Vážená pani O.,

Dňa 29. februára 2000 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s Vašou žiadosťou o grant na výskumné vzdelávanie Marie Curie v Spoločnom výskumnom centre v Ispre.

Dňa 20. marca 2000 som postúpil sťažnosť Európskej komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Komisia 28. júna 2000 zaslala preklad svojho stanoviska do taliančiny a ja som Vám ho zaslal s výzvou, aby ste sa k nemu vyjadrili do konca septembra, ak si to želáte. Vaše pripomienky mi boli doručené 19. septembra 2000.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V júni 1998 sťažovateľ požiadal o grant na odbornú prípravu v oblasti výskumu Marie Curie v Spoločnom výskumnom centre v Ispre (ďalej len „JRC“). V novembri 1998 bolo jej meno zaradené do zoznamu potenciálnych kandidátov a v apríli 1999 sťažovateľka dostala „tlačený formulár návrhu“, ktorý vyplnila opisom svojho projektu.

Veková hranica na účasť vo výberovom konaní bola 35 rokov. V čase podania žiadosti v júni 1998 mala sťažovateľka 37 rokov. Keďže však mala šesťročného syna, využila osobitnú klauzulu, v ktorej sa predpokladalo skrátenie o tri roky.

Z dôvodu dočasného zablokovania všetkých zmlúv sťažovateľka zdôraznila, že prvá skupina 40 grantov bola udelená až v novembri 1999 a že patrila medzi príjemcov. O niekoľko týždňov neskôr však bola informovaná, že jej žiadosť nemôže byť prijatá, pretože medzičasom sa zmenili príslušné pravidlá, konkrétne výnimka týkajúca sa vekovej hranice, a už nespĺňala požiadavky.

Sťažovateľ preto zaslal sťažnosť ombudsmanovi. Vo svojej sťažnosti uviedla tieto tvrdenia:

Požiadavku

Vo svojom stanovisku k sťažnosti Komisia v zhrnutí uviedla:

Európsky parlament a Rada prijali 26. apríla 1994 rozhodnutie týkajúce sa štvrtého rámcového programu činností Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Platnosť rozhodnutia sa predpokladala do 31. decembra 1998. SVC malo na vykonávanie svojich osobitných programov možnosť udeľovať dva druhy grantov, a to na nepriamu a priamu akciu. Sťažovateľ požiadal o grant na priamu akciu pozostávajúci z činností inštitucionálneho výskumu a činností inštitucionálnej vedeckej a technickej podpory.

Pokiaľ ide o postup výberu žiadostí, Komisia vysvetlila, že je na generálnom riaditeľovi JRC, aby rozhodol o pridelení grantov na základe odporúčania rady guvernérov a na základe dostupnosti rozpočtových prostriedkov a splnenia kritérií prípustnosti.

Dňa 9. februára 1999 pán Crandon zo správnej jednotky zaslal internú nótu vedúcim oddelení Inštitútu pre vesmírne aplikácie. Obsah listu bol nasledovný:

Komisia poukázala na to, že samotná skutočnosť, že títo uchádzači majú byť zaradení do zoznamu držiteľov grantov predloženého Najvyššej rade, neznamená, že spĺňajú všetky kritériá prípustnosti, ktoré musia neskôr overiť útvary SVC.

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, Komisia poukázala na to, že jej meno sa nachádzalo v zozname zaslanom Najvyššej rade. Následne boli niektorí žiadatelia zaradení do tohto zoznamu a samotná sťažovateľka požiadaní, aby vyplnili „tlačený formulár návrhu na granty na odbornú prípravu v oblasti výskumu Marie Curie“.

Pri posudzovaní spisov, ktoré vykonali útvary SVC, sa dospelo k záveru, že sťažovateľ nesplnil požadované kritériá, ktoré boli na vykonávanie piateho programu výskumu a technického rozvoja stanovené rozhodnutím Komisie z 11. novembra 1999.

Okrem toho Komisia zdôraznila, že nikdy nespochybnila vedeckú spôsobilosť sťažovateľa, ktorému bola ponúknutá pomocná zmluva od 1. novembra 1999 do 7. januára 2000.

Pokiaľ ide o údajné neposkytnutie odpovede na list sťažovateľa zo 14. decembra 1999, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že neodpovedala písomne, hoci poukázala na to, že sťažovateľka dostala požadované informácie ústne z dôvodu svojej prítomnosti v SVC ako pomocná pracovníčka.

