V Štrasburgu 31. mája 2006

Vážený pán C.,

Dňa 26. apríla 2004 ste podali sťažnosť na Európsky parlament týkajúcu sa jeho rozhodnutia zo 4. apríla 2004 zamietnuť Vašu žiadosť z júla 2003 o usporiadanie výstavy.

Dňa 4. mája 2004 som Vašu sťažnosť postúpil predsedovi Parlamentu. Dňa 1. júna 2004 som dostal list od generálneho tajomníka Parlamentu pána Priestleyho, v ktorom poukázal na to, že niektoré časti Vašej sťažnosti nie sú čitateľné z dôvodu nízkej kvality faxu. Požiadal preto o čitateľnejšiu kópiu, aby bolo možné vec riadne prejednať. Dňa 9. júna 2004 som Parlamentu postúpil ďalšiu kópiu Vašej sťažnosti.

Parlament zaslal svoje stanovisko 21. júla 2004. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 26. augusta 2004.

Po preskúmaní stanoviska Parlamentu a vašich pripomienok som dospel k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie. Dňa 16. decembra 2004 som preto napísal Parlamentu a požiadal som ho, aby sa vyjadril k Vašim pripomienkam. Odpoveď Parlamentu v anglickej verzii mi bola doručená 4. februára 2005. Keďže sa zdalo, že Parlament nezaslal žiadny preklad do taliančiny, moje útvary kontaktovali inštitúciu 21. februára 2005 a požiadali o preklad príslušného dokumentu do taliančiny. Dňa 2. marca 2005 som Vám zaslal kópiu anglickej verzie odpovede Parlamentu a 11. marca 2005 som Vám zaslal taliansky preklad, ktorý som dostal 7. marca 2005, s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte, do konca apríla 2005. Od vás som nedostal žiadne pripomienky.

Dňa 29. septembra 2005 som napísal ďalší list predsedovi Parlamentu, pretože sa zdalo, že ešte stále nie je možné prípad uzavrieť. Vo svojom liste som požiadal predsedu, aby mi poskytol ďalšie informácie o tejto veci. Dňa 24. októbra 2005 som dostal odpoveď Parlamentu, ktorú som Vám zaslal 4. novembra 2005 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte, do konca novembra 2005. Od vás som nedostal žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V júli 2003 sťažovateľ, v tom čase poslanec EP, požiadal Parlament o povolenie usporiadať výstavu. Výstava sa mala konať v priestoroch Parlamentu počas plenárnej schôdze v máji 2004 v Štrasburgu. Navrhovateľ následne objasnil, že výstava sa má konať na výrobkoch získaných z konope. Rozhodnutím zo 4. apríla 2004 Parlament zamietol požadované povolenie na základe platného nariadenia o využívaní priestorov inštitúcie. Parlament sa odvolal na príslušné pravidlá, podľa ktorých výstava v žiadnom prípade nesmie vznášať vážne politické námietky.

Sťažovateľ 13. apríla 2004 napísal Parlamentu list, v ktorom vyjadril svoje prekvapenie nad rozhodnutím prijatým inštitúciou. Tvrdil, že výrobky, ktoré sa majú vystavovať, pochádzajú z konope, ktoré je v Európe legálne dostupné. Okrem toho uviedol, že pestovanie konope bolo financované z rozpočtu Spoločenstva. Sťažovateľ preto zdôraznil, že nechápe dôvody, ktoré Parlament uviedol na zamietnutie jeho žiadosti. Sťažovateľ požiadal Parlament, aby prehodnotil svoje rozhodnutie.

Dňa 21. apríla 2004 dostal sťažovateľ e-mail od pána R. v mene kvestorky B. zodpovednej za výstavy v priestoroch Parlamentu. V tomto e-maile bol sťažovateľ informovaný, že pani B. je pripravená opätovne preskúmať jeho žiadosť, a preto ho požiadala, aby poskytol ďalšie informácie týkajúce sa výstavy s cieľom poskytnúť Parlamentu všetky relevantné prvky na preskúmanie svojho rozhodnutia. Sťažovateľ zaslal dodatočné požadované informácie 23. apríla 2004. Dňa 26. apríla 2004 bol sťažovateľ informovaný, že kolégium kvestorov už potvrdilo rozhodnutie zo 4. apríla 2004 na svojom zasadnutí 21. apríla 2004.

