Vážený pán X,

Nedávno ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“) v súvislosti s uvedenou otázkou. Tvrdíte, že úrad sa rozhodol neprijať vás, pretože ste mohli začať až neskôr, ako sa navrhovalo, že vás prinútil odmietnuť svoju pracovnú ponuku proti vašej vôli a že to bolo neslušné v korešpondencii s vami.

Po dôkladnej analýze všetkých informácií, ktoré ste poskytli vo svojej sťažnosti, sme sa rozhodli uzavrieť vyšetrovanie s týmto záverom:

Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Je to preto, lebo sa zdá, že dozorný úrad vám poskytol primerané vysvetlenia svojho stanoviska v tejto veci.

Poznamenávame, že ste 19. marca 2024 informovali úrad, že „sa zdržíte svojho stanoviska“. Okrem toho ste vyjadrili pochopenie pre potreby orgánu a poďakovali ste mu za pracovnú ponuku, ktorú vám poskytol. Na základe toho úrad ponúkol pozíciu inému uchádzačovi. V spise nie je nič, čo by naznačovalo, že by vás úrad „nútil“odmietnuť jeho ponuku. Skôr sa zdá, že ste sa rozhodli slobodne berúc do úvahy všetky vaše osobné okolnosti.

S poľutovaním Vám oznamujeme, že Vaša osobná situácia Vám bránila v nástupe do zamestnania v EÚ, hoci ste sa v príslušnom výberovom konaní umiestnili na prvom mieste. Uznávame, že začatie novej práce a presťahovanie sa do zahraničia si vyžaduje určitý čas. Inštitúcie a orgány EÚ však majú pri organizovaní svojich služieb široký priestor na voľné uváženie.[1] S odvolaním sa na svoje pracovné zaťaženie Vás úrad informoval, že môže čakať približne tri mesiace, ale nie šesť, ako si želáte. V danom kontexte sa to zdá byť rozumné. Dôvody, ktoré uviedol dozorný úrad, boli legitímne aj objektívne.

Napokon, hoci dozorný úrad mohol vo svojej korešpondencii použiť empatickejší jazyk, jeho odpovede nie sú neprimerané.

Tvoje úprimné,

Tina Nilsson
vedúca oddelenia pre riešenie prípadov

Štrasburg 18. septembra 2024

[1] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. novembra 2003, Bories a iní/Komisia, T-331/00 a T-115/01, bod 171 (s ďalšími odkazmi): https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=E8E19C1E8817DE19B26C72B5F541A9E1?text=&docid=48769&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1326166