Vážený pán R.,

Dňa 4. januára 2001 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa požiadaviek stanovených vo výberovom konaní na miesto vedúceho misie na stavenisku verejných prác v Mali.

Dňa 20. marca 2001 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Európska komisia zaslala svoje stanovisko 17. mája 2001. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 16. júla 2001.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ je skúsený inžinier, ktorý pracoval na mnohých projektoch výstavby ciest v rozvojových krajinách. V roku 1999 sa nemecká spoločnosť Beller Consult zúčastnila a vyhrala výberové konanie na dohľad nad druhým úsekom projektu výstavby ciest v Mali (národná cesta 24), ktorý bol financovaný z Európskeho rozvojového fondu (ERF). Spoločnosť Beller Consult zostavila zoznam osôb vybraných na účasť na projekte. Na miesto vedúceho misie bol vybraný inžinier, ale ukázalo sa, že projekt už nemôže vykonávať. Spoločnosť Beller Consult sa preto obrátila na sťažovateľa so žiadosťou o toto pracovné miesto. Podľa sťažovateľa však delegácia Európskej komisie v Mali odmietla účasť sťažovateľa na projekte, pretože jeho diplom nebol vysokoškolským diplomom.

Sťažovateľ sa obrátil na Komisiu so sťažnosťou na túto situáciu. Komisia sa domnievala, že konala v súlade s uplatniteľnými postupmi ERF, a odmietla prehodnotiť svoje stanovisko.

Sťažovateľ preto 4. januára 2001 podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi a uviedol tieto tvrdenia:

1. Nedávne odmietnutie účasti sťažovateľa na projekte zo strany Komisie na základe jeho diplomu predstavuje nesúlad s predchádzajúcou praxou Komisie. V rokoch 1992 až 1994 sťažovateľ pracoval na rovnakom projekte financovanom Komisiou.

2. Komisia tým, že vyžaduje univerzitný diplom inžinierov, diskriminuje tak tých, ktorí nie sú absolventmi, ale sú starší a skúsení, ako aj tých, ktorí sú držiteľmi diplomu získaného v úradnom inštitúte verejných prác.

3. Komisia prekročila svoje právomoci tým, že zamietla účasť sťažovateľa na projekte. Túto voľbu mal vykonať verejný obstarávateľ (v tomto prípade minister verejných prác a dopravy Malijskej republiky).

Požiadavku

Stanovisko Európskej komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

1. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora majú orgány každého štátu AKT právomoc pripravovať, vyjednávať a uzatvárať verejné zmluvy na práce financované Európskym spoločenstvom v rámci finančnej a technickej spolupráce ustanovenej dohovormi z Lomé. Zásahy európskych orgánov „sú určené výlučne na určenie toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na financovanie Spoločenstvom.“ (1) Majú „právo, ale aj povinnosť zabezpečiť dodržiavanie procesných pravidiel“(2).

Komisia uvádza, že zadávacie podmienky vo verejných súťažiach sa líšia v závislosti od každého projektu. Pokiaľ ide o projekt realizovaný v rokoch 1992 až 1994, zadávacie podmienky verejného obstarávania nevyžadovali žiadny vysokoškolský diplom. Žiadosť sťažovateľa o miesto vedúceho misie bola preto prijatá na základe jeho životopisu a neuniverzitného diplomu. Naopak, pokiaľ ide o projekt výstavby štátnej cesty 24, verejný obstarávateľ rozhodol, že v zadávacích podmienkach verejného obstarávania sa ako požiadavka na miesto vedúceho misie uvedie univerzitný diplom. V článku 3.1.1 pokynov pre uchádzača sa preto stanovuje, že vedúci misie musí byť držiteľom univerzitného diplomu. Podľa uvedenej judikatúry Súdneho dvora je na verejnom obstarávateľovi, aby posúdil minimálnu úroveň odbornej prípravy, kvalifikácie a odbornej praxe žiadateľov. Aj keď sa tieto dva projekty zdajú byť veľmi podobné, toto posúdenie sa môže logicky líšiť v závislosti od každého projektu. Komisia do takéhoto posúdenia nezasahuje.

2. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie o diskriminácii inžinierov, ktorí nemajú univerzitný diplom, zodpovednosť za stanovenie podmienok účasti nesie verejný obstarávateľ, t. j. štát AKT.

3. Podľa článkov 35 a 36 všeobecného nariadenia o zákazkách na práce, tovar a služby financovaných z ERF výber úspešného uchádzača uskutočňuje verejný obstarávateľ. V súlade s uvedenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora je však Komisia povinná zabezpečiť dodržiavanie procesných pravidiel. Musí tiež poskytovať poradenstvo verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek postupu verejného obstarávania. V tomto prípade poradca delegácie iba oznámil spoločnosti Beller Consult, že navrhovaný vedúci misie sa líši od misie navrhnutej počas postupu verejného obstarávania a že jeho kvalifikácia nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v zadávacích podmienkach. Poradca delegácie preto neprekročil svoje právomoci a konal len s cieľom zabezpečiť dodržiavanie nariadenia o ERF. V tejto súvislosti treba poznamenať, že počas postupu verejného obstarávania boli tri žiadosti zamietnuté, pretože vedúci misií nemali univerzitný diplom.

Európsky ombudsman postúpil stanovisko Komisie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojej odpovedi trval na svojich tvrdeniach a uviedol:

1. Komisia nesprávne uviedla, že v roku 1992 mal sťažovateľ miesto vedúceho misie pre iný projekt výstavby ciest. Projekt, v prípade ktorého Komisia zamietla účasť sťažovateľa, a projekt realizovaný v roku 1992 boli rovnaké. Ako vedúci misie na projekte pracoval už v roku 1992. Sťažovateľ bol vďaka svojim odborným skúsenostiam najlepším kandidátom na toto pracovné miesto.

2. Sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenie, že Komisia diskriminuje starších a skúsených inžinierov, ktorí nemajú univerzitný diplom.

3. Verejný obstarávateľ nevedel o možnej účasti sťažovateľa na projekte. Poradca delegácie sa v skutočnosti obrátil priamo na spoločnosť Beller Consult bez toho, aby sa vopred obrátil na verejného obstarávateľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora citovanej Komisiou v jej pripomienkach „by preto bolo nezlučiteľné so suverenitou štátov AKT a zodpovednosťami, ktoré im vyhradzuje dohovor, aby zástupcovia Komisie namiesto štátov AKT priamo rokovali s podnikmi, ktoré predkladajú ponuky alebo zadávajú zákazky financované z fondu; takéto konanie by totiž predstavovalo zásah do oblasti, ktorá je vyhradená výlučne orgánom týchto štátov.“ Okrem toho Komisia hrozila spoločnosti Beller Consult zrušením postupu verejného obstarávania.

Sťažovateľ okrem toho spochybnil odbornú kvalifikáciu inžiniera, ktorý bol navrhnutý pre projekt, pre ktorý bol sťažovateľ zamietnutý, a požiadal ombudsmana, aby ich preskúmal. Sťažovateľ napokon považoval vekovú hranicu 60 rokov uvedenú v referenčnom rámci za diskriminačnú. Ombudsmanka poznamenáva, že tieto konkrétne tvrdenia neboli súčasťou pôvodnej sťažnosti, a preto by sa nemali posudzovať v nasledujúcom rozhodnutí.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že nedávne odmietnutie jeho účasti na projekte zo strany Komisie na základe jeho diplomu bolo v rozpore s predchádzajúcou praxou Komisie. V rokoch 1992 až 1994 sťažovateľ pracoval na rovnakom projekte financovanom Komisiou.

1.2 Komisia tvrdila, že je na verejnom obstarávateľovi, aby určil minimálnu úroveň odbornej prípravy, kvalifikácie a odbornej praxe žiadateľov. To sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých projektov. V tomto prípade musí byť vedúci misie podľa článku 3.1.1 mandátu držiteľom univerzitného diplomu.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva "postup zadávania verejných zákaziek na práce zahŕňa rozdelenie právomocí medzi Komisiu a orgány príslušného štátu AKT". Orgány každého štátu AKT sú zodpovedné za prípravu, rokovanie a uzatváranie zmlúv. Komisia je zasa zodpovedná za prijatie rozhodnutia o financovaní a za riadne hospodárenie s prostriedkami ERF, najmä prostredníctvom kontroly dodržiavania príslušných procesných pravidiel (3).