Sťažovateľ sa preto sťažoval ombudsmanovi. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že rozhodnutie Parlamentu zo 4. apríla 2004 bolo nespravodlivé a že z potvrdzujúceho rozhodnutia Parlamentu z 21. apríla 2004 vyplýva, že inštitúcia nezohľadnila informácie, ktoré poskytol 23. apríla 2004 na základe žiadosti samotnej inštitúcie z 21. apríla 2004.

Požiadavku

Stanovisko Európskeho parlamentu

Parlament vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol tieto pripomienky:

Pôvodnou žiadosťou sťažovateľa bolo zorganizovať výstavu výrobkov typických pre jeho región. Počas predbežných fáz povoľovacieho konania sa však ukázalo, že sťažovateľ mal v úmysle zorganizovať výstavu konope a výrobkov na báze konope.

Listom zo 4. apríla 2004 administratíva Parlamentu informovala sťažovateľa o rozhodnutí kvestora zodpovedného za výstavy zamietnuť jeho žiadosť na základe platných pravidiel vzhľadom na to, že by to mohlo viesť k závažným politickým námietkam.

Kolégium kvestorov na svojej schôdzi 21. apríla 2004 preskúmalo list sťažovateľa z 13. apríla 2004, v ktorom napadol rozhodnutie nepovoliť výstavu. Po vypočutí vyhlásení kvestorky zodpovednej za výstavy pani B. a zástupcu kancelárie predsedu Parlament potvrdil rozhodnutie zamietnuť povolenie výstavy.

Dňa 23. apríla 2004 sťažovateľ predložil doplňujúce informácie o výstave, t. j. zoznam predmetov, ktoré sa majú vystavovať, vrátane štyroch škatúľ obsahujúcich dokumentáciu o konope, projektoroch a obrazovkách.

V ďalšom liste z 28. apríla 2004 adresovanom predsedovi Parlamentu sťažovateľ vyjadril svoje sklamanie v súvislosti s rozhodnutím kolégia kvestorov odmietnuť mu povolenie na usporiadanie výstavy. Dňa 29. apríla 2004 sťažovateľ napísal ďalší list, v ktorom poukázal na to, že konope nie je vo Francúzsku zakázané. Predseda Parlamentu vo svojej odpovedi zo 14. mája 2004 informoval sťažovateľa, že kolégium kvestorov na svojej schôdzi 21. apríla 2004 potvrdilo predchádzajúce rozhodnutie kvestora zodpovedného za výstavy, ktoré bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Predseda poukázal na to, že sa preto nezdá vhodné preskúmať rozhodnutie prijaté kvestorom a kolégiom kvestorov v oblasti, ktorá patrí do ich zodpovednosti.

Listy zaslané sťažovateľom 23., 28. a 29. apríla 2004 boli oneskorené, pretože boli zaslané po prijatí konečného rozhodnutia kolégiom kvestorov 21. apríla 2004.

Pokiaľ ide o predmet žiadosti sťažovateľa, v bode 12 prílohy I (týkajúcej sa podmienok schvaľovania výstav v priestoroch Parlamentu) k pravidlám používania priestorov Parlamentu sa stanovuje, že „vystavovatelia sa zaväzujú, že sa zdržia vystavovania predmetov alebo, v súvislosti s výstavami, vykonávania činností, ktoré by sa mohli považovať za činnosti, ktoré by mohli vyvolať vážne politické námietky“. Všetky rozhodnutia kolégia kvestorov boli prijaté na základe dokumentov predložených sťažovateľom v súlade s príslušnými pravidlami a s cieľom zaručiť spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi dotknutými záujmami.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Parlamentu vo všeobecnosti uviedol, že konope je typickým výrobkom jeho regiónu.

