Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ podal 21. decembra 2021 Európskej komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov [CPLT(2021)04379]. Tvrdil, že Francúzsko porušuje právo EÚ tým, že správne neuplatňuje smernicu EÚ 2003/88 o pracovnom čase [1] na ozbrojené sily (žandárstvo), ktoré sú povinné pracovať nadčas.[2]

2. Komisia 22. decembra 2021 zaslala sťažovateľovi potvrdenie o prijatí sťažnosti.

3. Komisia 22. februára 2022 informovala sťažovateľa, že nemôže okamžite odpovedať, pretože potrebuje získať dodatočné informácie. Komisia uviedla, že bude sťažovateľa priebežne informovať.

4. Sťažovateľ 23. októbra 2022 požiadal o aktualizáciu.

5. Komisia 27. októbra 2022 informovala sťažovateľa, že sťažnosť stále posudzuje. Dôvodom bolo veľké množstvo práce a najmä vysoký počet sťažností a žiadostí.

6. Navrhovateľ sa 11. marca 2023 spýtal Komisie, kedy dokončí svoje posúdenie.

7. Komisia 29. marca 2023 informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť stále posudzuje. Komisia uviedla, že ho bude informovať o svojom posúdení hneď po jeho dokončení.

8. Sťažovateľ zaslal 17. decembra 2023 ďalšiu upomienku.

9. Komisia 21. decembra 2023 informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť stále posudzuje. Komisia uviedla, že sťažnosť vyvoláva určité otázky, ktoré si vyžadujú podrobné posúdenie. Komisia uviedla, že bude sťažovateľa informovať o svojom posúdení hneď po jeho dokončení.

10.  V decembri 2023 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

11. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa času, ktorý Komisia potrebovala na vybavenie sťažnosti vo veci porušenia právnych predpisov.

12. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na sťažnosť a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpoveď Komisie. Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal aj spis Komisie týkajúci sa tohto prípadu.

Argumenty predložené ombudsmanovi

13. V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na rozsudok francúzskeho Najvyššieho správneho súdu (Conseil d’Etat – Štátna rada) zo 17. decembra 2021.[3] Komisia uviedla, že Štátna rada uznala, že smernica 2003/88 sa uplatňuje na ozbrojené sily (žandárstvo). Consiglio di Stato (Štátna rada) sa však domnievala, že pracovná pohotovosť, počas ktorej musia byť zamestnanci vždy k dispozícii a v prípade potreby sa vrátiť do práce, nepredstavuje pracovný čas v zmysle smernice 2003/88. Sťažnosť na porušenie právnych predpisov to napadla.

14. Komisia uviedla, že v období od decembra 2021 do marca 2023 bol tím zodpovedný za otázky pracovného času veľmi zaneprázdnený balíkom päťročnej správy o pracovnom čase. Tím musel analyzovať rozsiahle materiály týkajúce sa uplatňovania smernice 2003/88 a rozsiahlu nedávnu judikatúru. Prioritou bol balík týkajúci sa správy o pracovnom čase. To viedlo k oneskoreniu pri vybavovaní jednotlivých spisov tímom vrátane prípadu sťažovateľa. Po prijatí balíka správ o pracovnom čase sa tím mohol sústrediť na svoju štandardnú prácu vrátane vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov.

15. Komisia sa odvolala na svoju internú prácu v tejto veci v novembri až decembri 2023. Komisia sa 22. marca 2024 obrátila na francúzske orgány so žiadosťou o objasnenie určitých bodov. Komisia o tom informovala sťažovateľa.

16. Komisia ďalej uviedla, že vec vyvoláva citlivé otázky týkajúce sa výkladu príslušnej judikatúry. Komisia uviedla, že v súlade s predchádzajúcou judikatúrou predstavuje každá pracovná pohotovosť čas odpočinku s výnimkou času spojeného so skutočným výkonom práce. Od roku 2018 sa však judikatúra EÚ vyvíja [4] a súčasná uplatniteľná judikatúra je diferencovaná a nie je úplne konzistentná [5] Podľa tejto judikatúry predstavuje pracovná pohotovosť pracovný čas, ak obmedzenia uložené zamestnávateľom objektívne a veľmi významne ovplyvňujú schopnosť pracovníka slobodne riadiť čas, počas ktorého sa nepožadujú jeho odborné služby, a teda venovať sa svojim osobným a sociálnym záujmom. Z týchto dôvodov Komisia nesúhlasila so sťažovateľom, že judikatúra je veľmi jasná. Komisia namiesto toho tvrdila, že situácia je právne zložitá. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla požiadať francúzske orgány o dodatočné informácie.

