Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k zvukovým záznamom, v rámci ktorého úradníci členských štátov diskutujú o zmenách návrhu Komisie na nariadenie o požiadavkách na ekodizajn elektronických displejov ^[1] a súvisiacom e-maile.

2. V smernici o ekodizajne ^[2] sa stanovujú jednotné pravidlá na úrovni EÚ na zlepšenie environmentálnych vlastností výrobkov, ktoré spotrebúvajú energiu. Smernica sa vykonáva prostredníctvom nariadení pre konkrétne výrobky, ktoré prijíma Komisia ^[3] a ktoré sú priamo uplatniteľné vo všetkých krajinách EÚ. Tieto nariadenia sa prijímajú prostredníctvom tzv. komitologického postupu ^[4], v rámci ktorého sa od výboru zloženého zo zástupcov všetkých členských štátov EÚ vyžaduje, aby Komisii predložil formálne stanovisko k navrhovaným opatreniam.

3. Sťažovateľ, organizácia zastupujúca chemické spoločnosti, v marci 2019 požiadal Komisiu, aby verejnosti poskytla prístup k dokumentom týkajúcim sa rozhodovacieho procesu vedúceho k prijatiu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn elektronických displejov.

4. V apríli 2019 Komisia zverejnila určité dokumenty. Dokumenty, ktoré zverejnil, však neobsahovali informácie o totožnosti členských štátov, ktoré požiadali o zmeny a doplnenia návrhu Komisie o používaní halogénovaných spomaľovačov horenia vo výrobkoch ^[5].

5. V máji 2019 navrhovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Konkrétne sa pýtala, či Komisia má nejaké dokumenty, ktoré by umožnili identifikáciu členských štátov, ktoré požiadali o zmeny návrhu Komisie v otázke halogénovaných spomaľovačov horenia.

6. Komisia odpovedala v septembri 2019. Identifikovala niekoľko zvukových záznamov zo zasadnutí výboru pre ekodizajn (na ktorých členské štáty diskutovali o návrhu Komisie) a jeden e-mail ^[6]. Odmietol prístup k nahrávkam a e-mailu na základe potreby chrániť súkromie a integritu osôb hovoriacich na nahrávkach ^[7] a potreby chrániť svoj rozhodovací proces ^[8].

7. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odmietnutím Komisie sprístupniť dokumenty obsahujúce stanovisko a totožnosť členských štátov, sa v októbri 2019 obrátil na ombudsmanku.

Odporúčanie ombudsmanky

Odporúčanie

8. Ombudsmanka vo svojom odporúčaní ^[9] uviedla, že sa musí poskytnúť čo najširší prístup verejnosti k dokumentom v držbe inštitúcií EÚ, ktoré sa týkajú prijímania zákonov.^[10] Domnieva sa, že predmetné zvukové záznamy a e-maily vypracované v rámci komitologického postupu by sa mali považovať za „legislatívne dokumenty“podľa práva EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.^[11] Takéto dokumenty by sa mali v čo najväčšej miere priamo sprístupniť ^[12].

9. Ombudsmanka zistila, že výnimky, na ktoré sa odvoláva Komisia pri zamietnutí prístupu verejnosti, konkrétne ochrana rozhodovacieho procesu a súkromie a integrita zástupcov členských štátov, nie sú opodstatnené.

10. Ombudsmanka nesúhlasila s Komisiou, že je „záväzné“ nezverejňovať pozície členských štátov. Pravidlá, na ktoré sa Komisia odvoláva, sú „komitologický rokovací poriadok“^[13], čo sú administratívne ustanovenia prijaté Komisiou na organizáciu práce výborov. Tieto pravidlá nie sú legislatívou. Ombudsman uviedol, že uplatniteľným právnym predpisom EÚ je nariadenie o komitológii ^[14], ktoré neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce zverejnenie stanovísk členských štátov.