Sťažovateľ ďalej poznamenal, že na rozdiel od toho, čo uviedol Parlament, rozhodnutie prijaté kolégiom kvestorov 21. apríla 2004 sa nezdá byť konečné. Pán R. ho vo svojom e-maile z 21. apríla 2004 informoval, že pani B. bude pripravená opätovne preskúmať jeho návrh. Bol požiadaný o poskytnutie ďalších informácií, ktoré zaslal 23. apríla 2004. Sťažovateľ trval na svojom stanovisku, ktoré už vyjadril vo svojej sťažnosti, že Parlament nezohľadnil informácie, ktoré poskytol na základe žiadosti samotnej inštitúcie z 21. apríla 2004. Správanie Parlamentu spôsobilo neistú situáciu až niekoľko dní pred plánovaným podujatím a dostalo ho do ťažkej situácie vo vzťahu k firme zodpovednej za organizačné aspekty výstavy.

Pokiaľ ide o jeho listy z 23., 28. a 29. apríla 2004, sťažovateľ tvrdil, že ich napísal v reakcii na rozhodnutie kolégia kvestorov z 21. apríla 2004. Názor Parlamentu, že tieto listy boli oneskorené, sa preto zdal byť zbytočný.

Prvá
žiadosť o ďalšie informácie

Po preskúmaní stanoviska Parlamentu a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka usúdila, že je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie. Dňa 16. decembra 2004 preto napísal Parlamentu a požiadal inštitúciu, aby sa vyjadrila k pripomienkam sťažovateľa a konkrétnejšie k skutočnosti, že podľa sťažovateľa bolo rozhodnutie z 21. apríla 2004 nepovoliť príslušnú výstavu prijaté napriek tomu, že Parlament v ten istý deň požiadal sťažovateľa o poskytnutie ďalších informácií týkajúcich sa výstavy s cieľom opätovného preskúmania jeho žiadosti kvestorom zodpovedným za výstavy v priestoroch Parlamentu.

Odpoveď Parlamentu

Parlament vo svojej odpovedi na úvod uviedol, že až do poslednej chvíle príslušné útvary nevedeli o presnom účele výstavy, ktorú chcel sťažovateľ zorganizovať. Sťažovateľ vo svojom e-maile zo 4. júla 2003 bez ďalších podrobností požiadal o sprístupnenie zasadacej miestnosti pre výstavu výrobkov typických pre jeho región. Dňa 10. marca 2004, keď sťažovateľ zaslal vyplnený informačný formulár, špecifikoval charakter výstavy takto: "Tableaux, Informácie, Sochy, Modely, Audio Video". Iba z príloh k tejto žiadosti vyplývalo, že sťažovateľ mal v úmysle zorganizovať výstavu konope a výrobkov z konope, avšak bez toho, aby spresnil presný obsah výstavného materiálu, ktorý mal byť vystavený.

Listom zo 4. apríla 2004 príslušné útvary informovali sťažovateľa o rozhodnutí kvestorky zodpovednej za výstavy pani B. zamietnuť jeho žiadosť, keďže sa ukázalo, že výstava môže vzhľadom na svoju osobitnú povahu vyvolať závažné politické námietky.

Dňa 13. apríla 2004 sťažovateľka požiadala pani B., aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Kolégium kvestorov na svojej schôdzi 21. apríla 2004 preskúmalo odvolanie sťažovateľa z 13. apríla 2004 a potvrdilo pôvodné rozhodnutie. Zhrnutie rozhodnutí z tohto stretnutia, vrátane rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti sťažovateľa, bolo zaslané všetkým poslancom e-mailom z 22. apríla 2004. Uvedené rozhodnutie predstavovalo konečné rozhodnutie kolégia kvestorov.

To bolo podľa názoru Parlamentu potvrdené skutočnosťou, že samotný sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi z 26. apríla 2004 napísal, že kolégium kvestorov s konečnou platnosťou (podčiarknuté Parlamentom) odmietlo udeliť povolenie na jeho výstavu 21. apríla 2004.