Ombudsman postúpil stanovisko Komisie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Sťažovateľka, ktorá v podstate trvala na svojich tvrdeniach, vo svojich pripomienkach zdôraznila nedostatok transparentnosti vo výberovom konaní, ktoré uskutočnili zodpovedné útvary.

Opätovne potvrdila skutočnosť, že Komisia nevysvetlila dôvody jej vylúčenia zo skupiny držiteľov grantov. Podľa sťažovateľky bola vylúčená, pretože pri konečnom preskúmaní jej spisu sa medzičasom zmenili pravidlá týkajúce sa vekových podmienok. Nikdy však o tom nebola oficiálne informovaná.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľka namietala nedostatok transparentnosti počas výberového konania vedeného Komisiou z dôvodu, že inštitúcia uplatnila určité pravidlá týkajúce sa vekovej hranice, ktoré neboli v čase podania žiadosti o grant účinné.

Okrem toho sťažovateľka vo svojich pripomienkach poukázala na to, že Komisia neuviedla žiadne dôvody na jej vylúčenie.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že podľa príslušných pravidiel, ktorými sa riadi vykonávanie rámcových programov činností Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja a demonštračných činností, sa kritériá prípustnosti, ktoré sa majú udeliť na grant, systematicky prehodnocujú pre každý program.

1.3 Keď útvary SVC posúdili spis sťažovateľky, dospelo sa k záveru, že nespĺňa požadované kritériá na vykonávanie piateho programu výskumu a technického rozvoja, ktorý bol stanovený rozhodnutím Komisie z 11. novembra 1999.

1.4 Ako vysvetlila Komisia, je na generálnom riaditeľovi Spoločného výskumného centra, aby na základe odporúčania správnej rady a na základe dostupnosti rozpočtových prostriedkov a splnenia kritérií prípustnosti rozhodol o pridelení grantov.

Podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva prináleží menovaciemu orgánu posúdiť, či uchádzač spĺňa požadované podmienky, pričom toto posúdenie možno spochybniť len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia.

1.5 Na základe informácií predložených sťažovateľom a Komisiou sa nezdá, že by menovací orgán pri rozhodovaní o nepridelení grantu sťažovateľovi nekonal v súlade s pravidlami stanovenými v príslušnom nariadení, konkrétne v rozhodnutí z 11. novembra 1999 (1).

1.6 Treba však mať na pamäti, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby sa v každom rozhodnutí inštitúcie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, uviedli dôvody, na ktorých sa zakladá, pričom sa jasne uvedú relevantné skutočnosti a právny základ rozhodnutia (2). Táto zásada bola vyjadrená aj v bode 3 Kódexu dobrej správnej praxe zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2000 (3).

1.7 V tomto prípade sa zdá, že Komisia neodôvodnila vylúčenie sťažovateľa, a to ani sťažovateľovi, ani vo svojom stanovisku postúpenom ombudsmanovi. Poukázala len na to, že sťažovateľ nesplnil kritériá prípustnosti na získanie grantu. Nedostatok odôvodnenia zo strany Komisie preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

2.1 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že Komisia neodpovedala na jej list zaslaný 14. decembra 1999.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku pripustila, že na list sťažovateľa neodpovedala a ľutovala ho. Inštitúcia však poukázala na to, že žiadosť sťažovateľky bola zodpovedaná ústne, keďže počas tohto obdobia pracovala v SVC ako pomocná pracovníčka.

2.3 Ako sa uvádza v článku 13 kódexu navrhnutého ombudsmanom, ako aj v bode 4 kódexu dobrej správnej praxe Komisie, je dobrým administratívnym správaním odpovedať na listy občanov včas. Je nepochybné, že v tomto prípade Komisia neodpovedala na list sťažovateľa písomne, ako to mala urobiť. Keďže však inštitúcia uznala jej zlyhanie a vyjadrila poľutovanie nad ním, ombudsman nepovažuje za potrebné ďalej sa touto záležitosťou zaoberať.

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Vzhľadom na to, že tento aspekt veci sa týka postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o zmierlivé urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) "Uchádzač musí mať 35 rokov alebo menej. V tejto súvislosti sa však poskytuje príspevok na čas skutočne strávený v povinnej vojenskej alebo štátnej službe a na starostlivosť o dieťa v maximálnej dĺžke dvoch rokov na dieťa za skutočný čas strávený mimo práce.“

(2) Európsky ombudsman uviedol túto zásadu v článku 18 ods. 1 svojho kódexu dobrej správnej praxe z 28. júla 1999.

(3) Kódex dobrého úradného postupu http://ec.europa.eu/secretariat_general/code/index_en.htm.