Vážený pán X,

V októbri 2021 ste európskej ombudsmanke podali sťažnosť týkajúcu sa spôsobu, akým Európska komisia riešila Vašu sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov CHAP(2021)00273 proti Taliansku.

Sťažovali ste sa Komisii na postup vyvlastnenia, ktorý začala talianska obec s cieľom vybudovať sociálne bývanie. Argumentovali ste, že týmto postupom boli porušené vaše vlastnícke práva a vaše právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré sú chránené Chartou základných práv EÚ^[1]. Odvolávate sa aj na Európsky dohovor o ľudských právach.

Vo Vašej sťažnosti ombudsmanovi tvrdíte, že Komisia nesprávne uzavrela Vašu sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov.

Po dôkladnej analýze všetkých informácií, ktoré ste predložili, sme sa rozhodli uzavrieť toto vyšetrovanie s týmto záverom:

V tomto prípade nedošlo zo strany Európskej komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či a kedy začať konanie o nesplnení povinnosti^[2]. Pokiaľ ide o podstatu sťažnosti na porušenie právnych predpisov, ombudsman môže zasiahnuť (požiadaním Komisie o opätovné preskúmanie sťažnosti) len v prípade, že existuje náznak, že Komisia sa zjavne mýlila pri predkladaní faktov alebo právnych predpisov.

Komisia jasne vysvetlila hranice svojej právomoci, pokiaľ ide o ochranu základných práv. Informovala Vás najmä o tom, že môže zasiahnuť len vtedy, ak dôjde k porušeniu základných práv pri vykonávaní práva EÚ členským štátom^[3].

Oblasti právomoci EÚ sú jasne vymedzené v článkoch 2 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie^[4]. V tejto súvislosti EÚ nemá priamu právomoc vo veciach týkajúcich sa súkromného majetku vrátane postupov vyvlastnenia v členských štátoch. Okrem toho sa zdá, že smernica 2011/7/EÚ sa na predmetnú otázku nevzťahuje, keďže sa týka obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnievala, že predmet Vašej sťažnosti nesúvisí s vykonávaním práva EÚ, a rozhodla sa prípad uzavrieť.

Na tomto základe nenachádzame nič, čo by naznačovalo, že Komisia zjavne nesprávne vyložila skutkový alebo právny stav.

Ďalej konštatujeme, že Komisia vám poskytla príslušné informácie a poradenstvo. Vysvetlila, že v súvislosti so správou o právnom štáte v súčasnosti monitoruje dodržiavanie zásad právneho štátu členskými štátmi EÚ, a to aj pokiaľ ide o efektívnosť ich justičných systémov. Keďže v tejto veci nemohla zasiahnuť, odporučila Vám postúpiť vec Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý nie je orgánom Európskej únie.

Hoci chápeme, že s touto odpoveďou budete sklamaní, dúfame, že vám tieto vysvetlenia pomôžu^[5].

Tvoje úprimné,  

Tina Nilsson
vedúca oddelenia pre riešenie prípadov

Štrasburg, 18. 2021

[1] Charta základných práv Európskej únie (2000/C 364/01), k dispozícii tu: https://www.europarl.europa.eu/charter/pdf/text_en.pdf

[2] Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Starfruit/Komisia, vec 247/87, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:61987CJ0247.

[3] Ako sa stanovuje v článku 51 charty a v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)

[4] Podľa článku 5 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii „2. Podľa zásady prenesenia právomocí koná Únia len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich stanovených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.“

[5] Úplné informácie o postupe a právach týkajúcich sa sťažností sú k dispozícii na adrese https://www.ombudsman.europa.eu/en/document/70707.