V Štrasburgu 22. septembra 2004

Vážený pán X.,

Dňa 20. júla 2003 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v mene Y. Vaša sťažnosť sa týka jednostrannej zmeny podmienok, za ktorých ste boli pozvaný, aby ste sa stali členom technického výboru na hodnotenie programu financovaného Spoločenstvom.

Dňa 29. septembra 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 19. novembra 2003 som dostal stanovisko Komisie, ktoré som Vám zaslal s výzvou na predloženie Vašich pripomienok. Vaše pripomienky k stanovisku Komisie mi boli doručené 28. januára 2004.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú skutkové okolnosti prípadu zhrnuté takto:

Dňa 3. apríla 2003 Komisia vyzvala sťažovateľa, aby sa stal členom technického výboru pre hodnotenie programu financovaného Spoločenstvom. Tento orgán bol poverený úlohou hodnotiť návrhy, ktoré Komisia dostala v rámci jedného zo svojich programov. Po viacerých diskusiách so zodpovednými útvarmi Komisie dostal sťažovateľ od Komisie zmluvu na 450 EUR na deň, ktorá mu bola adresovaná ako zástupcovi jeho konzultačnej spoločnosti. Po riadnom vyplnení zmluvy a jej vrátení Komisii sa sťažovateľ zúčastnil na práci poroty od 22. apríla do 26. apríla 2002.

V priebehu hodnotenia útvary Komisie poukázali na niekoľko problémov týkajúcich sa povahy zmluvy sťažovateľa, ktoré mu v tom čase bránili predložiť faktúru za jeho služby aj cestovné výdavky. Tieto problémy sa týkali povahy jeho postavenia, keďže sa zdalo nejasné, či pracoval ako zástupca právnickej osoby, alebo skôr ako fyzická osoba. Zatiaľ čo v prvom prípade bol denný príspevok stanovený na 450 eur na deň, ako fyzická osoba bol nárok znížený na 250 eur na deň. Po diskusii sa Komisia rozhodla zaslať mu novú zmluvu, na základe ktorej mal byť prijatý do zamestnania ako fyzická osoba, a preto bol jeho denný príspevok znížený na 250 eur.

Sťažovateľ zdôraznil, že pre Komisiu vykonal predchádzajúce hodnotenie, na ktoré mu bola ponúknutá zmluva typu spoločnosti. Sťažovateľ sa preto neúspešne snažil zachovať rovnaké postavenie pre nové hodnotenie. Túto možnosť však Komisia neprijala z dôvodu, že bol majiteľom účtu svojej poradenskej spoločnosti, pre ktorú pracoval ako samostatne zárobkovo činný poradca. Spoločnosť je kótovaná národnou obchodnou komorou.

Po viacerých výmenách informácií s príslušnými útvarmi Komisie bol sťažovateľ informovaný, že hoci bol vlastníkom svojej poradenskej firmy, v skutočnosti rozvíjal svoju prácu ako samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, a preto nemal rovnaké režijné náklady ako bežná firma. Sťažovateľ bol informovaný, že prvá zmluva, ktorá mu bola postúpená, nebola schválená Komisiou, hoci už dokončil svoju prácu. Sťažovateľovi bola 25. júla 2002 doručená iná zmluva, v ktorej sa zdalo, že bol osobne prijatý do zamestnania, a preto bol denný príspevok, na ktorý mal nárok, znížený na 250 EUR.

Sťažovateľ sa domnieval, že konanie je neprijateľné, a preto 25. júla 2002 napísal Komisii e-mail, v ktorom napadol túto zmenu platných zmluvných doložiek. Vysvetlil, že tento druh pracovných dojednaní prostredníctvom poradenskej spoločnosti sa v jeho krajine javí ako veľmi častý. Podľa jeho názoru by stanovisko Komisie zbavilo väčšinu konzultačných inžinierov z tejto krajiny štatútu spoločnosti, keďže boli založení ako spoločnosti v osobnom vlastníctve. Jeho e-mail zodpovedným útvarom Komisie z 25. júla 2002 zostal nezodpovedaný.

Stručne povedané, sťažovateľ tvrdí, že Komisia nedodržala svoj pôvodný návrh, s ktorým už súhlasil, a poskytla mu príspevok 450 EUR na deň. Tvrdí tiež, že inštitúcia neodpovedala na jeho žiadosti spochybňujúce zmenu zmluvy.

