Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ v júli 2023 požiadal o prístup verejnosti [1] k dokumentom týkajúcim sa verejného výberového konania organizovaného Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO)[2].  

2. V auguste 2023 úrad EPSO identifikoval sedem dokumentov. Poskytla úplný prístup k trom dokumentom a čiastočný prístup k jednému dokumentu. Úrad EPSO odmietol prístup k zostávajúcim trom dokumentom s odôvodnením, že ich zverejnenie by narušilo rozhodovací proces výberovej komisie s odvolaním sa na zásadu utajenia rokovaní výberovej komisie [3].

3. Sťažovateľ 31. augusta 2023 požiadal Európsku komisiu, aby preskúmala stanovisko úradu EPSO podaním „opakovanej prihlášky“[4].  

4. Po oneskorení [5] Komisia odpovedala sťažovateľovi 18. marca 2024. Ponechal v platnosti rozhodnutie EPSO o zamietnutí úplného prístupu k sporným dokumentom.

5. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

6. V máji 2024 podala sťažovateľka na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia výberovej komisie o nezapísaní jej mena do rezervného zoznamu úspešných uchádzačov.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia vybavila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom.

8. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval sporné dokumenty a získal od úradu EPSO dodatočné stanoviská, ktoré boli poskytnuté sťažovateľovi.

Predložené argumenty

9. Komisia tvrdila, že úplné zverejnenie sporných dokumentov by narušilo rozhodovací proces výberových komisií. Komisia uviedla, že dokumenty odrážajú rokovania výberovej komisie, ktoré sú dôverné.[6] Na podporu svojho názoru sa Komisia odvolala na judikatúru EÚ, podľa ktorej metódy hodnotenia vrátane metód označovania a opráv tvoria neoddeliteľnú súčasť porovnávacieho posúdenia vykonaného výberovou komisiou, a preto sa na ne vzťahuje zásada utajenia rokovaní výberovej komisie.[7] Podľa názoru Komisie by zverejnenie dokumentov „nemožno zaručiť dôvernosť a objektívnosť prebiehajúcich a budúcich výberových konaní zamestnancov a rovnaké zaobchádzanie so zúčastnenými uchádzačmi“.

10. Komisia neidentifikovala prevažujúci verejný záujem na zverejnení, ktorý by mohol vylúčiť záujem na ochrane rozhodovacieho procesu.  

11. Sťažovateľka tvrdila, že zverejnenie dokumentov by jej umožnilo posúdiť zákonnosť rozhodnutia výberovej komisie. Za týchto podmienok by záujem uchádzača prevážil nad zásadou utajenia rokovania výberovej komisie. [8] Sťažovateľ tiež namietal proti tomu, že Komisia identifikovala dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti. Sťažovateľ najmä tvrdil, že výberová komisia sa musela stretnúť po decembri 2022, aby prediskutovala žiadosti o preskúmanie neúspešných uchádzačov.

12. Úrad EPSO vo svojom doplňujúcom stanovisku k sťažnosti potvrdil, že po decembri 2022 sa neuskutočnili žiadne zasadnutia výberovej komisie a že „rozhodnutie [výberovej komisie] nadobudlo svoju konečnú podobu v odpovedi na žiadosť o preskúmanie, ktorú sťažovateľ dostal 15. mája 2023.“ EPSO vysvetlil, že jeho rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie bolo založené na dokumente ^[9] predstavujúcom „tabuľku, v ktorej sa uvádzajú osobné údaje uchádzačov (ako sú mená, priezviská a čísla), argumenty uchádzačov, krátke poznámky (v štýle „memo“) vyjadrujúce názor členov výberovej komisie na argumenty uchádzačov, právny základ a judikatúru“ a že konečné posúdenie a rozhodnutie výberovej komisie „prijali svoju konečnú podobu v odpovedi na žiadosť o preskúmanie“.

13. Sťažovateľka bola znepokojená aj oneskoreniami pri vybavovaní jej žiadosti. Sťažovateľka sa domnievala, že oneskorenia jej bránili účinne uplatňovať svoje práva, najmä zmysluplne napadnúť rozhodnutie výberovej komisie o nezapísaní jej mena na rezervný zoznam úspešných uchádzačov.

Hodnotenie ombudsmana

14. Zásada utajenia vo výberových konaniach zaručuje nezávislosť výberových komisií a objektívnosť ich práce tým, že ich chráni pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi, či už zo strany samotnej administratívy EÚ, dotknutých uchádzačov alebo tretích strán [10]. Takáto dôvernosť je neoddeliteľne spojená s ochranou vnútorného rozhodovacieho procesu výberových komisií v zmysle článku 4 ods. 3 druhého pododseku právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001).  

15. Nahliadnutie do sporných dokumentov potvrdilo, že sa týkajú práce výberovej komisie a odrážajú jej úvahy o položených otázkach, porovnávacie posúdenie zásluh uchádzačov a koordinačné opatrenia týkajúce sa metód hodnotenia na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.[11] Komisia vo vzťahu ku každému dokumentu vysvetlila, prečo by zverejnenie jeho obsahu narušilo rozhodovanie výberovej komisie. Ombudsmanka považuje odvolanie sa Komisie na túto výnimku s cieľom zamietnuť prístup k sporným dokumentom za primerané.  Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu sa musí zrušiť, ak existuje verejný záujem na zverejnení, ktorý sa považuje za dôležitejší. Podľa judikatúry EÚ však potreba získať prístup verejnosti k dokumentom na účely napadnutia individuálneho rozhodnutia alebo začatia súdneho konania predstavuje súkromný záujem.[12] Ombudsman preto považuje stanovisko Komisie, že neexistoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení, za primerané.

