V Štrasburgu 5. decembra 2003

Vážený pán X.,

Dňa 24. januára 2003 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa uverejnenia Vášho mena na zozname kandidátov na funkciu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uverejnenom na internetovej stránke Komisie.

Dňa 18. februára 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 26. mája 2003. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. augusta 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Zhrniem to tak, že podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ sa uchádzal o miesto európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Zoznam uchádzačov o toto pracovné miesto bol uverejnený na webovom sídle Komisie. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby odstránila jeho meno zo zoznamu. Komisia však tejto žiadosti odmietla vyhovieť.

Sťažovateľ tvrdí, že uverejnenie jeho mena na webovom sídle Komisie je porušením pravidiel ochrany údajov. Tvrdí, že jeho meno by sa malo zo zoznamu vypustiť a že by sa mala priznať náhrada škody z dôvodu zverejnenia osobných údajov bez jeho súhlasu.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie k sťažnosti možno zhrnúť takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (1) ustanovuje zriadenie nezávislého dozorného orgánu, ktorý sa nazýva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

Podľa článku 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie č. 1247/2002/ES z 1. júla 2002 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon povinností európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (2) „Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a zástupca dozorného úradníka sa vymenúvajú na základe verejnej výzvy pre uchádzačov. (...) Zoznam kandidátov je verejný (...)“.

Verejná výzva pre kandidátov na vymenovanie za európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a zástupcu dozorného úradníka bola uverejnená v úradnom vestníku č. C 224 A z 20. septembra 2002. Verejná výzva pre uchádzačov uvedená v prílohe 2 k rozhodnutiu č. 1247/2002/ES.

Sťažovateľ sa uchádzal o miesto európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 27. septembra 2002.

V súlade s rozhodnutím č. 1247/2002/ES bol zoznam 306 kandidátov na pozíciu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a zástupcu dozorného úradníka uverejnený na webovej stránke Komisie na tejto adrese: http://ec.europa.eu/internal_market/en/dataprot/application/docs/candidates-list.pdf. V tomto zozname sa uvádzali len priezviská a mená uchádzačov v abecednom poradí.

Dňa 16. januára 2003 sťažovateľ zaslal Komisii správu, v ktorej sa sťažoval na skutočnosť, že jeho meno bolo uvedené na internetovej stránke. Požiadal o vypustenie svojho mena zo zoznamu.

Dňa 4. februára 2003 Komisia odpovedala sťažovateľovi a vysvetlila dôvody, prečo sa domnievala, že nemôže stiahnuť meno sťažovateľa zo zoznamu.

Argumenty Komisie boli zhrnuté takto:

1) O údajnom porušení pravidiel o ochrane údajov z dôvodu uverejnenia mena sťažovateľa na internetovej stránke Komisie.

Článok 3 rozhodnutia č. 1247/2002 stanovuje: „Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a zástupca dozorného úradníka sa vymenúvajú na základe verejnej výzvy pre uchádzačov. (…). Zoznam kandidátov je verejný (...)“. Táto povinnosť bola založená na zásade transparentnosti a jej cieľom je ubezpečiť občanov, že vymenovanie je riadne. Zverejnenie zoznamu bolo teda spracovaním osobných údajov, ktoré bolo nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. Takéto spracovanie by sa malo považovať za zákonné v súlade s článkom 5 nariadenia 45/2001.

Komisia sa domnievala, že v informačnej spoločnosti je internet prvotriednym nástrojom na šírenie verejných informácií. Okrem toho osobné údaje uverejnené v zozname boli obmedzené na priezviská a mená uchádzačov, čo je minimum na splnenie povinnosti zverejnenia.

Táto povinnosť bola uvedená v úradnom vestníku spolu s výzvou pre uchádzačov. Preto sa musí predpokladať, že sťažovateľ si bol tejto povinnosti vedomý.

V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že uverejnením mena sťažovateľa v zozname kandidátov na funkciu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov neporušila svoje povinnosti v súlade s pravidlami ochrany údajov, najmä s nariadením č. 45/2001.

2) Tvrdenie sťažovateľa, že jeho meno by malo byť vymazané zo zoznamu a že náhrada škody by mala byť priznaná z dôvodu zverejnenia osobných údajov bez jeho súhlasu.

Podľa článku 288 Zmluvy o ES Spoločenstvo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetky škody spôsobené jeho inštitúciami alebo jeho zamestnancami pri výkone ich povinností.

Podľa ustálenej judikatúry možno mimozmluvnú zodpovednosť konštatovať, ak žalobca preukáže, že správanie inštitúcie je nezákonné, že došlo k škode a že existuje príčinná súvislosť medzi týmto správaním a škodou.

Pokiaľ ide o nezákonnosť správania inštitúcie, Komisia usúdila, že uverejnenie mena sťažovateľa na internetovej stránke Komisie nebolo nezákonné.

Pokiaľ ide o náhradu škody, sťažovateľ nepreukázal, že utrpel nejakú ujmu.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi dvoma predchádzajúcimi prvkami, nebolo možné stanoviť žiadnu príčinnú súvislosť.