Sťažovateľ požiadal, aby sa so sťažnosťou zaobchádzalo dôverne.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku najprv uviedla všeobecný kontext problému. Inštitúcia vysvetlila, že v príslušnom rámcovom programe sa rozlišuje medzi účasťou morálnych osôb (alebo právnických osôb) a fyzických osôb (alebo fyzických osôb).

Ak sa znalec zúčastňuje na hodnotení v mene právnickej osoby, spoločnosti sa vyplácajú denné diéty vo výške 450 EUR. Ak sa zmluva s nezávislým znalcom uzatvára priamo na osobnom základe, predpokladaná náhrada je 250 EUR na deň. Toto posledné uvedené pravidlo sa uplatňuje aj na nezávislých odborníkov považovaných za fyzické osoby.

Pred začiatkom hodnotenia dostane každý odborník štandardné formuláre, ktoré má vyplniť buď fyzická alebo právnická osoba. Každý účastník musí vyplniť príslušný formulár a poskytnúť informácie o svojom právnom postavení a profesijnej situácii. Tieto informácie sa musia následne predložiť Komisii, ktorá na základe týchto informácií pripraví vhodný typ zmluvy.

V internej poznámke Komisie z 25. októbra 2001 sa objasnili a potvrdili prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri rozlišovaní medzi fyzickými a právnickými osobami v sporných prípadoch. Na overenie toho, či sa znalec zúčastňuje v mene právnickej osoby, sa uplatňujú tieto prvky: kancelária znalca musí byť zaregistrovaná ako právnická osoba v miestnom, regionálnom alebo vnútroštátnom registri; právnická adresa morálnej osoby sa líši od súkromnej adresy znalca; expert má mandát konať v mene právnickej osoby s cieľom podpísať zmluvu s Komisiou; znalec a právnická osoba majú rôzne identifikačné čísla pre DPH; bankový účet znalca sa líši od bankového účtu právnickej osoby; faktúra, ktorá sa má predložiť Komisii, sa doručuje pod hlavičkou úradu znalca, a nie v jeho osobnom mene.

Ak znalec tieto podmienky nespĺňa, navrhne sa zmluva ako fyzická osoba.

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, Komisia vysvetlila, že sťažovateľ už bol v mene Komisie pozvaný ako nezávislý expert do predchádzajúcej hodnotiacej komisie. V tom čase príslušné útvary konajúce v dobrej viere ponúkli sťažovateľovi zmluvu na právnickú osobu podľa informácií, ktoré dostali od sťažovateľa o jeho právnom postavení a profesijnej situácii.

Dňa 11. marca 2002 Komisia pozvala sťažovateľa do novej hodnotiacej komisie. Inštitúcia mu zaslala materiály, ktoré mal vyplniť a ktoré obsahovali formulár pre fyzické osoby a formulár pre právnické osoby. Dňa 12. marca 2002 sťažovateľ zaslal späť vyplnený formulár pre znalcov, ktorí sa zúčastnili ako organizácia alebo spoločnosť, ku ktorému pripojil formulár s bankovými údajmi. Keďže meno majiteľa účtu vo formulári nezodpovedalo názvu spoločnosti, ale osobnému bankovému účtu, útvary Komisie postúpili tento problém sťažovateľovi.

Dňa 20. marca 2002 sťažovateľ na základe žiadosti Komisie o vysvetlenie predložil doplňujúce informácie. Keďže táto otázka bola zjavne vyriešená v dobrej viere, Komisia mu 3. apríla 2002 zaslala formálnu výzvu s navrhovanou zmluvou. Zmluva bola vypracovaná na základe informácií, ktoré sťažovateľ poskytol. Inštitúcia sa preto pôvodne domnievala, že sťažovateľ sa zúčastňuje na hodnotiacej komisii v mene právnickej osoby, a nie ako fyzická osoba. Navrhovaná zmluva neobsahovala žiadne podrobnosti o bankovom účte sťažovateľa, keďže tieto informácie si vyžadovali ďalšie objasnenie.