16. Pokiaľ ide o identifikáciu dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, zo strany Komisie, sťažovateľ konkrétne požiadal o „zápisnicu“zo zasadnutia výberovej komisie, na ktorom bola preskúmaná žiadosť sťažovateľa o preskúmanie. Takúto zápisnicu však neidentifikovali. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí vysvetlila, že „na základe žiadosti [sťažovateľa] o preskúmanie sa neuskutočnilo žiadne stretnutie, a preto nie je k dispozícii žiadna zápisnica“.

17. Podľa ustálenej judikatúry EÚ existuje právna domnienka, že vyhlásenia o neexistencii alebo neexistencii dokumentov sú pravdivé a presné.[13] Túto domnienku možno vyvrátiť relevantnými a zhodujúcimi sa dôkazmi o existencii požadovaných dokumentov.[14] V tomto prípade sťažovateľ uviedol, že sa nevyhnutne musí uskutočniť stretnutie výberovej komisie s cieľom prediskutovať žiadosti o preskúmanie neúspešných uchádzačov. Z tohto stretnutia by preto mala existovať zápisnica, ktorú EPSO a Komisia neidentifikovali.

18. V priebehu vyšetrovania EPSO vysvetlil, prečo sa neuskutočnilo žiadne stretnutie výberovej komisie, na ktorom by sa diskutovalo o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie. EPSO v podstate vysvetlil, že jeho rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie bolo prijaté na základe tabuľky, v ktorej sú zhrnuté argumenty uchádzačov a stanovisko členov výberovej komisie k argumentom uchádzačov.

19. Ombudsmanka považuje za primerané dodatočné vysvetlenia úradu EPSO, prečo neexistujú žiadne „zápisnice“, konkrétne že sa neuskutočnilo žiadne zasadnutie výberovej komisie, na ktorom bola preskúmaná žiadosť sťažovateľa o preskúmanie .. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci opodstatnené.

20. Ombudsmanka však s poľutovaním konštatuje, že Komisii trvalo viac ako šesť mesiacov, kým odpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Podľa nariadenia č. 1049/2001 by inštitúcia EÚ mala do 15 pracovných dní od registrácie opakovanej žiadosti buď udeliť prístup k požadovanému dokumentu, alebo v písomnej odpovedi uviesť dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia. Lehotu 15 pracovných dní možno za výnimočných okolností predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní.[15] Inštitúcie a orgány EÚ by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby odpovedali na opakované žiadosti v rámci týchto lehôt.

21. Tento prípad je ďalším príkladom systémového oneskorenia, s ktorým sa Komisia stretáva pri vybavovaní opakovaných žiadostí, na ktoré ombudsmanka upozornila vo svojom vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/2/2022/OAM a ktoré viedlo k prijatiu osobitnej správy pre Európsky parlament.[16] Ombudsmanka preto opakuje svoje zistenia a odporúčania v tomto vyšetrovaní a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prioritne riešila systémové oneskorenia v tejto oblasti a dodržiavala lehoty stanovené v nariadení 1049/2001.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom [17]:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Európsky úrad pre výber pracovníkov budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Rosita Hickey
riaditeľka vyšetrovania

Štrasburg 29. novembra 2024

[1] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:32001R1049.

[2] Oznámenie o verejnom výberovom konaní – EPSO/AD/391/21 – Odborníci na technickú podporu štrukturálnych reforiem členských štátov a odborníci na schengenské acquis (AD 7): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:C:2021:120A:FULL

[3] V súlade s článkom 4 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 1049/2001 v spojení s článkom 6 prílohy III k služobnému poriadku EÚ.

[4] Európska komisia má právomoc preskúmať pôvodné rozhodnutia úradu EPSO v súlade s článkom 4 podrobných pravidiel uplatňovania nariadenia 1049/2001 pripojených k rozhodnutiu Komisie o jeho rokovacom poriadku: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02000Q3614-20200423.  

[5] V súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 majú orgány EÚ 15 pracovných dní na poskytnutie odpovede. Túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch jedenkrát predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní.  

[6] V súlade s článkom 6 prílohy III k služobnému poriadku.

[7] Pozri rozsudok zo 4. júla 199 vo veci C-254/95, Európsky parlament/Angelo Innamorati, bod 29: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:61995CJ0254. 

[8] Pozri rozsudok Alexandrou/Komisia, veci T-515/14 P a T-516/14 P, bod 98: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=171421&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6673486.

[9] Identifikovaný ako dokument 5 v počiatočnej fáze, tabuľka rozhodnutia F1, odkaz Ares(2023)5457861.

[10] Pozri rozsudok Všeobecného súdu Le Voci/Rada, vec T-371/03, bod 123: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:62003TJ0371&from=EN.

[11] Pokiaľ ide o potrebu prijať koordinačné opatrenia, pozri rozsudok VI/Európska komisia, vec T-20/21, bod 32, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=262332&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4982410. 

[12] Pozri rozsudok vo veci T-380/08, Holandsko/Komisia, bod 80, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=141081&pageIndex=0&doclang=EN&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=3762017.

[13] Pozri rozsudok z 23. apríla 2018, Vereine Deutsche Sprache/Európska komisia, vec T-468/16, body 35 – 36: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=201394&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6687181

[14] Pozri rozsudok vo veciach T-639/15 až T-666/15 a T-94/16, Psara a kol./Európsky parlament, body 33 – 36 ;. k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=206663&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6689192. 

[15] Článok 8 nariadenia č. 1049/2001.  

[16] https://www.ombudsman.europa.eu/en/special-report/en/175425.   

[17] Táto sťažnosť bola riešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.