preskúmalo spis sťažovateľa.

Sťažovateľka neposkytla jasné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namiesto toho vo všeobecnosti dlhodobo poukazovala na sťažnosti, ktoré zjavne nepatria do pôsobnosti práva Spoločenstva. Vzhľadom na verejné riešenie prípadu v rámci petície sa preto nepovažovalo za vhodné formálne zaregistrovať tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa mnohých problémov, ktoré sa vyskytli v Írsku. Rozhodlo sa, že predmetná otázka sa overí pred začatím formálneho konania. Toto zaobchádzanie neviedlo k žiadnym negatívnym dôsledkom pre sťažovateľa a odlišné zaobchádzanie by nebolo výsledkom iného hodnotenia.

Komisia dospela k záveru, že všetky listy sťažovateľa boli analyzované a zodpovedané v súlade s kódexom dobrej správnej praxe. Inštitúcia informovala ombudsmana, ak by sa domnieval, že riešenie prípadu by sa mohlo vykladať ako porušenie povinností podľa bodu 3 (zaznamenávanie sťažností) oznámenia Komisie o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva, aby mal na pamäti, že sťažovateľ i) uviedol sťažnosti, ktoré jednoznačne nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva; ii) neuviedla sťažnosť, ktorá bola podložená skutočnosťami; a iii) uviesť sťažnosť, v súvislosti s ktorou Komisia prijala jasné, verejné a konzistentné stanovisko v súvislosti s petíciou. Komisia preto zastávala názor, že tvrdenia boli úplne neopodstatnené a niekedy zavádzajúce v spôsobe, akým boli prezentované. Komisia preto dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ v súhrne uviedol tieto pripomienky:

Sťažovateľka uviedla, že ako občianka členského štátu má na základe toho, že je lekárkou v jednom členskom štáte, právo vykonávať svoje povolanie v inom členskom štáte a príslušné orgány tohto štátu sú povinné automaticky a bezpodmienečne uznať jej kvalifikáciu. Príslušný orgán v Írsku, Irish Medical Council (Írska lekárska rada), však neuznal jej kvalifikáciu automaticky a bezpodmienečne napriek jej opakovaným snahám o jej registráciu počas približne siedmich rokov.

Sťažovateľka poskytla prehľad právneho rámca uplatniteľného na jej prípad. Uviedla, že kľúčová zásada voľného pohybu osôb, ako je stanovená v Rímskej zmluve, bola posilnená v smernici Rady 93/16/EHS z 5. apríla 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách (3) (ďalej len "smernica"). Sťažovateľ sa extenso odvolal na články 2, 3, 4, 5 a 22 smernice a tiež na judikatúru Súdneho dvora (vec C-232/99 Komisia/Španielsko (4) a vec C-110/01 Tennah-Durez (5)).

Sťažovateľka uviedla, že je gréckou štátnou príslušníčkou a ortopedickou chirurgiou. Poukázala na to, že podľa článku 3 smernice je „Ptychio Iatrikis“ (štúdium medicíny), ktorého je držiteľkou, rovnocenný s primárnou kvalifikáciou udelenou v Írsku po zložení kvalifikačnej skúšky vykonanej príslušným skúšobným orgánom a osvedčením o praxi udeleným týmto orgánom, ktoré oprávňuje na registráciu ako plne registrovaný lekár. Okrem toho v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice „Titlos Iatrikis Eidikotitas“ (osvedčenie o lekárskej špecializácii), ktorého držiteľom je aj sťažovateľ, je rovnocenné s osvedčením špecializovaného lekára vydaným príslušným orgánom uznaným na tento účel ministrom zdravotníctva v Írsku.