Dňa 22. apríla 2003, v prvý deň hodnotenia, sťažovateľ vrátil Komisii riadne vyplnenú kópiu zmluvy. Doplnil aj ďalšie údaje na bankovom účte svojej firmy. Zdalo sa, že meno majiteľa účtu bolo jeho vlastné. Zodpovedný úradník Komisie sťažovateľovi pripomenul, že musí predložiť formulár finančnej identifikácie s názvom spoločnosti, pre ktorú pracuje, a príslušným číslom bankového účtu. Keďže sťažovateľ jednoducho vymazal svoje vlastné meno majiteľa účtu a nahradil ho názvom technickej kancelárie, útvary Komisie požiadali o ďalšie objasnenie. V dôsledku tejto situácie Komisia nepodpísala zmluvu so zvyškom zmlúv expertov, kým neboli vyriešené informácie týkajúce sa právneho postavenia sťažovateľa, majiteľa bankového účtu a jeho profesijnej situácie. Sťažovateľ na vlastnú zodpovednosť súhlasil s tým, že bude vykonávať svoju prácu experta bez podpísanej zmluvy, kým sa táto otázka nevyrieši, a potvrdil, že pred skončením hodnotiaceho zasadnutia budú predložené všetky objasňujúce dokumenty.

Dňa 26. apríla 2002 manželka sťažovateľa zaslala faxom niekoľko podporných dokumentov. Podľa nových informácií bol sťažovateľ zaregistrovaný ako nezávislý odborník. Jeho vnútroštátna správa ho oprávnila podpísať profesijný register ako nezávislého konzultanta (fyzickú osobu), ale nie ako právnickú osobu. Okrem toho sa v osvedčení obchodnej komory jasne uvádzalo, že sťažovateľ bol „(.../...) držiteľom živnostenského oprávnenia na technické poradenstvo (.../...)“, ale nepotvrdilo sa, že spoločnosť bola zaregistrovaná ako právnická osoba. Bankový účet jeho kancelárie sa tiež zdal byť jeho súkromným bankovým účtom a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal postavenie právnickej osoby.

Pri neexistencii prijateľných odôvodnení zostalo jeho postavenie právnickej osoby neodôvodnené, a preto mu Komisia mohla ponúknuť len zmluvu ako fyzickej osobe s cieľom napraviť jeho situáciu. Zodpovedné útvary informovali sťažovateľa o tomto rozhodnutí.

Sťažovateľ medzitým požiadal o intervenciu zastúpenie svojej národnej obchodnej komory v Bruseli. Zástupca tejto organizácie v Bruseli Komisii potvrdil, že v príslušných vnútroštátnych predpisoch sa rozlišuje medzi registrom podnikov (právnické osoby) a registrom nezávislých odborníkov (fyzické osoby). V mnohých výmenách informácií so sťažovateľom Komisia potvrdila svoju ochotu zrevidovať rozhodnutie, ak by sa mali poskytnúť jasné informácie o jeho právnom postavení, bankovom účte a jeho profesijnej situácii.

Dňa 15. mája 2002 sťažovateľ zaslal ďalšie dokumenty na podporu svojho označenia za právnickú osobu. Komisia dôkladne preskúmala analýzu dodatočných prvkov predložených národnou obchodnou komorou v Bruseli a sťažovateľom, čím potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie.

Dňa 25. júla 2002 sťažovateľ zaslal Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre výskum správu, v ktorej zopakoval svoju žiadosť. Útvary Komisie odpovedali na jeho správu oficiálnym listom z 2. augusta 2002.

Komisia tvrdila, že rozhodnutie navrhnúť sťažovateľovi zmluvu ako fyzickej osobe (na rozdiel od právnickej osoby), ktorá má nárok na denný príspevok vo výške 250 EUR, bolo prijaté po tom, ako jej neposkytol primerané informácie o svojom postavení právnickej osoby napriek tomu, že mal na to veľa príležitostí, a bolo založené na podporných dokumentoch, ktoré poskytol. Keďže sťažovateľ doteraz nereagoval, Komisia trvá na svojom pôvodnom rozhodnutí.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie stručne uviedol, že hoci sa v hodnotení Komisie zdôraznila otázka právnickej a fyzickej osoby, počas prvej prípravnej fázy zmluvy a dokonca ani počas fázy hodnotenia to tak nebolo. Sťažovateľ poznamenal, že vo všetkých dokumentoch, ktoré musel predložiť, sa uvádzali „fyzické osoby“ na jednej strane a „spoločnosti“ alebo „organizácie“ na strane druhej. Pokiaľ ide o jeho profesijnú situáciu, sťažovateľ nepochyboval o tom, že zastupuje spoločnosť.

