Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, novinár, v novembri 2024 požiadal [1] Európsky parlament, aby verejnosti poskytol prístup k prípadnej korešpondencii, ktorú si vymenil s i) dvoma židovskými organizáciami a ii) zástupcami Izraelského štátu v posledných rokoch.

2. Pokiaľ ide o bod i), Parlament identifikoval päť listov, ktoré si jeho predseda vymenil s oboma dotknutými organizáciami, a poskytol sťažovateľovi úplný prístup verejnosti.

3. Pokiaľ ide o bod ii), Parlament identifikoval

a) sedem listov vymenených medzi jeho predsedom a zástupcami Izraelského štátu v období od mája 2022 do júla 2024,

b) osem listov predsedu Delegácie Parlamentu pre vzťahy s Izraelom adresovaných zástupcom Izraelského štátu, ktoré boli zaslané v období od novembra 2019 do októbra 2023, a

c) päť listov vedúceho delegácie Knesetu pre vzťahy s Európskou úniou adresovaných predsedovi delegácie Parlamentu pre vzťahy s Izraelom zaslaných v období od decembra 2020 do februára 2023.

4. Parlament poskytol sťažovateľovi úplný prístup verejnosti k ôsmim listom uvedeným v písmene b) a odmietol poskytnúť prístup k zvyšným 12 listom v celom rozsahu. Pri zamietnutí prístupu sa Parlament odvolal na výnimku podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001 [2]), konkrétne na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy [3].

5. V januári 2025 sťažovateľ požiadal Parlament, aby preskúmal svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu (predložením „opakovanej žiadosti“).

6. Vo februári 2025 Parlament potvrdil svoje stanovisko, že k 12 sporným listom v opakovanej žiadosti sťažovateľa nemožno udeliť prístup.

7. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie odmietnutia Parlamentu poskytnúť prístup verejnosti k 12 listom v celom rozsahu.

9. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal sporné listy spolu s ôsmimi listami zaslanými predsedom Delegácie Parlamentu pre vzťahy s Izraelom, ktoré Parlament zverejnil, ako aj dokumentáciu o konzultácii s dotknutou treťou krajinou. Ombudsmanka tiež poskytla Parlamentu príležitosť poskytnúť ďalšie stanoviská k sťažnosti, ale Parlament nechcel poskytnúť pripomienky.

Predložené argumenty

10. Sťažovateľ nespochybnil uplatniteľnosť výnimky na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy ako také. Sťažovateľ skôr predpokladal, že predmetná korešpondencia sa týkala situácie v Gaze, a tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Sťažovateľ konkrétne tvrdil, že na overenie toho, či Európska únia dodržiava svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, je potrebná transparentnosť.

11. Parlament vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí trval na svojom stanovisku, že aj čiastočné zverejnenie listov by mohlo ohroziť ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy.

12. Parlament uviedol, že listy predstavujú diplomatickú korešpondenciu, ktorá „sa svojou povahou a obsahom priamo a predovšetkým týka vzťahov Európskej únie s Izraelským štátom.“ Parlament tvrdil, že zverejnenie listov by bolo porušením dôvernosti diplomatických výmen, a teda dôvery tretej krajiny, a preto by jednoznačne hrozilo narušenie medzinárodných vzťahov EÚ.

13. Parlament tiež uviedol, že konzultoval s treťou krajinou, ktorá namietala proti zverejneniu sporných listov. Podľa názoru Parlamentu táto odpoveď potvrdila, že zverejnenie by „skutočne a konkrétne narušilo ochranu medzinárodných vzťahov medzi [EÚ] a Izraelským štátom“.

14. V reakcii na tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa existencie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení Parlament uviedol, že ochrana medzinárodných vzťahov patrí do kategórie „absolútnych výnimiek“. Preto nemohla zohľadniť argumenty sťažovateľa.

15. Parlament tiež uviedol, že zvážil, či je možné poskytnúť čiastočný prístup. Dospela však k záveru, že na predmetné dokumenty sa v celom rozsahu vzťahuje uvedená výnimka.

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Hodnotenie ombudsmana

17. Inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní, či by zverejnenie dokumentu ohrozilo niektorý z verejných záujmov chránených podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 vrátane ochrany medzinárodných vzťahov. Vyšetrovanie ombudsmana ako také malo za cieľ zistiť, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu Parlamentu, na ktorom založil svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu k sporným dokumentom [4].

18. Na tento účel vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal sporné dokumenty spolu s ôsmimi listami, ku ktorým Parlament poskytol úplný prístup verejnosti, ako aj dokumentáciu o konzultácii s dotknutou treťou krajinou.

19. Inšpekcia potvrdila, že konzultovaná tretia krajina skutočne namietala proti zverejneniu obsahu listov. Ombudsmanka poznamenáva, že hoci námietka tretej krajiny proti zverejneniu nemôže automaticky viesť k zamietnutiu prístupu, táto námietka môže zohrávať dôležitú úlohu v následnom nezávislom posúdení inštitúcie EÚ [5].

20. Inšpekcia neodhalila zjavnú chybu v posúdení Parlamentu, podľa ktorého by jednostranné zverejnenie listov negatívne ovplyvnilo medzinárodné vzťahy EÚ s dotknutou treťou krajinou.

21. Ombudsman tiež poznamenáva, že ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, nemôže byť odstránená iným verejným záujmom, ktorý sa považuje za dôležitejší.[6] To znamená, že ak sa inštitúcia domnieva, že tento záujem by mohol byť zverejnením ohrozený, musí odmietnuť poskytnúť prístup. Parlament teda správne uviedol, že tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa možného prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení nemožno zohľadniť. 

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že Parlament oprávnene odmietol prístup verejnosti k 12 sporným listom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom [7]:

Pri odmietnutí prístupu verejnosti k sporným dokumentom nedošlo zo strany Európskeho parlamentu k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 25. apríla 2025

[1] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:32001R1049.

[2] Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[3] Článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[4] Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu z 27. februára 2018, CEE Bankwatch Network/Európska komisia, T-307/16, body 77 až 79: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=199686&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=306708

[5] Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 25. novembra 2020, Bronckers/Komisia, T-166/19, body 46 a nasl.: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:62019TJ0166

[6] Pozri článok 4 ods. 1 v porovnaní s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001; rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2013, Besselink/Rada, T‑331/11, bod 44 a citovaná judikatúra: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=140925&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=12991946.

[7] Táto sťažnosť bola vyriešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.