Ako uviedol sťažovateľ, v ten istý deň pán R., úradník kategórie C pracujúci v útvare pre výstavy, skutočne zaslal sťažovateľovi e-mail, v ktorom informoval sťažovateľa o pripravenosti kvestora zodpovedného za výstavy zvážiť ďalšie informácie o predmetoch, ktoré sa majú vystaviť na jeho navrhovanej výstave. Je tiež pravda, že predmetný e-mail bol sťažovateľovi doručený o niečo neskôr, pretože bol odoslaný 21. apríla 2004 o 16.03 hod., teda v čase, keď už prebiehala schôdza kolégia kvestorov s cieľom posúdiť odvolanie sťažovateľa (od 15.05 do 17.05 hod.). Tento e-mail však už nemal oficiálny status, keď kolégium kvestorov potvrdilo svoje pôvodné rozhodnutie. Jediným oficiálnym a autentickým rozhodnutím Parlamentu, pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, bolo rozhodnutie, ktoré prijalo kolégium kvestorov 21. apríla 2004.

Parlament napokon uviedol, že žiadosť sťažovateľa preskúmali rôzne orgány, t. j. útvary Parlamentu vrátane samotného generálneho tajomníka, kvestor zodpovedný za výstavy a kolégium kvestorov. Parlament sa domnieval, že všetky rozhodnutia týkajúce sa prejednávanej veci boli prijaté v súlade s príslušnými pravidlami, na základe dokumentov predložených sťažovateľom v rôznych fázach konania a na základe vyváženia rôznych dotknutých záujmov.

Parlament pripojil k svojej odpovedi kópiu korešpondencie, ktorá sa uskutočnila medzi sťažovateľom a ním samotným.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi Parlamentu.

Druhá žiadosť o ďalšie informácie

Ombudsman po analýze všetkých skutočností, ktorými disponoval, dospel k záveru, že na to, aby sa mohol zaoberať touto sťažnosťou, sú potrebné ďalšie informácie. Ombudsman preto 29. septembra 2005 napísal Parlamentu a požiadal inštitúciu, aby v podstate vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, že výstava navrhnutá sťažovateľom by mohla vyvolať závažné politické námietky.

Odpoveď Parlamentu

Vo svojej odpovedi na list ombudsmana z 29. septembra 2005 Parlament zdôraznil, že je dobre známe, že konope sa používa na prípravu psychotropných látok a že niektorí zástupcovia radikálnej strany, medzi nimi aj sťažovateľ, sa zapojili do politického boja v prospech liberalizácie psychotropných látok (sťažovateľ bol sám parlamentným koordinátorom „Lega internazionale antiproibizionista“). Parlament ďalej uviedol, že na rozdiel od radikálov sa táto inštitúcia aktívne zapája do boja proti zneužívaniu drog. Parlament okrem toho poznamenal, že kanabis (výrobok získaný z konope) je na čiernom zozname pripojenom k dohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti drogám. Tieto zoznamy boli uvedené v Dohovore Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami prijatom vo Viedni 19. decembra 1988 a schválenom Európskym hospodárskym spoločenstvom rozhodnutím Rady z 22. októbra 1990 [1].

Okrem toho 21. apríla 2004, keď kolégium kvestorov prijalo konečné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti sťažovateľa, Parlament prijal uznesenie (273 hlasov za, 225 hlasov proti a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania) o návrhu nariadenia Rady o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť. Podľa Parlamentu by výstava, ktorú navrhol sťažovateľ, pravdepodobne nepriniesla zložitosť kontroverznej otázky, akou je politika týkajúca sa psychotropných látok. Ak by bola expozícia povolená, mohla by predstavovať „kontroverzný akt“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

Parlament dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené úvahy sa zdá legitímne predpokladať, že existuje riziko, že výstava výrobkov na báze konope by mohla byť zmanipulovaná v prospech liberalizácie drog. S cieľom zaručiť dodržiavanie záväzkov prijatých Parlamentom a Európskou úniou v boji proti zneužívaniu drog bolo jediným rozhodnutím, ktoré mohlo prijať kolégium kvestorov, zamietnutie žiadosti sťažovateľa.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi Parlamentu.