V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že predmetné uverejnenie neviedlo k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, a preto by sa mal návrh sťažovateľa na náhradu škody zamietnuť.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Vyjadril názor, že zverejnenie jeho mena na internete je zásahom do jeho súkromia a má pre neho osobné dôsledky, najmä pokiaľ ide o jeho súčasnú prácu a zamestnávateľa.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 Z pripomienok sťažovateľa k stanovisku Komisie ombudsman chápe, že sťažovateľ sa domnieva, že zverejnenie jeho mena tiež predstavovalo zásah do jeho súkromného života. Podľa sťažovateľa tento aspekt už bol uvedený v jeho sťažnosti. Podľa názoru ombudsmana však nič nenasvedčuje tomu, že by sa sťažovateľ chcel sťažovať aj na zásah do jeho súkromného života. Treba tiež poznamenať, že keď ombudsman informoval sťažovateľa, že požiadal Komisiu o jeho tvrdenie, že Komisia porušila pravidlá ochrany údajov, sťažovateľ nenamietal proti tomuto výkladu jeho sťažnosti. Ombudsman sa preto domnieva, že sťažovateľ tým, že tvrdil, že zverejnenie jeho mena predstavuje zásah do jeho súkromného života, predložil nové tvrdenie.

1.2 Ombudsman sa domnieva, že disponuje všetkými informáciami, ktoré potrebuje na vybavenie pôvodnej sťažnosti podanej sťažovateľom. Okrem toho sa zdá, že sťažovateľ sa vopred neobrátil na Komisiu, pokiaľ ide o jeho názor, že zverejnenie jeho mena tiež predstavovalo zásah do jeho súkromného života. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že by nebolo vhodné rozšíriť rozsah tohto vyšetrovania na toto nové tvrdenie, keďže by sa tým nevyhnutne oneskorilo rozhodnutie o pôvodnej sťažnosti.

1.3 Sťažovateľ sa, samozrejme, môže obrátiť so svojím ďalším tvrdením na Komisiu a podať novú sťažnosť ombudsmanovi v prípade, že Komisia neposkytne uspokojivú odpoveď.

2 Údajné porušenie pravidiel ochrany údajov

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že zverejnenie jeho mena na internetovej stránke Komisie je porušením pravidiel ochrany údajov. Tvrdí, že jeho meno by sa malo zo zoznamu vypustiť a že by sa mala priznať náhrada škody z dôvodu zverejnenia osobných údajov bez jeho súhlasu.

2.2 Komisia sa domnieva, že uverejnením mena sťažovateľa v zozname kandidátov na funkciu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov neporušila svoje povinnosti v súlade s pravidlami ochrany údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3). Poukazuje na článok 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie č. 1247/2002/ES z 1. júla 2002 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (4), ktorý stanovuje: „Zoznam kandidátov je verejný (...)“. Podľa názoru Komisie je táto povinnosť založená na zásade transparentnosti a jej cieľom je ubezpečiť občanov, že vymenovanie je riadne. Podľa Komisie je teda zverejnenie zoznamu spracovaním osobných údajov, ktoré je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. Takéto spracovanie by sa malo považovať za zákonné v súlade s článkom 5 nariadenia 45/2001. Komisia tiež zdôrazňuje, že osobné údaje uverejnené v zozname boli obmedzené na priezviská a mená uchádzačov, čo je minimum na splnenie povinnosti zverejnenia. Komisia tvrdí, že za týchto okolností predmetné uverejnenie nevedie k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, a preto by sa nárok sťažovateľa na náhradu škody mal zamietnuť.

2.3 Ombudsman pripomína, že nariadenie č. 45/2001, ktoré sa zaoberá ochranou jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a voľným pohybom týchto údajov, bolo prijaté v súlade s článkom 286 zmluvy. Toto ustanovenie vyžaduje, aby sa na inštitúcie a orgány Spoločenstva uplatňovali akty Spoločenstva o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov. V nariadení č. 45/2001 sa stanovuje zásada, že osobné údaje sa môžu spracúvať len vtedy, ak sú splnené určité podmienky. Podľa článku 5 písm. b) je napríklad takéto spracúvanie povolené, ak je „potrebné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa“.

2.4 Ombudsman poznamenáva, že v článku 3 rozhodnutia č. 1247/2002 sa ustanovuje, že „zoznam kandidátov je verejný“. Tvrdenie Komisie, že zverejnila mená uchádzačov s cieľom splniť zákonnú povinnosť, sa teda zdá byť primerané. Nezdá sa, že by sťažovateľ tvrdil, že príslušná povinnosť stanovená v článku 3 rozhodnutia č. 1247/2002 by sama osebe mohla byť v rozpore s pravidlami ochrany údajov. Ombudsmanka sa ďalej domnieva, že názor Komisie, že by mohla splniť uvedenú povinnosť uverejnením mien kandidátov na internete, je prijateľný a v súlade so zásadou otvorenosti, ku ktorej sa Európska únia zaviazala, ako sa uvádza najmä v článku 1 Zmluvy o Európskej únii. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ mal poznať obsah článku 3 rozhodnutia č. 1247/2002, a teda aj skutočnosť, že jeho meno bude uverejnené. Ombudsman preto zastáva názor, že výklad nariadenia č. 45/2001 zo strany Komisie je v tomto prípade odôvodnený.

2.5 Za týchto okolností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 183, 2002, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 183, 2002, s. 1.