Dňa 20. marca 2001 v nadväznosti na odpoveď gréckych orgánov z 2. februára 2001 „potvrdzujúc, že osvedčenie, ktoré predložil Dr. Flavin [sic] O., vydal príslušný orgán v Grécku podľa článku 5 smernice 93/16/EHS“, Írska lekárska rada uskutočnila ďalšie vyšetrovanie u gréckych orgánov s otázkou, „koľko odbornej prípravy mimo Grécka sa zohľadnilo podľa článku 8 a tiež v členských štátoch, v ktorých sa táto odborná príprava uskutočnila“. Sťažovateľ uviedol, že toto vyšetrovanie je úplne irelevantné. Grécke orgány toto vyšetrovanie dostatočne dlho ignorovali. Po tom, ako sťažovateľ loboval u gréckeho ministra zdravotníctva, bola odpoveď nakoniec doručená 14. marca 2002. Odpoveď, v ktorej sa opakovalo to, čo bolo povedané od roku 1995, poskytla jednoznačnú záruku, že sťažovateľka je plne kvalifikovaný ortopedický chirurg a že všetky jej kvalifikácie spĺňajú požiadavky smernice. Ale aj s týmto uistením Írska lekárska rada nezaregistrovala sťažovateľa ako ortopedického chirurga.

Z jej vlastných písomností bolo zrejmé, že Írska lekárska rada sa celý čas domnievala, že jej povinnosťou a „bežnou praxou“ ako príslušného orgánu hostiteľského členského štátu je prostredníctvom vyšetrovania adresovaného vydávajúcemu členskému štátu zistiť, či je tento členský štát presvedčený, že osvedčenia, ktoré vydala, spĺňajú normy lekárskej expertízy stanovené v smernici. Táto prax bola v prípade sťažovateľa nevhodná, pretože Írska lekárska rada mala odo dňa, keď sa na ňu sťažovateľ prvýkrát obrátil, notársky dokument vydaný nariadením gréckeho ministra zahraničných vecí, v ktorom sa výslovne uvádzalo, že kvalifikácia sťažovateľa spĺňa normy stanovené v smernici. Povinnosťou vydávajúceho členského štátu, a nie hostiteľského členského štátu, bolo zabezpečiť dodržiavanie ustanovení smernice. Írska lekárska rada si svojím vyšetrovaním uzurpovala právomoc gréckych orgánov.

Sťažovateľka po predložení svojich pripomienok zaslala množstvo e-mailov, v ktorých okrem iného odkázala na úradníka írskeho úradu SOLVIT, ktorý údajne poskytol nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa jej prípadu (konkrétne, že svoju žiadosť stiahla). Tvrdila, že jej petícia adresovaná Parlamentu bola uzavretá v júni 2005 v dôsledku vyhlásení úradníka siete SOLVIT a na základe nepravdivých vyhlásení Komisie a Írskej lekárskej rady. Sťažovateľ poukázal na veľké krytie všetkými týmito „podvodnými inštitúciami“. Sťažovateľka ďalej poukázala na nedávnu korešpondenciu s írskou lekárskou radou týkajúcu sa jej prípadu. Sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby posúdil správanie írskej lekárskej rady.

Vo faxe z 23. augusta 2005 sťažovateľka uviedla, že rozhodnutia írskej lekárskej rady nezapísať jej odborný titul neboli na írskych súdoch rozpoznateľné. Sťažovateľka uviedla, že jej bol odopretý prístup k súdnemu preskúmaniu zo strany Equality Tribunal (október 2003), Labour Court (jún 2004), High Court (september 2004) a Supreme Court (august 2005). Supreme Court (Najvyšší súd) 22. júla 1995 rozhodol, že musí opätovne podať žiadosť na Irish Medical Council (Írska lekárska rada), aby bola zaregistrovaná ako praktický lekár, ako aj ako špecialista. Keď sťažovateľ opätovne podal žiadosť írskej lekárskej rade, registrácia bola opäť zamietnutá. Uviedla, že Írska lekárska rada má imunitu voči trestnému stíhaniu a naďalej porušuje európske smernice o uznávaní kvalifikácií a práve na registráciu.