11. Ombudsmanka okrem toho uviedla, že schopnosť občanov vyjadriť svoje názory na navrhované právne predpisy je neoddeliteľnou súčasťou ich demokratických práv. Komisia nepreukázala, že zverejnenie by predĺžilo alebo skomplikovalo riadny priebeh predmetného rozhodovania. Aj keby to tak bolo, ombudsman sa domnieval, že to vedie k tomu, že rozhodovací proces sa stáva demokratickejším a legitímnejším.

12. Ombudsmanka sa preto domnievala, že prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s konaním výboru by namiesto vážneho narušenia rozhodovacieho procesu zvýšil jeho kvalitu.

13. Ombudsmanka ďalej nesúhlasila s Komisiou, že zverejnenie zvukových záznamov a pripomienok v e-maile by ohrozilo práva zástupcov členských štátov, pokiaľ ide o ochranu ich osobných údajov.  

14. Po prvé, pokiaľ ide o pripomienky uvedené v e-maile, ombudsman tvrdil, že by sa to dalo vyriešiť úpravou mien alebo iniciálok dotknutých osôb.

15. Po druhé, pokiaľ ide o hlasy vypočuté v zvukových záznamoch, ombudsman tvrdil, že nejde o osobné názory štátnych zamestnancov, ale skôr o názory členských štátov, ktoré zastupovali. Ak by tieto pozície boli obsiahnuté v písomnom prepise, neboli by osobnými údajmi. Aj keby sa však tvrdilo, že tieto hlasy sú osobnými údajmi, ombudsmanka uviedla, že záznamy by sa mali stále zverejňovať, pretože je potrebné, aby sa údaje prenášali na konkrétny účel vo verejnom záujme, konkrétne na potrebu poznať stanoviská vyjadrené členskými štátmi v legislatívnom procese. Okrem toho neexistovali žiadne dôvody predpokladať, že zverejnenie hlasov zástupcov by poškodilo ich oprávnené záujmy.^[15] Preto bez ohľadu na to, či sú zaznamenané hlasy „osobnými údajmi“, ombudsmanka usúdila, že zverejnenie záznamov by bolo zákonné podľa pravidiel EÚ o ochrane údajov.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zistila, že odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup k zvukovým záznamom a e-mailu predstavovalo nesprávny úradný postup. Predložila preto toto odporúčanie (v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana):

Komisia by mala verejnosti poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom, konkrétne k príslušným zvukovým záznamom a e-mailom (s upravenými menami alebo iniciálami).

Odpoveď Komisie na odporúčanie

17. Komisia zamietla odporúčanie ombudsmanky.

18. Komisia zopakovala, že „rokovací poriadok komitológie“ bráni prístupu verejnosti k zvukovým záznamom a e-mailom, keďže zachovávajú dôvernosť jednotlivých stanovísk členských štátov. Zverejnenie pozícií členských štátov pred tým, ako kolégium komisárov malo možnosť vyjadriť sa k návrhu vykonávacieho aktu, by vážne narušilo vplyv Komisie na konzultácie so zástupcami členských štátov bez vonkajšieho tlaku.

19. Komisia ďalej zdôraznila, že mená a iniciály jednotlivcov, ako aj ich kontaktné údaje a pracovné zaradenie uvedené v požadovanom e-maile sú „osobnými údajmi“^[16]. To isté platilo pre hlasy zástupcov členských štátov a zamestnancov Komisie ^[17] zachytené v zvukových záznamoch. Komisia tvrdila, že skutočnosť, že časti zásahov boli vykonané v mene orgánov členských štátov, nemá vplyv na tento záver, ani na hypotetický prepis obsahu zvukových záznamov v písomnej forme.

20. Komisia zopakovala, že ani v pôvodnej, ani v opakovanej žiadosti sťažovateľ nepreukázal potrebu prenosu osobných údajov. Aj keby to tak bolo, Komisia sa domnievala, že existujú dôvody domnievať sa, že existuje skutočné a nehypotetické riziko, že poskytnutie prístupu verejnosti k dokumentom by poškodilo súkromie zástupcov a vystavilo by ich nevyžiadaným externým kontaktom. Keďže sú dobre známe zástupcom odvetvia, Komisia tvrdila, že zverejnenie ich osobných údajov by ich osobne odhalilo.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdila svoj názor, že prístup k zvukovým záznamom zo zasadnutia výboru a k požadovanému e-mailu sa mal zamietnuť z dôvodu ochrany súkromia a integrity jednotlivca a ochrany prebiehajúceho rozhodovacieho procesu.