Sťažovateľ poukázal na to, že v skutočnosti predložil zmluvu pre spoločnosť, ako sa uvádza vo všetkých formách, ktoré mal k dispozícii. Vzhľadom na to, že zmluvné podmienky, ktoré prijal v dobrej viere, boli po začatí prác jednostranne zmenené, považoval situáciu za nespravodlivú a požiadal ombudsmana, aby sa v jeho mene usiloval o prijateľné riešenie.

ROZHODNUTIE

1 Zaobchádzanie Komisie so zmluvou

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia nesplnila svoj pôvodný návrh, s ktorým už súhlasil, a priznala mu denný príspevok vo výške 450 EUR.

Sťažovateľ sa domnieva, že zastupoval spoločnosť. Tvrdí, že v skutočnosti predložil zmluvu pre spoločnosť, ako sa uvádza vo všetkých formách, ktoré mal k dispozícii. Vysvetľuje, že tento druh pracovných dojednaní prostredníctvom poradenskej spoločnosti je v jeho členskom štáte veľmi častý. Podľa jeho názoru by stanovisko Komisie viedlo k vylúčeniu väčšiny konzultačných inžinierov zo štatútu spoločnosti, keďže zvyčajne pracujú prostredníctvom spoločností v osobnom vlastníctve.

Vzhľadom na to, že zmluvné podmienky, ktoré prijal v dobrej viere, boli po začatí prác jednostranne zmenené, považoval situáciu za nespravodlivú.

1.2 Komisia tvrdí, že rozhodnutie navrhnúť sťažovateľovi zmluvu ako fyzickej osobe (na rozdiel od právnickej osoby), ktorá sa uhrádza vo výške 250 EUR za deň, bolo prijaté až po tom, ako sťažovateľ neposkytol dostatočné informácie o svojom postavení právnickej osoby.

Podľa informácií Komisie bol sťažovateľ zaregistrovaný ako nezávislý odborník. Jeho vnútroštátna správa mu teda udelila povolenie na podpísanie profesijného registra ako nezávislému poradcovi (fyzickej osobe), ale nie ako právnickej osobe. Okrem toho sa v osvedčení obchodnej komory uvádza, že navrhovateľ „(.../...) je držiteľom živnostenského oprávnenia na technické poradenstvo (.../...)“, ale nepotvrdzuje, že spoločnosť bola zaregistrovaná ako právnická osoba. Napokon bankový účet jeho kancelárie bol aj jeho súkromným bankovým účtom a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal postavenie právnickej osoby.

1.3 Podľa článku 195 Zmluvy o ES je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti "týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva". Ombudsman sa domnieva, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné (1). Nesprávny úradný postup teda možno konštatovať aj v súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých inštitúciami alebo orgánmi Spoločenstiev.

1.4 Ombudsman sa však domnieva, že rozsah preskúmania, ktoré môže v takýchto prípadoch vykonať, je nevyhnutne obmedzený. Ombudsman zastáva názor, že v prípade sporu by sa nemal snažiť zistiť, či došlo k porušeniu zmluvy ktoroukoľvek stranou. Touto otázkou by sa mohol účinne zaoberať len príslušný súd, ktorý by mal možnosť vypočuť si argumenty účastníkov týkajúce sa príslušného vnútroštátneho práva a posúdiť protichodné dôkazy o akýchkoľvek sporných skutkových otázkach.

1.5 Ombudsman sa preto domnieva, že v prípadoch týkajúcich sa zmluvných sporov je opodstatnené obmedziť jeho vyšetrovanie na preskúmanie toho, či mu inštitúcia alebo orgán Spoločenstva poskytol koherentný a primeraný prehľad právneho základu pre svoje konanie a prečo sa domnieva, že jeho názor na zmluvné postavenie je odôvodnený. Ak je to tak, ombudsman dospeje k záveru, že jeho vyšetrovanie neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu.

Týmto záverom nie je dotknuté právo strán na to, aby ich zmluvný spor preskúmal a záväzne vyriešil príslušný súd.

