Vážený pán A.,

Dňa 17. júla 2000 ste v mene agentúry ENEA (Ente per le nuove tecnologie, l'energia e l'ambiente), Agentúry pre nové technológie, energetiku a životné prostredie, podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii týkajúcu sa účasti agentúry ENEA na projekte LIFE – Príroda „B4-3200/97/272“ v rámci programu NATURE 2000.

Dňa 18. októbra 2000 som postúpil sťažnosť Európskej komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Komisia zaslala 12. decembra 2000 preklad svojho stanoviska do taliančiny a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Vaše pripomienky mi boli doručené 1. februára 2001.

Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje európskeho ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe.

Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa tejto sťažnosti sa preto zamerali na preskúmanie toho, či došlo k nesprávnemu zasahovaniu do činností Európskej komisie.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

ENEA, agentúra sťažovateľa, v mene ktorej bola sťažnosť podaná, bola príjemcom projektu LIFE-Nature B4-3200/97/272 v rámci programu NATURA 2000. Oblasti, ktorých sa projekt týkal, boli Bosco Pantano di Policoro, S. Vittorino a Palo Laziale v Taliansku.

Dňa 28. marca 2000 ENEA vzhľadom na určité ťažkosti, ktoré sa vyskytli počas realizácie projektu, požiadala Komisiu o predĺženie lehoty do 1. marca 2002 na jeho uskutočnenie.

Listom z 22. mája 2000 Komisia odmietla toto predĺženie povoliť. Podľa inštitúcie neexistovali žiadne dôvody na povolenie požadovaného predĺženia, a to z dôvodu veľmi obmedzených činností, ktoré príjemca vykonával vo všetkých dotknutých oblastiach. Okrem toho Komisia v tomto liste predložila pripomienky k predbežnej správe, ktorú príjemca predložil a ktorú inštitúcia nepovažovala za uspokojivú. Sťažovateľovi boli poskytnuté určité informácie na vypracovanie záverečnej správy.

Dňa 19. júna 2000 sťažovateľ požiadal inštitúciu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Komisia mu odpovedala 4. júla 2000 a opätovne potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie.

Sťažovateľ preto podal sťažnosť ombudsmanovi, v ktorej uviedol tieto tvrdenia:

1. Rozhodnutie nesúhlasiť so žiadosťou o predĺženie lehoty bolo nespravodlivé a Komisia nezohľadnila všetky relevantné aspekty, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej korešpondencii.
2. Komisia sa nevyjadrila k pripomienkam sťažovateľa uvedeným v jeho liste z 19. júna 2000.

Požiadavku

Vo svojom stanovisku k sťažnosti Komisia v zhrnutí uviedla:

Dňa 22. mája 2000 Komisia zaslala príjemcovi list, v ktorom podrobne opísala situáciu týkajúcu sa troch lokalít, na ktoré sa projekt zameriava (S. Vittorino, Bosco Pantano di Policoro a PaloLaziale).

Pokiaľ ide o oblasť S. Vittorino, Komisia poukázala na to, že tretia strana zaslala sťažnosť, v ktorej tvrdila, že talianske orgány nesprávne vykonali smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (1) a 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (2). Vec sa týkala zariadenia na výrobu pstruhov, ktoré v tejto oblasti postavila súkromná spoločnosť.

Listom z 11. decembra 1998, 1. februára 1999 a faxom z 1. apríla 1999 Komisia požiadala ENEA, aby ako príjemca projektu, ktorý sa má uskutočniť v dotknutej oblasti, uviedla, či by zariadenie na výrobu pstruhov mohlo mať významný negatívny vplyv na cieľ projektu LIFE. Dňa 31. marca 1999 ENEA odpovedala, že vplyv tejto infraštruktúry by predstavoval vážnu prekážku pre dosiahnutie cieľa stanoveného v projekte LIFE.

Dňa 7. apríla 1999 bola zaregistrovaná formálna sťažnosť a Komisia sa preto rozhodla pozastaviť všetky činnosti súvisiace s projektom až do vyriešenia prípadu.

Dňa 4. augusta 1999 bola talianskym orgánom zaslaná formálna výzva. Vzhľadom na nedoručenú neuspokojivú odpoveď a s cieľom nájsť riešenie sa 7. marca 2000 uskutočnilo stretnutie na mieste. Riešenie však nebolo možné dosiahnuť a keď sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty, dôvody, pre ktoré boli všetky opatrenia zamerané na túto lokalitu pozastavené, stále platili. Predĺženie lehoty na uskutočnenie projektu teda nebolo odôvodnené, keďže ENEA by nemohla vykonávať žiadne práce na tomto mieste.