Posúdenie ombudsmanky po jej odporúčaní

22. Ombudsmanka je sklamaná odpoveďou Komisie na jej odporúčanie.

23. Ombudsmanka trvá na svojom názore, že Komisia nesprávne odmietla zverejnenie zvukových záznamov a e-mailu obsahujúceho totožnosť členských štátov, ktoré požiadali o zmeny návrhu Komisie o používaní halogénovaných spomaľovačov horenia vo výrobkoch.

24. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, zverejnenie by bolo zákonné podľa pravidiel EÚ o ochrane údajov a nenarušilo by rozhodovací proces Komisie z dôvodov uvedených v odporúčaní ombudsmanky.

25. Ombudsmanka chce zdôrazniť, že požadované dokumenty sa týkajú požiadaviek na ekodizajn elektronických displejov. Právne predpisy o ekodizajne a energetickom označovaní sa zameriavajú na zlepšenie energetickej účinnosti a udržateľnosti výrobkov. Navrhnutím pravidiel pre celú EÚ v tejto oblasti zohráva Komisia ústrednú úlohu pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa úspor energie a udržateľnej spotreby.

26. Transparentnosť pozícií členských štátov by občanom umožnila nielen plne pochopiť úsilie (alebo nedostatok) členských štátov v tejto oblasti, ale aj preskúmať ich pozície v súvislosti s opatreniami udržateľnosti. Pochopenie toho, aké pozície zastávajú jednotlivé členské štáty, je v demokratickom systéme nevyhnutné a umožňuje občanom brať svojich zástupcov na zodpovednosť. Zverejnenie pozícií členských štátov v komitologických výboroch by určitým spôsobom prispelo k riešeniu problému „obviňovania bruselskej kultúry“ a posilneniu legitímnosti EÚ.

27. Komisia sa už zaviazala ^[18] zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v komitologických postupoch v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním ombudsmana. Tento záväzok sa odráža aj v návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie o komitológii ^[19], najmä v jej návrhu zverejniť hlasy zástupcov členských štátov vo fáze odvolacieho výboru.

28. Európsky parlament vo svojich nedávnych pozmeňujúcich návrhoch k návrhu Komisie ^[20] zdôraznil význam transparentnosti delegovanej tvorby pravidiel tým, že navrhol, aby hlasovanie členských štátov bolo verejné nielen vo fáze odvolania, ale „vo všetkých fázach konzultačného postupu a postupu preskúmania“. Parlament okrem toho vyzval na zverejnenie podrobnejších informácií o hlasovaní v obzvlášť citlivých oblastiach ^[21], ako aj na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o zloženie výborov, programy schôdzí a dokumenty a návrhy textov, o ktorých sa rokuje. Ombudsmanka víta tieto iniciatívy na zvýšenie transparentnosti komitologických postupov.

29. Ombudsman však opakovane uviedol ^[22], že zverejnenie stanovísk členských štátov predložených počas rokovaní výboru nie je v rozpore s nariadením o komitológii v jeho súčasnej podobe. „Komitologický rokovací poriadok“, na ktorý sa Komisia odvoláva pri zamietnutí prístupu k pozíciám členských štátov, sú správne ustanovenia prijaté Komisiou na organizáciu práce výborov. Tieto pravidlá nemôžu mať právnu prednosť pred nariadením. Všetky procesné pravidlá musia byť napríklad v súlade s pravidlami EÚ o prístupe k dokumentom. Komisia preto nemôže využiť komitologický rokovací poriadok na zamietnutie prístupu verejnosti k dokumentom, ak sa v primárnom alebo sekundárnom práve EÚ vyžaduje ich zverejnenie. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa týmto bodom v tomto ani v predchádzajúcich vyšetrovaniach nezaoberala.

30. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia by mala konať na základe svojho záväzku zabezpečiť väčšiu transparentnosť procesu prijímania vykonávacích aktov. Opätovne vyzýva Komisiu, aby plnila povinnosti stanovené v Zmluve o Európskej únii, a najmä zásady stanovené v jej článku 10, podľa ktorých má každý občan „právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“^[23] a rozhodnutia EÚ sa musia prijímať „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“^[24].

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka opätovne potvrdzuje svoj záver, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup verejnosti k zvukovým záznamom a e-mailu bolo nesprávnym úradným postupom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Ombudsmanka nie je spokojná s odpoveďou Európskej komisie na jej odporúčanie. Ombudsmanka opakuje, že Komisia by mala poskytnúť prístup verejnosti k požadovaným dokumentom, v ktorých sa uvádzajú pozície členských štátov k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa vykonáva smernica o ekodizajne, v súlade so zásadami stanovenými v jej odporúčaní a v tomto rozhodnutí.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 9. februára 2021

[1] Návrh nadobudol účinnosť 1. októbra 2019 ako nariadenie 2019/2021, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn elektronických displejov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1576033291584&uri=CELEX:32019R2021.

[2] Smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32009L0125.

[3] Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/qanda_19_5889.

[4] Stručný prehľad komitológie nájdete na stránke: http://ec.europa.eu/transparency/regcomitology/index.cfm?do=implementing.home.

[5] Spomaľovače horenia sú chemické látky, ktoré majú spomaliť zapaľovanie a zabrániť požiarom. Vo všeobecnosti sú klasifikované ako halogénované a nehalogénované spomaľovače horenia. Bróm, chlór, fluór a jód sú prvky v chemickej skupine známe ako halogény. Halogénované spomaľovače horenia pôsobia priamo na plameň, jadro ohňa.

[6] 1. Audiozáznamy zo zasadnutia regulačného výboru podľa smernice 125/2009/ES z 19. decembra 2018, referenčné číslo CCAB_2C_2-11_EN_19122018_1000cBwzNBxGSJ2.

2. Audiozáznamy zo zasadnutia regulačného výboru podľa smernice 125/2009/ES z 19. decembra 2018, referenčné číslo CCAB_2C_2-11_EN_19122018_1430_UyhdcPdeiA2.

3. Audiozáznamy zo zasadnutia regulačného výboru podľa smernice 125/2009/ES z 19. decembra 2018, referenčné číslo CCAB_2C_2-11_EN_19122018_1650_thjgTGaMIi2.

4. Predbežná pripomienka k návrhom nariadení o svetelných zdrojoch a displejoch z 13. decembra 2018, referenčné číslo Ares(2019)4090864.

[7] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=celex%3A32001R1049.

[8] Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[9] Odporúčanie ombudsmanky je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/130710

[10] Odôvodnenie 6 a článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

[11] Článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

[12] Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[13] Komisia sa odvolala na článok 10 ods. 2 a článok 13 ods. 2 vzorového rokovacieho poriadku výborov (2011/C 2016/06), ktorý je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX%3A32011Q0712%2801%29.

[14] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32011R0182.

[15] Článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725.

[16] Ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32018R1725.

[17] Zamestnanci, ktorí nie sú súčasťou vrcholového manažmentu Komisie.

[18] Pozri odpoveď Komisie vo veci 2142/2018/EWM, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/correspondence/en/121412.

[19] Návrh nariadenia Komisie zo 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, dostupný na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/comm-2017-085_en.pdf. 

[20] Výsledok rokovania Európskeho parlamentu (Brusel 14. až 18. decembra 2020) o návrhu Komisie zo 14. februára 2017, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CONSIL:ST_14314_2020_INIT&from=EN.

[21] Napríklad ochrana spotrebiteľov, zdravie alebo bezpečnosť ľudí, zvierat alebo rastlín alebo ochrana životného prostredia.

[22] Pozri napríklad rozhodnutie vo veci 1275/2018/THH, ktoré je k dispozícii na adrese https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/113361, a rozhodnutie vo veci 2142/2018/EWM, ktoré je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/nl/decision/en/122313#_ftn13.

[23] Článok 10 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

[24] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ.