Vážená pani M.,

Dňa 30. októbra 2000 ste ako predseda talianskeho kultúrneho združenia „Kalón“ podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažnosť podaná proti Európskej komisii sa týkala údajného nespravodlivého zamietnutia projektu predloženého Vaším združením inštitúciou na základe výzvy na predkladanie návrhov č. 2000/101/08 z 8. apríla 2000 v rámci programu Kultúra 2000.

Dňa 7. decembra 2000 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Európska komisia zaslala svoje stanovisko 8. marca 2000 a 12. marca 2000 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 12. apríla 2000.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje európskeho ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe.

Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa Vašej sťažnosti boli preto zamerané na preskúmanie, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej komisie.

Sťažnosť

Po výzve na predkladanie žiadostí uverejnenej v Úradnom vestníku z 8. apríla 2000 v rámci programu Kultúra 2000 talianske združenie Kalón predstavilo projekt "9 artisti per 90 giorni - potere e sogno" (9 umelcov na 90 dní - moc a sen).

Listom z 8. augusta 2000 Komisia informovala sťažovateľku, že žiadosť predložená jej združením nebola úspešná. Podľa Komisie projekt i) nezahŕňal minimálny požadovaný počet troch spoluorganizátorov (neexistencia povinného podpisu na formulári žiadosti) a ii) nebol predložený Komisii zodpovednými orgánmi štátu pôvodu vedúceho projektu prostredníctvom jeho stáleho zástupcu pri Európskej únii.

Dňa 18. septembra 2000 sťažovateľ požiadal inštitúciu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Spochybnila prvý dôvod, ktorý Komisia uviedla na odôvodnenie vylúčenia, pričom tvrdila, že v súlade s príručkou o riadení grantov priložila podpísané vyhlásenie spoluorganizátorov o ich účasti na projekte. Pokiaľ ide o druhý dôvod vylúčenia, uznala, že združenie sa pri odosielaní žiadosti dopustilo chyby. Ospravedlnila sa za to a poukázala na to, že to bolo spôsobené veľkým počtom dokumentov, ktoré bolo potrebné vyplniť, a zložitosťou informácií stanovených v príručke o riadení grantov.

V tejto súvislosti sťažovateľka podala sťažnosť ombudsmanovi, v ktorej uviedla tieto tvrdenia:

Požiadavku

Vo svojom stanovisku k sťažnosti Komisia v zhrnutí uviedla:

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, inštitúcia pripomenula, že „Kalón“ predstavil projekt v kategórii „osobitné inovačné a/alebo experimentálne akcie“, ktoré sa predpokladajú ako vykonávacie opatrenie pre program Kultúra 2000. Podľa bodu III písm. d) implementácie programu na rok 2000 a výzvy na predkladanie žiadostí by sa ním „podporoval medzikultúrny dialóg a vzájomná výmena medzi európskymi kultúrami a inými kultúrami organizovaná v tretích krajinách ako spoločné úsilie kultúrnych inštitútov a/alebo iných kultúrnych subjektov z členských štátov a dotknutých tretích krajín so zameraním na spoločné európske kultúrne témy. Tieto akcie by mali zahŕňať tri kultúrne inštitúty a/alebo iné verejné kultúrne subjekty usadené v príslušnej tretej krajine. Návrhy týkajúce sa takýchto opatrení predložia Komisii zodpovedné orgány štátu pôvodu vedúceho projektu prostredníctvom jeho stáleho zástupcu pri Európskej únii.“

Výberové konanie projektu uskutočnil výbor Komisie v troch etapách. Po prvej fáze týkajúcej sa kontroly súladu a prijateľnosti žiadostí bol projekt predložený spoločnosťou „Kalón“ zamietnutý, pretože nespĺňal kritériá stanovené vo výzve na predkladanie žiadostí (1).

Pokiaľ ide o absenciu povinného podpisu všetkých organizátorov v prihláške, Komisia uznala, ako tvrdil sťažovateľ, možnosť zaslať vyhlásenie podpísané organizátormi. Komisia však poukázala na to, že jediným dokumentom, ktorý mala k dispozícii, bol patronátny list vydaný veľvyslanectvom Nórska a veľvyslanectvom Dánska. Neexistovali žiadne náznaky týkajúce sa zapojenia týchto krajín do realizácie projektu. Zodpovedné orgány štátu pôvodu vedúceho projektu okrem toho nepredložili projekt Komisii prostredníctvom svojho stáleho zástupcu pri Európskej únii.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, Komisia vyjadrila poľutovanie nad oneskorením odpovede a ospravedlnila sa za ňu. Inštitúcia uviedla, že hoci sťažovateľka vo svojom liste z 18. septembra 2000 nepridala žiadny nový prvok, vykonala preskúmanie projektu predloženého spoločnosťou „Kalón“.