Dňa 26. novembra 2005 sťažovateľka zaslala aj kópiu listu írskeho komisára pre ochranu údajov týkajúceho sa jej prípadu, konkrétnejšie žiadosť o prístup k údajom, ktoré má írska lekárska rada. Sťažovateľ uviedol, že Írska lekárska rada nedodržala právne predpisy o ochrane údajov.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 Sťažovateľka, ktorá má grécku štátnu príslušnosť a írsky pôvod, požiadala v roku 1995 írsku lekársku radu o registráciu svojej gréckej lekárskej kvalifikácie chirurga v Írsku. Keďže Írska lekárska rada neuznala jej kvalifikáciu, sťažovateľka 28. mája 1996 napísala Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre vnútorný trh a služby (ďalej len „GR pre vnútorný trh a služby“), aby sa sťažovala na to, že írske orgány neuznali jej grécku kvalifikáciu. Komisia ukončila vyšetrovanie 24. júna 1998. Sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie a v rokoch 2002 až 2004 pokračoval v písaní o tejto záležitosti rôznym útvarom Komisie vrátane oddelenia regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdila, že Komisia riadne neprešetrila sťažnosť sťažovateľky, v ktorej sa uvádzalo, že írske orgány porušili právne predpisy EÚ, pokiaľ ide o neuznanie jej gréckej lekárskej kvalifikácie írskou lekárskou radou.

1.2 Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie, ako aj vo svojej ďalšej korešpondencii s úradom ombudsmana sťažovateľka uviedla niekoľko vyhlásení týkajúcich sa údajne neodôvodneného stanoviska írskej lekárskej rady v jej prípade a požiadala ombudsmana, aby rozhodol o tomto údajnom protiprávnom konaní. Sťažovateľ poukázal aj na údajne nepravdivé vyhlásenia úradníka írskeho úradu SOLVIT.

1.3 V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Štatút ombudsmana výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe, ako je írska lekárska rada v prejednávanej veci. Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa sťažnosti boli preto zamerané výlučne na preskúmanie toho, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu v činnostiach Komisie.

1.4 Pokiaľ ide o národné centrá SOLVIT, ombudsman by chcel poukázať na to, že hoci sieť SOLVIT vytvorila Komisia a členské štáty s cieľom riešiť problémy, ktorým čelia občania a podniky EÚ v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov o vnútornom trhu (6), samotné centrá SOLVIT nie sú inštitúciami ani orgánmi Spoločenstva, ale sú súčasťou národných ministerstiev, vo väčšine prípadov ministerstva zahraničných vecí alebo hospodárstva. Z uvedených dôvodov preto ombudsman nemá právomoc vyšetrovať údajný nesprávny úradný postup vo vnútroštátnom centre SOLVIT. Sťažovateľ má však v tejto súvislosti možnosť podať sťažnosť írskemu ombudsmanovi.

1.5 Ombudsman by tiež rád objasnil, že sťažnosť, ktorá mu bola predložená, sa týka podstaty vybavovania sťažnosti na porušenie zo strany Komisie a jej záverov, a nie procesných aspektov vybavovania sťažnosti na porušenie zo strany Komisie. Z tohto dôvodu ombudsman nepovažuje za potrebné zaujať stanovisko k pripomienkam, ktoré Komisia uviedla vo svojom stanovisku k procesným aspektom sťažnosti na nesplnenie povinnosti.

2 O údajnom nesprávnom prešetrení sťažnosti týkajúcej sa porušenia zo strany Komisie

2.1 Sťažovateľka tvrdila, že Komisia riadne neprešetrila jej sťažnosť, v ktorej sa uvádzalo, že írske orgány porušili právne predpisy EÚ, pokiaľ ide o neuznanie jej gréckej lekárskej kvalifikácie írskou lekárskou radou. Sťažovateľ tvrdil najmä to, že úradník oddelenia regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby bol „skorumpovaný a sprisahaný na ochranu nepriaznivého správania z vlastného osobného pohŕdania oznamovateľom“ a že bol „hlavným príkladom takýchto sprisahaných a konfliktných záujmov“. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti odvolal na tri listy, ktoré zaslalo GR pre vnútorný trh a služby sťažovateľovi a írskej lekárskej rade.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku poznamenala, že mnohé z otázok vznesených sťažovateľom sa netýkali otázok práva Spoločenstva. Súbežne s petíciou (ref. 642/99) pred Parlamentom sťažovateľka vzniesla obvinenia proti írskym orgánom týkajúce sa uznania jej kvalifikácie v ortopedickej chirurgii v Írsku. Parlament petíciu uzavrel. Problém riešila aj sieť SOLVIT. Na základe predložených informácií Komisia dospela k záveru, že sťažovateľka dvakrát stiahla svoju žiadosť o odborné uznanie svojej gréckej špecializácie v ortopedickej chirurgii v Írsku. Takisto sa ukázalo, že ak by sťažovateľka opätovne podala svoju žiadosť, bola by automaticky uznaná (zápisnica zo stretnutia s írskym koordinátorom siete SOLVIT zo 16. apríla 2004). Postup siete SOLVIT, podobne ako ostatné postupy, bol uzavretý. Komisia tiež poukázala na to, že sťažovateľ v roku 2003 predložil ďalšiu petíciu (ref. č. 974/2003), na ktorú bola vo februári 2004 zopakovaná odpoveď na petíciu č. 642/99. Komisia uviedla, že na základe tejto jasnej právnej situácie je ťažké pochopiť nepodložené tvrdenia, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti ombudsmanovi, a spojiť tieto tvrdenia s Kódexom dobrej správnej praxe alebo s oznámením Komisie o vzťahoch so sťažovateľkou v súvislosti s porušením práva Spoločenstva. Komisia takisto uviedla, že tvrdenie sťažovateľa, že určitý úradník v Komisii bol skorumpovaný, bolo neodôvodnené a nepodložené. Komisia preto dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

2.3 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovateľka predložila Parlamentu celkovo tri petície týkajúce sa jej sťažnosti (ref. č. 97/4608, 642/99 a 974/2003).

2.4 V článku 195 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že "Európsky ombudsman vedie v súlade so svojimi povinnosťami vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené (...)". Ombudsman sa domnieva, že neexistujú dôvody na to, aby viedol vyšetrovanie sťažnosti, ak sťažovateľ predložil Parlamentu petíciu na rovnakú tému.

2.5 Ombudsman poznamenáva, že posledná petícia (974/2003) adresovaná Parlamentu sa týkala podstaty sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Írsku. V časti „Predmet Vašej petície“ sťažovateľ uviedol: „[p]omôcť vnútornému trhu ES odvolať sa na vyšetrovacie právomoci a presadzovať právne predpisy týkajúce sa monopolov a tvrdého kartelu v oblasti udeľovania lekárskych licencií v Írsku. Netransponovanie právnych predpisov o rovnosti, hospodárskej súťaži, ochrane údajov, voľnom pohybe, práve na právnu obhajobu a uznávaní akademických titulov írskymi štatutárnymi orgánmi“. Sťažovateľka v rámci svojej petície uviedla, že úradník oddelenia regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby (7) „bránil vyšetrovaniu porušení zo strany írskej lekárskej rady a ignoroval listinné dôkazy dostatočné na to, aby sa mohol odvolávať na právomoci v rámci konania o porušení povinnosti proti Írsku za rozsiahle zneužívanie štátnej moci a diskrimináciu na základe mojej gréckej štátnej príslušnosti“ a že ho považovala za „výlučne zodpovedného za nedbanlivosť, porušenie zákonnej povinnosti a marenie výkonu spravodlivosti“. Komisia vo svojom stanovisku z 19. mája 2004 k petícii uviedla, že prípad predkladateľky petície bol predmetom postupu siete SOLVIT a že na základe predložených informácií sa dospelo k záveru, že predkladateľka petície dvakrát stiahla svoju žiadosť o odborné uznanie svojej gréckej špecializácie na ortopedickú chirurgiu v Írsku. Komisia poukázala na to, že Írska lekárska rada potvrdila, že ak predkladateľka petície opätovne podá svoju žiadosť, bude automaticky uznaná a že v dôsledku toho domáce centrum SOLVIT v Grécku súhlasilo s uzavretím prípadu siete SOLVIT. Ombudsman poznamenáva, že na základe stanoviska Komisie k petícii predseda Výboru pre petície Marcin Libicki informoval sťažovateľa listom zo 17. júna 2005, že preskúmanie petície bolo ukončené.

2.6 Ombudsman na základe uvedených skutočností konštatuje, že Parlament sa zaoberal petíciou, ktorá sa týka podstaty vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie. Žiadne ďalšie vyšetrovanie ombudsmana preto nie je odôvodnené, pokiaľ ide o podstatný aspekt vybavovania sťažnosti na porušenie zo strany Komisie.

2.7 Sťažovateľka však vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedla ďalšie tvrdenie, ktoré nebolo predmetom preskúmania petície Výborom pre petície, konkrétne tvrdenie o korupcii týkajúcej sa úradníka z oddelenia regulovaných povolaní na GR pre vnútorný trh a služby. Skutočnosť, že sťažovateľ predložil petíciu aj Výboru Európskeho parlamentu pre petície, nevyhnutne nebráni ombudsmanovi, aby preskúmal sťažnosť v rozsahu, v akom sa týka jej aspektov, ktoré neboli predložené Výboru pre petície alebo nimi neboli posúdené. Ombudsman preto ďalej preskúma tvrdenie, ktoré nebolo predmetom preskúmania petície.

2.8 V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že jediný dôkaz, ktorý sťažovateľ predložil na preukázanie toho, že uvedený úradník bol skorumpovaný, boli tri listy od GR pre vnútorný trh a služby. Ombudsman starostlivo analyzoval tieto listy, t. j. listy z 10. júna 2002 a 2. marca 2003 od uvedeného úradníka írskej lekárskej rade a list z 26. augusta 2002 od uvedeného úradníka sťažovateľovi. Nič v týchto listoch nepodporuje tvrdenie sťažovateľa, ktoré preto nebolo podložené. Nezistil sa preto žiadny prípad nesprávneho úradného postupu zo strany Komisie.

3 Záver

Vzhľadom na to, že Parlament sa zaoberal petíciou, ktorá sa týkala podstaty sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov, ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti ombudsmanom nie je opodstatnené.

Pokiaľ ide o aspekt sťažnosti, na ktorý sa petícia nevzťahovala, nezistil sa žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) "SOLVIT" je online sieť, ktorú v roku 2001 zriadila Komisia spolu s členskými štátmi s cieľom riešiť problémy, ktoré vznikajú jednotlivým občanom a podnikom v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov o vnútornom trhu. Všetky členské štáty EÚ majú národné centrum SOLVIT (http://ec.europa.eu/solvit/site/index_en.htm).

(2) Komisia sa odvolala na svoj vlastný kódex (rozhodnutie Komisie 2000/633/ES, ESUO, Euratom, Ú. v. ES L 267, 2000, s. 63).

(3) Ú. v. ES L 165, 1993, s. 1.

(4) Vec C-232/99, Komisia/Španielsko, Zb. 2002, s. I-4235.

(5) Vec C-110/01, Tennah-Durez, Zb. 2003, s. I-6239.

(6) Odporúčanie Komisie C(2001)3901 zo 7. decembra 2001 o zásadách používania siete SOLVIT – siete na riešenie problémov na vnútornom trhu, Ú. v. ES L 331, 2001, s. 79; Mim. vyd. 08/002, s. 40.

(7) Týka sa toho istého úradníka, ako je úradník uvedený v tejto sťažnosti adresovanej ombudsmanovi.