ROZHODNUTIE

1 Rozhodnutie Parlamentu nepovoliť výstavu výrobkov z konope

1.1 V júli 2003 sťažovateľ, taliansky poslanec Európskeho parlamentu, požiadal Európsky parlament o povolenie usporiadať výstavu výrobkov typických pre jeho región. Výstava sa mala konať v priestoroch Parlamentu počas plenárnej schôdze v máji 2004 v Štrasburgu. Navrhovateľ následne objasnil, že výstava sa má konať na výrobkoch získaných z konope. Rozhodnutím zo 4. apríla 2004 Parlament požadované povolenie zamietol. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že toto rozhodnutie bolo nespravodlivé.

1.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že podľa bodu 12 prílohy I (týkajúcej sa podmienok schvaľovania výstav v priestoroch Parlamentu) k pravidlám používania priestorov Parlamentu "vystavovatelia sa zaväzujú, že nebudú vystavovať predmety alebo v súvislosti s výstavami vykonávať činnosti, ktoré by mohli vyvolať vážne politické námietky".

Po zvážení žiadosti sťažovateľky sa kvestorka zodpovedná za výstavy pani B. rozhodla 4. apríla 2004 ju zamietnuť, pretože sa domnievala, že výstava navrhnutá sťažovateľkou by mohla vyvolať závažné politické námietky. Kolégium kvestorov na ďalšej schôdzi 21. apríla 2004 analyzovalo list sťažovateľa z 13. apríla 2004, v ktorom napadol rozhodnutie nepovoliť výstavu. Kolégium kvestorov po vypočutí vyhlásení kvestora zodpovedného za výstavy a zástupcu kancelárie predsedu potvrdilo rozhodnutie zamietnuť povolenie výstavy.

1.3 Vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie zo 16. decembra 2004 Parlament uviedol, že až do poslednej chvíle jeho príslušné útvary nevedeli o presnom účele výstavy, ktorú chcel sťažovateľ zorganizovať. Sťažovateľ 10. marca 2004 v informačnom formulári špecifikoval charakter výstavy takto: "Tableaux, Informácie, Sochy, Modely, Audio Video". Iba z príloh k tejto žiadosti vyplývalo, že sťažovateľ mal v úmysle zorganizovať výstavu konope a výrobkov z konope, avšak bez toho, aby spresnil presný obsah výstavného materiálu, ktorý mal byť vystavený.

Žiadosť sťažovateľa preskúmali rôzne orgány, t. j. útvary Parlamentu vrátane samotného generálneho tajomníka, kvestor zodpovedný za výstavy a kolégium kvestorov. Podľa Parlamentu všetky rozhodnutia týkajúce sa tejto veci prijal zodpovedný kvestor a kolégium kvestorov v súlade s príslušnými pravidlami na základe dokumentov predložených sťažovateľom v rôznych fázach konania a s vyvážením rôznych dotknutých záujmov.

1.4 Dňa 29. septembra 2005 ombudsman požiadal inštitúciu, aby v podstate vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, že výstava navrhovaná sťažovateľom by mohla vyvolať závažné politické námietky.

Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že je dobre známe, že konope sa používa na prípravu psychotropných látok a že niektorí predstavitelia radikálnej strany, medzi nimi aj sťažovateľ, sa zapojili do politického boja v prospech liberalizácie psychotropných látok. Parlament vo svojej odpovedi ďalej zdôraznil, že sa aktívne zapája do boja proti zneužívaniu drog. Podľa Parlamentu by výstava, ktorú navrhol sťažovateľ, pravdepodobne nepriniesla zložitosť kontroverznej otázky, akou je politika týkajúca sa psychotropných látok. Ak by bola expozícia povolená, mohla by predstavovať „kontroverzný akt“ v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Parlament dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené úvahy sa zdá legitímne predpokladať, že existuje riziko, že výstava výrobkov na báze konope by mohla byť zmanipulovaná v prospech liberalizácie drog. S cieľom zaručiť dodržiavanie záväzkov prijatých Parlamentom a Európskou úniou v oblasti boja proti zneužívaniu drog bolo jediným možným rozhodnutím kvestorov zamietnuť žiadosť sťažovateľa.