Na základe tohto hĺbkového preskúmania sa ukázalo, že okrem dôvodov zamietnutia projektu uvedených v liste z 8. augusta 2000 neboli splnené ďalšie kritériá. Z informácií uvedených vo formulári žiadosti vyplynulo, že projekt sa bude rozvíjať len v Taliansku namiesto toho, aby bol organizovaný v tretích krajinách (bod III písm. d) výzvy na predkladanie žiadostí) a rozpočet nebol v rovnováhe a nebol vyjadrený v eurách. Podľa príručky o riadení grantov musia byť všetky žiadosti o grant podporené predbežným rozpočtom, v ktorom sú uvedené všetky náklady a príjmy, ktoré príjemca považuje za potrebné na realizáciu projektu. Predbežný rozpočet musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil identifikáciu, monitorovanie a kontrolu navrhovaných operácií; musí byť v rovnováhe, t. j. celkové príjmy a celkové výdavky musia byť spravidla rovnaké a vyjadrené v eurách.

Komisia informovala európskeho ombudsmana, že 8. februára 2001 bol sťažovateľovi zaslaný list obsahujúci tieto informácie.

Sťažovateľka, ktorá vo všeobecnosti trvala na svojom pôvodnom sťažovateľovi, kritizovala skutočnosť, že Komisia po opätovnom preskúmaní projektu predloženého spoločnosťou „Kalón“ zdôraznila nové prvky na jeho vylúčenie. Podľa názoru sťažovateľa to svedčí o tom, že počas prvého výberového konania nebolo hodnotenie projektu vykonané starostlivo.

Zdôraznila tiež, že Komisia nemôže spochybniť skutočnosť, že zostatok nebol vyjadrený v eurách, keďže táto mena bude v platnosti až od 1. januára 2002.

Vo všeobecnej pripomienke zdôraznila, že združenie dodržalo kritériá stanovené vo výzve na predkladanie žiadostí.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia dôkladne nepreskúmala projekt predložený združením Kalón v rámci programu Kultúra 2000, hoci spĺňal kritériá uvedené vo výzve na predkladanie žiadostí.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku zdôraznila, že projekt nebol predložený Komisii zodpovednými orgánmi štátu pôvodu vedúceho projektu prostredníctvom jeho stáleho zástupcu pri Európskej únii. Komisia okrem toho poukázala na to, že vo formulári žiadosti nie sú žiadne náznaky týkajúce sa zapojenia tretích krajín do realizácie projektu. Jediným dokumentom, ktorý sťažovateľ zaslal, bol patronátny list, ktorý doručilo veľvyslanectvo Nórska a veľvyslanectvo Dánska.

1.3 Po opätovnom preskúmaní príslušného projektu, ako to požadoval sťažovateľ, bolo Komisii jasné, že okrem toho neboli splnené ďalšie kritériá. Zdalo sa, že projekt sa bude rozvíjať len v Taliansku namiesto toho, aby sa organizoval v tretích krajinách (bod III písm. d) výzvy na predkladanie žiadostí) a rozpočet nebol v rovnováhe a nebol vyjadrený v eurách, ako sa výslovne požadovalo.

1.4 Z informácií poskytnutých sťažovateľom a Európskou komisiou vyplýva, že inštitúcia odôvodnila svoje rozhodnutie vylúčiť projekt sťažovateľa a že tieto dôvody boli založené na kritériách stanovených v úradnom vestníku a v príručke o riadení grantov uverejnenej vo všetkých úradných jazykoch Únie na internetovej stránke www.europa.eu. Ombudsmanka sa domnieva, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy o tom, že Komisia nekonala v súlade s osvedčenými administratívnymi postupmi.

1.5 Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na jej list z 18. septembra 2000.

2.2 Komisia vyjadrila poľutovanie nad oneskorenou odpoveďou a ospravedlnila sa za ňu. Poukázala tiež na to, že 8. februára 2001 bola sťažovateľovi zaslaná odpoveď, ktorej kópia bola pripojená k jej stanovisku.

2.3 Je osvedčenou administratívnou praxou, že administratíva odpovie na listy, ktoré dostane od občanov, v primeranej lehote. Keďže Komisia vyjadrila poľutovanie nad oneskorením, ku ktorému došlo, a nakoniec odpovedala sťažovateľovi, ombudsman nepovažuje za potrebné pokračovať vo vyšetrovaní tejto záležitosti.

Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že zo strany Európskej komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Ú. v. ES C 101 z 8. apríla 2000.