Pokiaľ ide o Bosco Pantano di Policoro, Komisia uviedla, že sa vykonala len obmedzená skupina opatrení.

Pokiaľ ide o lokalitu Palo Laziale, Komisia tvrdila, že na základe informácií poskytnutých sťažovateľom sa nevykonalo takmer žiadne opatrenie.

Pokiaľ ide o mieru výdavkov, Komisia zdôraznila, že do konca projektu sa vynaložila menej ako 1/3 rozpočtu.

Inštitúcia ďalej zdôraznila, že agentúra ENEA neposkytla dostatočné prvky záruky, že v prípade udelenia predĺženia sa dodrží nová lehota.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia sa nevyjadrila k bodom uvedeným v liste z 19. júna 2000, ktorým požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie, inštitúcia poukázala na to, že ENEA v tomto liste nepridala žiadny podstatný skutkový prvok. Listom zo 4. júla 2000 mohla Komisia len potvrdiť svoje pôvodné rozhodnutie.

Okrem toho Komisia uviedla, že vo svojom liste z 22. mája 2000 poskytla ENEA niekoľko rád týkajúcich sa vypracovania záverečnej správy, ktoré mali byť predložené do 30 dní od doručenia listu. Dňa 19. júna 2000 však ENEA požiadala Komisiu o predĺženie lehoty. Komisia žiadosť prijala a nový termín bol stanovený na 31. júla 2000. Dňa 6. októbra 2000 bol ENEA zaslaný nový list, v ktorom Komisia uviedla, že lehota 30 dní od prijatia tohto listu bude poslednou lehotou na prijatie záverečnej správy ENEA. V súlade s článkom 22 štandardných administratívnych ustanovení LlFE-Nature pripojených k rozhodnutiu Komisie C (97) 2114 v konečnom znení V39 oznámenému agentúre ENEA 1. augusta 1997 a prijatému agentúrou ENEA jej oznámením z 23. septembra 1997 č. 6522/CON. Dňa 14. novembra 2000 Komisia správu ešte nedostala.

Komisia v prílohe k svojmu stanovisku zaslala aj informácie dôverného charakteru. Ombudsman by chcel zdôrazniť, že nemôže zaujať stanovisko na základe informácií, ku ktorým sa sťažovateľ nemôže vyjadriť. To by bolo v rozpore so zásadou práva byť vypočutý. Ombudsman preto tieto informácie pri rozhodovaní o tejto sťažnosti nezohľadní.

Ombudsman postúpil stanovisko Komisie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zhrnul toto:

Pokiaľ ide o lokalitu San Vittorino, sťažovateľ zdôraznil, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla určité protichodné informácie. Bol prekvapený, že inštitúcia takmer štyri mesiace pred zaregistrovaním sťažnosti podanej treťou osobou 7. apríla 1999 už požiadala ENEA, aby sa vyjadrila k tým istým tvrdeniam.

Pokiaľ ide o lokalitu Bosco Pantano di Policoro, sťažovateľ zdôraznil, že rezerva voľne žijúcich živočíchov „Bosco Pantano di Policoro“ bola vytvorená vyhláškou regiónu Basilicata. Zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú ENEA zohráva pri dosahovaní tohto cieľa. Sťažovateľ uznal, že po týchto nových udalostiach bolo potrebné o projekte opätovne diskutovať na organizačnej a finančnej úrovni, čo viedlo k určitému oneskoreniu.

Pokiaľ ide o lokalitu Polo Laziale, sťažovateľ tvrdil, že ENEA nemala byť považovaná za zodpovednú za problémy, ktoré sa vyskytli medzi regionálnymi orgánmi regiónu Lazio a WWF Taliansko, ktoré v plnej miere spravovali túto oblasť. Sťažovateľ okrem toho zdôraznil, že postoj WWF voči agentúre ENEA nebol vždy kooperatívny, hoci bol formálne jedným z podporovateľov projektu.

V súvislosti s listom zaslaným Komisiou 6. októbra 2000 sťažovateľ poukázal na to, že pečiatka na obálke ukázala, že bola zaslaná 26. októbra 2000 a ENEA dodržala povinný termín a do 30 dní od doručenia listu zaslala záverečnú správu.

V pôvodnej sťažnosti ombudsmanovi to nebolo sporné a nezdá sa, že by to bolo relevantné pre rozhodnutie Komisie o žiadosti o predĺženie lehoty. Ombudsman sa preto touto záležitosťou vo svojom rozhodnutí nebude zaoberať.

Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že úloha poradenských firiem a monitorovanie projektov pri vykonávaní programu Life-Nature bola predmetom písomnej parlamentnej otázky, ktorú Komisii adresovala poslankyňa EP Luciana SBARBATI, podpredsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre petície, 9. júna 2000. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia ešte neodpovedala.

Ako všeobecný záver zopakoval svoju nespokojnosť s tým, ako Komisia riešila žiadosť ENEA o predĺženie lehoty.

ROZHODNUTIE

1.1 Dňa 28. marca 2000 ENEA, príjemca projektu LIFE - Príroda v rámci programu NATURE 2000, požiadala Komisiu o predĺženie lehoty na jeho realizáciu. Komisia žiadosť zamietla. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie nesúhlasiť so žiadosťou o predĺženie lehoty bolo nespravodlivé a že Komisia nezohľadnila všetky relevantné argumenty, ktoré predložil.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti podrobne odôvodnila svoje rozhodnutie. Vysvetlila, že v dvoch dotknutých lokalitách, Bosco Pantano di Policoro a Palo Laziale, neboli vykonané žiadne relevantné opatrenia.

1.3 Pokiaľ ide o tretiu, San Vittorino, inštitúcia poukázala na to, že 7. apríla 1999 bola zaregistrovaná sťažnosť týkajúca sa údajného nesprávneho vykonávania smerníc 92/43/EHS a 85/337/EHS. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla pozastaviť všetky opatrenia súvisiace s projektom až do vyriešenia prípadu.

Keď sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty, dôvody, pre ktoré boli všetky opatrenia zamerané na túto lokalitu pozastavené, stále platili. Predĺženie lehoty na realizáciu projektu nebolo odôvodnené, keďže ENEA by nemohla vykonávať žiadne práce na tomto mieste.

1.4 Právny základ Nariadenie Rady (EHS) č. 1973/92 ustanovilo 21. mája 1992 finančný nástroj pre životné prostredie (LIFE)(3), zmenený a doplnený nariadením 1404/96 (4). Podľa článku 6 tohto nariadenia Komisia zabezpečí, aby akcie uskutočňované v rámci tohto nariadenia boli v súlade s akciami uskutočňovanými v rámci štrukturálnych fondov alebo iných finančných nástrojov Spoločenstva.

1.5 Z informácií poskytnutých ombudsmanovi vyplýva, že Komisia riadne odôvodnila svoje rozhodnutie nepredĺžiť lehotu. Ombudsman nemá k dispozícii dôkazy, na základe ktorých by mohol tvrdiť, že Komisia tým nekonala s cieľom zaručiť riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Spoločenstva.

1.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla niekoľko protichodných informácií. Bol prekvapený, že inštitúcia takmer štyri mesiace pred zaregistrovaním sťažnosti podanej treťou osobou 7. apríla 1999 už požiadala ENEA, aby sa vyjadrila k tým istým tvrdeniam. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že taliansky preklad stanoviska Komisie mohol spôsobiť zmätok, keďže sa v ňom uvádza, že „il 7 aprile é pervenuto da terzi un esposto“, zatiaľ čo v anglickej verzii sa uvádza, že „sťažnosť vydaná treťou stranou bola zaregistrovaná 7. apríla 1999“(zvýraznenie doplnil ombudsman) na základe sťažnosti tretej strany, ako aj odpovede sťažovateľa z 31. marca 1999. Je poľutovaniahodné, že preklad v tomto bode vyvoláva zmätok.

1.7 Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa nevyjadrila k jeho pripomienkam uvedeným v liste z 19. júna 2000.

2.2 Komisia zdôraznila, že po dôkladnom preskúmaní príslušného listu sa zdá, že neboli pridané žiadne faktické prvky. Inštitúcia sa preto domnievala, že neexistujú dôvody na zmenu jej predchádzajúceho rozhodnutia o nepriznaní predĺženia lehoty.

2.3 Vzhľadom na informácie, ktoré Komisia poskytla sťažovateľovi a vo svojom stanovisku ombudsmanovi, sa zdá, že inštitúcia teraz svoje rozhodnutie odôvodnila. Ombudsman nepovažuje za potrebné ďalej sa touto záležitosťou zaoberať.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že Komisia neodpovedala na písomnú parlamentnú otázku, ktorú Komisii adresovala poslankyňa EP Luciana SBARBATI, podpredsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre petície, 9. júna 2000. Ombudsman by chcel informovať sťažovateľa, že Komisia odpovedala na túto parlamentnú otázku 11. júla 2000.

K tomuto rozhodnutiu je pre informáciu sťažovateľa pripojená kópia odpovede.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(2) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 1973/92 , uverejnené v Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 0001-0006.

(4) Ú. v. ES L 181, 20.7.1996, s. 1.