1.5 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k prvému stanovisku Parlamentu v podstate trval na svojej sťažnosti. Sťažovateľ nepredložil dodatočné pripomienky k ďalším odpovediam Parlamentu na listy ombudsmana zo 16. decembra 2004 a 29. septembra 2005.

1.6 Ombudsman poznamenáva, že podľa bodu 12 prílohy I k Pravidlám o využívaní priestorov Parlamentu "vystavovatelia sa zaväzujú, že sa zdržia vystavovania predmetov alebo, v súvislosti s výstavami, vykonávania činností, ktoré by mohli vyvolať vážne politické námietky". Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že konope je v Európe legálne dostupné, a preto nemohol pochopiť dôvody, ktoré Parlament uviedol na zamietnutie jeho žiadosti.

1.7 V článku 11 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že "úradník koná nestranne, spravodlivo a primerane".

1.8 V tomto prípade Parlament založil svoje rozhodnutie zamietnuť žiadosť sťažovateľa na bode 12 prílohy I k Pravidlám o využívaní priestorov Parlamentu. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré má k dispozícii, sa ombudsman domnieva, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by Parlament konal nespravodlivo, pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa.

1.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že Parlament sa v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedopustil nesprávneho úradného postupu.

2 Údajné nezohľadnenie listu sťažovateľa z 23. apríla 2004 Parlamentom

2.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že z potvrdzujúceho rozhodnutia Parlamentu z 21. apríla 2004 vyplynulo, že inštitúcia nezohľadnila informácie, ktoré poskytol 23. apríla 2004 na základe žiadosti samotnej inštitúcie z 21. apríla 2004.

2.2 Parlament sa k tomuto bodu vo svojom stanovisku nevyjadril.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval svoje vyhlásenie, že 21. apríla 2004 mu pán R., úradník Parlamentu, napísal v mene pani B., kvestorky zodpovednej za výstavy, aby ho informoval, že pani B. je pripravená opätovne preskúmať jeho návrh. Sťažovateľ bol preto vyzvaný, aby pánovi R. poskytol ďalšie informácie týkajúce sa výstavy, ktoré zaslal 23. apríla 2004.

2.4 Ombudsman vo svojej žiadosti o ďalšie informácie požiadal Parlament, aby sa vyjadril k skutočnosti, že podľa sťažovateľa bolo rozhodnutie z 21. apríla 2004 nepovoliť príslušnú výstavu prijaté napriek tomu, že Parlament v ten istý deň požiadal sťažovateľa o poskytnutie ďalších informácií týkajúcich sa výstavy s cieľom opätovného preskúmania jeho žiadosti kvestorom zodpovedným za výstavy v priestoroch Parlamentu.

2.5 Parlament vo svojej odpovedi vysvetlil, že relevantnú správu, ktorú sťažovateľ dostal 21. apríla 2004, mu zaslal pán R., úradník kategórie C pracujúci vo výstavnej službe. Kolégium kvestorov sa zároveň s týmto e-mailom stretlo, aby sa zaoberalo odvolaním sťažovateľa. Počas tejto schôdze kolégium kvestorov potvrdilo svoje pôvodné rozhodnutie neschváliť žiadosť sťažovateľa o usporiadanie expozície výrobkov z konope. E-mail pána R. stratil oficiálny status po tom, ako kolégium kvestorov potvrdilo svoje pôvodné rozhodnutie.

Jediným oficiálnym a autentickým rozhodnutím Parlamentu, pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, bolo rozhodnutie prijaté kolégiom kvestorov 21. apríla 2004.

2.6 Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi Parlamentu.