1.6 Ombudsmanka dôkladne preskúmala rôzne výmeny medzi útvarmi Komisie a sťažovateľom. Zdá sa, že 11. marca 2002 útvary Komisie zaslali sťažovateľovi e-mailom niekoľko dokumentov, ktoré bolo potrebné vyplniť a ktoré obsahovali tieto formuláre: štandardný formulár bankových údajov, formulár pre fyzické osoby a formulár pre právnické osoby.

Ombudsmanka poznamenáva, že v dokumentoch sa jasne uvádza ich povaha a adresáti. Pokiaľ ide o formulár pre fyzické osoby, v príslušnom dokumente sa uvádzalo, že ide o vyhlásenie potvrdzujúce dodržanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zatiaľ čo formulár pre právnické osoby sa týkal účasti organizácie a/alebo spoločnosti.

Zdá sa, že na základe informácií predložených každým odborníkom Komisia prispôsobila každú jednotlivú zmluvu.

1.7 Pokiaľ ide o právne postavenie sťažovateľa, zdá sa, že Komisia založila svoje posúdenie na viacerých faktoroch, ktoré jej útvary uviedli v oznámení z 25. októbra 2001 a ktoré zahŕňali prvky, ako je registrácia právnickej osoby, jej miesto podnikania, zriadenie osobitného mandátu alebo existencia samostatných čísel DPH a bankových účtov.

Po overení informácií, ktoré predložil sťažovateľ aj vnútroštátne orgány, Komisia poznamenala, že sťažovateľ bol zaregistrovaný ako nezávislý konzultant, že v jeho osvedčení od obchodnej komory sa uvádzalo len to, že má obchodnú licenciu na technické poradenstvo a že jeho kancelária nemá žiadny bankový účet oddelený a nezávislý od jeho osobného účtu. Na základe týchto skutočností inštitúcia dospela k záveru, že sťažovateľ nebol schopný preukázať, že má postavenie právnickej osoby. V dôsledku toho museli byť denné diéty za jeho prácu vyplácané fyzickým alebo fyzickým osobám, konkrétne 250 EUR, namiesto 450 EUR na deň, ktoré boli stanovené pre odborníkov zastupujúcich právnickú osobu.

1.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia poskytla ucelený a primeraný opis právneho základu svojich opatrení a dôvod, prečo sa domnieva, že jej názor na zmluvné postavenie je opodstatnený.

Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že vyšetrovanie neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

Ombudsman by chcel zdôrazniť, že jeho záver sa týka len súdržnosti a primeranosti odôvodnenia poskytnutého Komisiou. Nemá preto žiadny vplyv na povahu právneho postavenia sťažovateľa. Ide o záležitosť, ktorou by sa mohol zaoberať len príslušný súd, ktorý by mal možnosť vypočuť si argumenty týkajúce sa príslušného vnútroštátneho práva a posúdiť protichodné dôkazy o akýchkoľvek sporných skutkových otázkach.

2 Údajné neposkytnutie odpovede zo strany Komisie sťažovateľovi

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia neodpovedala na jeho žiadosť o napadnutie zmeny zmluvy.

Vysvetľuje, že po prijatí novej zmluvy 25. júla 2002 napísal v ten istý deň Komisii e-mail, v ktorom napadol zmenu uplatniteľných zmluvných doložiek. Jeho e-mail zodpovedným útvarom Komisie zostal nezodpovedaný.

2.2 Komisia tvrdí, že jej útvary odpovedali na e-mail sťažovateľa z 25. júla 2002 oficiálnym listom z 2. augusta 2002.

2.3 Ombudsman poznamenáva, že Komisia podľa všetkého odpovedala na žiadosť sťažovateľa včas. Zdá sa, že odpoveď sa sťažovateľovi nikdy nedostala z nejakého neznámeho dôvodu. Stanovisko Komisie však obsahovalo kópiu listu v jednej z jeho príloh. Sťažovateľ mal preto možnosť získať kópiu tejto odpovede, keďže ombudsman mu postúpil všetky materiály uvedené v stanovisku Komisie.

Ombudsman preto dospel k záveru, že sa nezdá, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Pozri výročnú správu Európskeho ombudsmana za rok 1997, s. 22.