1.4 V tomto prípade sa sťažovateľ nemohol zúčastniť na projekte z dôvodu ustanovení obsiahnutých v zadávacích podmienkach prijatých malijskými orgánmi. V porovnaní s predchádzajúcim projektom, na ktorom sťažovateľ pracoval, malijské orgány prijali prísnejšie kritériá a požadovali, aby vedúci misie bol držiteľom univerzitného diplomu.

1.5 Vzhľadom na to, že sťažovateľ nemal požadovaný vysokoškolský diplom, nič nenasvedčuje tomu, že Komisia konala nekonzistentne, keď sa domnievala, že účasť sťažovateľa na projekte by znamenala porušenie zadávacích podmienok prijatých verejným obstarávateľom. Ombudsmanka sa preto domnieva, že neexistuje prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia tým, že požaduje univerzitný diplom pre inžinierov, diskriminuje tak tých, ktorí nie sú absolventmi, ale sú starší a skúsení, ako aj tých, ktorí sú držiteľmi diplomu získaného v úradnom inštitúte verejných prác.

2.2 Komisia sa domnievala, že iba štáty AKT sú zodpovedné za vypracovanie kritérií minimálnej kvalifikácie. Preto bolo na štátnych útvaroch AKT, aby určili, či je univerzitný diplom vhodným kvalitatívnym výberovým kritériom.

2.3 Ako sa uvádza v bode 1.3, za kritériá stanovené v zadávacích podmienkach je zodpovedný verejný obstarávateľ, t. j. štát AKT. Ombudsman preto dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o nesprávnom úradnom postupe, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia prekročila svoje právomoci tým, že zamietla jeho účasť na projekte. Túto voľbu mal vykonať verejný obstarávateľ (v tomto prípade minister verejných prác a dopravy Malijskej republiky).

3.2 Komisia uznáva, že výber úspešného uchádzača uskutočňuje verejný obstarávateľ. Tvrdila však, že je povinná zabezpečiť dodržiavanie procesných pravidiel. Musí tiež poskytovať poradenstvo verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek stanovených v súťažných podkladoch.

3.3 Ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora, na ktorú sa odvoláva sťažovateľ aj Komisia, "by (.) bolo nezlučiteľné so zvrchovanosťou štátov AKT a zodpovednosťou, ktorá im je vyhradená dohovorom, aby sa zástupcovia Komisie namiesto štátov AKT priamo zaoberali podnikmi predkladajúcimi ponuky alebo zadávajúcimi zákazky financované z fondu; takéto konanie by totiž predstavovalo zásah do oblasti, ktorá je vyhradená výlučne orgánom týchto štátov"(4).

3.4 Ombudsman však tiež poznamenáva, že "Komisia má nielen právo, ale aj povinnosť , ako súčasť zodpovednosti za riadnu správu zdrojov fondu, ktorá jej bola zverená, aby zabezpečila dodržiavanie príslušných procedurálnych pravidiel"(5).

3.5 V tomto prípade Beller Consult predtým, ako informovala malijské orgány, kontaktovala delegáciu Komisie v Mali, ktorá navrhla alternatívy k vedúcemu misie, s ktorou sa pôvodne počítalo v jej žiadosti (fax z 8. februára 2000). Komisia v odpovedi informovala spoločnosť Beller Consult, že účasť sťažovateľa na projekte nespĺňa požiadavky stanovené v zadávacích podmienkach a že by to mohlo ohroziť financovanie projektu. Zdá sa teda, že Komisia konala ako orgán dohľadu nad konaním. Neprekročila teda svoje právomoci. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Vec 126/83, STS Consorzio per sistemi di telecomunicazione via satellite SpA/Komisia, Zb. 1984, s. 2769, body 11 až 19.

(2) Vec 267/82, Développement SA a Clemessy/Komisia, Zb. 1986, s. 1907, body 25 až 27.

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(5) pozri poznámku pod čiarou č. 2.