17. S odkazom na svoju komunikáciu so sťažovateľom Komisia uviedla, že „sťažovateľ nikdy nezostal bez ďalšieho spracovania svojej sťažnosti dlhšie ako približne osem a pol mesiaca.“Komisia sťažovateľovi šesťkrát napísala o jeho sťažnosti, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo v odpovedi na korešpondenciu sťažovateľa.

18. Komisia 27. októbra 2022 informovala sťažovateľa, že vzhľadom na pracovné zaťaženie zodpovedného oddelenia potrebuje viac času. V tom čase mal tím pre pracovný čas 68 sťažností a potreboval pripraviť balík správy o pracovnom čase. Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že nedokončila svoje posúdenie do jedného roka, mohla zaslať predbežnú odpoveď. Keďže však Komisia v októbri 2022 informovala sťažovateľa o stave jeho prípadu, nepovažovala za potrebné zaslať dodatočnú odpoveď.

19. Komisia sa napokon zaviazala, že sa sťažnosťou bude odteraz zaoberať čo najskôr. Vzhľadom na to, že sťažnosť je zložitá, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že nemohla určiť dátum, do ktorého dokončí svoje posúdenie. Komisia uviedla, že bude sťažovateľa informovať o ďalšom vývoji a jeho konečnej analýze [6].

20. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie uviedol, že:

• V súlade so smernicou 2003/88 Komisia pripravuje balík správ o pracovnom čase každých päť rokov. Jeho pracovné zaťaženie je teda predvídateľné. To by preto nemalo mať negatívny vplyv na prácu tohto oddelenia v súvislosti so sťažnosťami na porušenie právnych predpisov.
• Komisia začala skúmať jeho sťažnosť až v novembri 2023, t. j. jeden rok a desať mesiacov po jej podaní.
• Vec predložená Štátnej rade sa týkala pracovného času ako celku, nielen pracovnej pohotovosti.
• Pohotovostná služba si vyžaduje trvalú dostupnosť a povinnú prítomnosť v obydlí poskytovanom žandárom. Pohotovostní žandári musia okamžite reagovať, keď sú vyzvaní. Počas pohotovostnej služby teda nie je možná žiadna iná činnosť, čo má vplyv aj na slobodu pohybu žandárov v pohotovostnej službe. Takéto obdobia by sa preto mali uznávať ako pracovný čas.
• Vo Francúzsku je hlavným dôvodom neuplatnenia smernice 2003/88 na žandárstvo to, že by bolo potrebné vytvoriť ďalšie pracovné miesta, ako uviedla francúzska vláda vo svojom memorande pred Štátnou radou.

Hodnotenie ombudsmana

21. Ombudsmanka oceňuje, že záležitosť predložená Komisii, ktorá má priamy vplyv na dostupnosť ozbrojených síl, a teda na zaistenie národnej bezpečnosti a verejného poriadku, vyvoláva zložité otázky týkajúce sa správneho uplatňovania práva EÚ.

22. Ombudsman ďalej uznáva, že Komisia má diskrečnú právomoc pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov.[7] To však neznamená, že Komisia sa môže jednoducho zdržať vybavovania sťažnosti počas dlhého obdobia. V záujme dobrej správy vecí verejných musia inštitúcie a orgány EÚ aktívne spolupracovať so sťažovateľmi a dodržiavať všetky uplatniteľné lehoty [8].

23. V súlade so svojimi vlastnými pravidlami [9] sa Komisia vo všeobecnosti zaviazala vyšetriť sťažnosti s cieľom prijať rozhodnutie o vydaní formálneho oznámenia alebo o uzavretí prípadu najneskôr do jedného roka odo dňa registrácie sťažnosti.