2.7 Na základe informácií, ktoré má ombudsman k dispozícii, konštatuje, že konečné rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa bolo prijaté 21. apríla 2004.

Ombudsman však ďalej poznamenáva, že v ten istý deň úradník pracujúci v útvare pre výstavy zaslal sťažovateľovi e-mail, v ktorom ho informoval o pripravenosti kvestora zodpovedného za výstavy prehodnotiť svoju žiadosť a požiadal ho o poskytnutie ďalších informácií o predmetoch, ktoré sa majú vystavovať.

Z dokumentov predložených Parlamentom spolu s jeho odpoveďou zo 7. marca 2005 na žiadosť o doplňujúce informácie ďalej vyplýva, že 22. apríla 2004 sťažovateľka zaslala e-mailom aj poštou list kvestorke B. zodpovednej za výstavy. Sťažovateľ v tomto liste odkázal na správu, ktorú mu poslal predchádzajúci deň pán R. Sťažovateľ ďalej informoval pani B., že na nasledujúci deň zašle ďalšie informácie o výstave.

Ombudsman ďalej poznamenáva, že sťažovateľ skopíroval svoj list z 22. apríla 2004 pánovi R.

2.8 Ombudsman berie na vedomie vysvetlenie Parlamentu, že jediným oficiálnym a autentickým rozhodnutím Parlamentu, pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, bolo rozhodnutie prijaté kolégiom kvestorov 21. apríla 2004.

2.9 Zásady dobrej správy vecí verejných však vyžadujú, aby inštitúcie poskytovali občanom jasné informácie a opravovali chyby hneď, ako sa vyskytnú.

V prejednávanej veci úradník Parlamentu zaslal sťažovateľovi správu 21. apríla 2004. Je však jasné, že obsah tejto správy už nebol relevantný po tom, ako kolégium kvestorov prijalo rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Vzhľadom na to, že správa sa tak stala bezpredmetnou, bolo by osvedčeným administratívnym postupom zodpovedajúcim spôsobom informovať sťažovateľa.

Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament zdôraznil, že príslušná správa bola zaslaná sťažovateľovi úradníkom kategórie C. Kategória úradníka sa však nezdá byť v prejednávanej veci relevantná, keďže je nesporné, že pán R. pracoval vo výstavnej službe a že konal v úradnom postavení.

Ombudsmanka sa domnieva, že hneď po prijatí konečného rozhodnutia už nebolo potrebné získať ďalšie informácie požadované od sťažovateľa. Parlament mal preto sťažovateľa informovať, aby ignoroval správu, ktorá mu bola zaslaná 21. apríla 2004 a ktorá sa zdala byť bezpredmetná.

Skutočnosť, že Parlament urýchlene neinformoval sťažovateľa o nezohľadnení príslušnej správy, ktorá sa stala bezpredmetnou, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

2.10 Ombudsman preto uvádza kritickú poznámku nižšie.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie poskytovali občanom jasné informácie a opravovali chyby hneď, ako sa vyskytnú.

V prejednávanej veci dostal sťažovateľ 21. apríla 2004 správu od úradníka Parlamentu, ktorý ho požiadal o poskytnutie ďalších informácií týkajúcich sa navrhovanej výstavy na účely opätovného preskúmania jeho žiadosti. Ukazuje sa však, že konečné rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa bolo prijaté už v ten istý deň ako žiadosť o ďalšie informácie.

Ombudsmanka sa domnieva, že hneď po prijatí konečného rozhodnutia už nebolo potrebné získať ďalšie informácie požadované od sťažovateľa. Parlament mal preto sťažovateľa informovať, aby ignoroval správu, ktorá mu bola zaslaná 21. apríla 2004 a ktorá sa zdala byť bezpredmetná.

Skutočnosť, že Parlament urýchlene neinformoval sťažovateľa o nezohľadnení príslušnej správy, ktorá sa stala bezpredmetnou, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Parlamentu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Rady z 22. októbra 1990 o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Ú. v. ES L 326, 1990, s. 56; Mim. vyd. 11/010, s. 40.