24. Navrhovateľ sa v decembri 2021 obrátil na Komisiu. Hoci Komisia informovala sťažovateľa, že sťažnosť sa analyzuje, z dokumentov kontrolovaných v rámci vyšetrovania ombudsmanky nevyplýva žiadna analýza ani vecné opatrenia do októbra až novembra 2023.

25. Komisia tvrdila, že dôvodom oneskorenia bola mimoriadna pracovná záťaž tímu, ktorý bol zodpovedný za sťažnosť. Zásady dobrej správy vecí verejných však vyžadujú, aby Komisia organizovala svoju prácu, zamestnancov a operácie spôsobom, ktorý jej umožní vykonávať svoje povinnosti v primeranom čase.

26. Ombudsmanka uznáva, že posúdenie vyvíjajúcej sa judikatúry a určenie toho, ako ju uplatniť na rôzne prípady, si vyžadovalo určitý čas. Ombudsman však nie je presvedčený, že na analýzu štyroch alebo piatich rozsudkov citovaných Komisiou boli potrebné takmer dva roky. Tieto rozsudky boli prijaté v rokoch 2018 a 2021 – predtým, ako sťažovateľ podal sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov. Okrem toho nič v kontrolovanom spise k sťažnosti na porušenie právnych predpisov (ako napríklad poznámka k spisu) nenasvedčuje tomu, že Komisia dospela k záveru, že potrebuje dodatočný čas na analýzu konkrétnej judikatúry. 

27. Zdá sa teda, že Komisia sa sťažnosťou dlhodobo aktívne nezaoberala. Komisia takisto neposkytla presvedčivé a prijateľné dôvody na odôvodnenie oneskorenia a neposkytla podporné dôkazy pre svoje opatrenia alebo analýzu v období od decembra 2021 do konca októbra 2023. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že omeškanie predstavuje nesprávny úradný postup.

28. Komisia sa verejne zaviazala, že o sťažnostiach na porušenie právnych predpisov rozhodne spravidla do jedného roka. Sťažnosť sťažovateľa je pochopiteľná vzhľadom na to, že hoci ho Komisia naďalej informovala, že (aktívne) posudzuje jeho sťažnosť, v skutočnosti to tak nebolo. Ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby otvorene informovala sťažovateľov o tom, ako vybavuje ich sťažnosti.

29. Komisia  však ombudsmana informovala, že sa nedávno obrátila na francúzske orgány a že sťažnosťou sa odteraz bude zaoberať čo najrýchlejšie. Ombudsmanka sa preto domnieva, že vydanie odporúčania v tejto fáze by neslúžilo žiadnemu užitočnému účelu.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Skutočnosť, že Európska komisia sa dlhodobo aktívne nezaoberá sťažnosťou na porušenie právnych predpisov, predstavuje nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 4. novembra 2024

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32003L0088&qid=1724061055433

[2] V článku 6 písm. b) sa od členských štátov vyžaduje, aby „prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby... priemerný pracovný čas za každé sedemdňové obdobie vrátane nadčasov nepresiahol 48 hodín.“

[3] Prípad č. 437125: https://www.conseil-etat.fr/arianeweb/#/view-document/?storage=true

[4] Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2018, Ville de Nivelles/Matzak, C-518/15: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=B96442229847D7ED3E8BC1C5768146D7?text=&docid=199508&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3985988

[5] Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2021, D.J./Radiotelevizija Slovenia, C-344/19: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=238662&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3986358

Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2021, RJ/Stadt Offenbach am Main, C-580/19: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=238663&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3986567

Rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2021, XR/Dopravnni podnik hl. m. Prahy, C-107/19: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=245743&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3986668

Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2021, MG/Mestská rada Dublin, C-214/20: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=249067&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3986761

[6] Komisia poskytla ďalšie vysvetlenia, a to aj v súvislosti s inšpekciou dokumentov, s ktorými sa zaobchádzalo ako s dôvernými.

[7] Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Starfruit/Komisia, 247/87: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:61987CJ0247

[8] Pozri rozhodnutie ombudsmanky vo veci 1171/2023/JN z 15. mája 2024, bod 28:  https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/186479

[9] Oznámenie Komisie – Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, C/2016/8600, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?toc=OJ%3AC%3A2017%3A018%3ATOC&uri=uriserv%3AOJ.C_.2017.018.01.0010.01.ENG