Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť sa týka projektu ťažby zlata v pohorí Amulsar na juhu Arménska. Od roku 2018 prebiehali protesty proti výstavbe bane a začatiu banskej činnosti, najmä z dôvodu obáv z možných environmentálnych dôsledkov projektu.

2. Delegácia EÚ v Arménsku vypracovala v októbri 2019 poznámku o projekte vrátane jeho environmentálnych, hospodárskych a politických aspektov.

3. Sťažovateľ v januári 2020 požiadal o prístup verejnosti [1] k dokumentom týkajúcim sa projektu ťažby zlata Amulsar, ktoré ESVČ vypracovala alebo dostala v rokoch 2018 a 2019.

4. ESVČ identifikovala jeden dokument, uvedené oznámenie, a poskytla sťažovateľovi čiastočný prístup k nemu. Pokiaľ ide o úpravy, ktoré ESVČ vykonala, vychádzala z potreby chrániť medzinárodné vzťahy, z potreby chrániť svoj rozhodovací proces a z potreby chrániť osobné údaje [2].

5. Sťažovateľ v marci 2020 požiadal ESVČ, aby preskúmala svoje rozhodnutie o zamietnutí úplného prístupu k nóte (predložil tzv. opakovanú žiadosť). Vyjadril tiež znepokojenie nad tým, že ESVČ neidentifikovala všetky relevantné dokumenty.

6. ESVČ odpovedala, že sťažovateľovi poskytla lepší čiastočný prístup k nóte. Informovala tiež sťažovateľa, že ESVČ aj delegácia EÚ v Arménsku opätovne prehľadali ich archívy, ale neidentifikovala žiadne ďalšie dokumenty, ktoré by patrili do rozsahu jeho žiadosti o prístup verejnosti.

7. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s týmto výsledkom, sa v máji 2020 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto aspektov sťažnosti:

1) odmietnutie prístupu verejnosti k častiam oznámenia o projekte ťažby zlata Amulsar zo strany ESVČ a

2) údajné neidentifikovanie všetkých dokumentov týkajúcich sa žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti zo strany ESVČ.

9. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky uskutočnil stretnutie so zástupcami ESVČ s cieľom získať vysvetlenia a skontroloval požadovanú nótu. Vyšetrovací tím skontroloval aj správu zo stretnutia, o ktorej sa sťažovateľ domnieval, že by mohla obsahovať informácie o predmetnom projekte ťažby zlata. Ombudsman následne poskytol sťažovateľovi správu o tomto stretnutí, ale nedostal od neho žiadne pripomienky.

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Sťažovateľ sa obával, že ESVČ v plnej miere nezohľadnila environmentálne dôsledky projektu ťažby zlata. Tvrdil, že hoci zverejnenie upravených častí oznámenia môže negatívne ovplyvniť medzinárodné vzťahy, je to menej dôležité ako právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí.

11. Pokiaľ ide o rozsah jeho žiadosti o prístup, sťažovateľ odkázal na stretnutie so zástupcami arménskej vlády. Domnieval sa, že o projekte sa muselo diskutovať na tomto stretnutí. ESVČ mala preto pri posudzovaní jeho žiadosti o prístup verejnosti identifikovať správu o tomto stretnutí a ďalšie súvisiace dokumenty.

12. ESVČ tvrdila, že úplné zverejnenie oznámenia, ktoré identifikovala, by vážne narušilo jej vzťahy s viacerými zainteresovanými stranami a partnermi v Arménsku. Zdôraznila, že oznámenie bolo vypracované výlučne na interné použitie, t. j. s cieľom informovať zástupcov EÚ a umožniť im formovať prístup EÚ k jej medzinárodným partnerom. Uviedla tiež, že jednostranné zverejnenie politicky citlivých informácií by mohlo byť nesprávne vnímané Arménskom a mohlo by ovplyvniť verejnú mienku v Arménsku. Zverejnením celej nóty by sa napokon odhalili citlivé informácie, ktoré by sa mohli použiť na ohrozenie úspechu možných budúcich diplomatických činností EÚ.

Hodnotenie ombudsmana

13. Ombudsmanka poznamenáva, že pokiaľ ide o ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov, Súdny dvor EÚ uznal, že inštitúcie EÚ disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či by zverejnenie určitých informácií mohlo ohroziť tento záujem [3].

14. V prejednávanej veci sa ESVČ domnievala, že zverejnenie určitých informácií obsiahnutých v spornom oznámení by vážne narušilo medzinárodné vzťahy. ESVČ preto odmietla poskytnúť prístup verejnosti k príslušným častiam oznámenia a poskytla sťažovateľovi vysvetlenia, prečo dospela k tomuto záveru.

15. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka preskúmala každú úpravu. Väčšina úprav bola zjavne citlivá. Pokiaľ ide o niektoré ďalšie úpravy, ESVČ poskytla ombudsmanke dodatočné dôverné vysvetlenia, prečo by každá z týchto úprav v prípade zverejnenia narušila medzinárodné vzťahy. Ombudsmanka sa preto domnieva, že zverejnenie upraveného textu by narušilo medzinárodné vzťahy.

16. Ombudsmanka konštatuje, že ESVČ tiež upravila zoznam osôb a subjektov v rámci inštitúcií EÚ, ktoré dostali oznámenie. Tento zoznam pozostáva najmä z osobných údajov, t. j. mien zamestnancov EÚ. Tento zoznam však obsahuje aj názvy delegácií EÚ a inštitúcií a útvarov EÚ. Pokiaľ ide o tieto informácie, ombudsmanka sa domnieva, že niektoré úpravy inštitúcií a útvarov EÚ mohli byť prehnané, keďže ich zverejnenie by primerane a predvídateľne nenarušilo medzinárodné vzťahy. Keďže sa zdá, že tieto informácie nie sú pre sťažovateľa zaujímavé, nie je potrebné, aby ESVČ v tejto veci konala. Ombudsmanka však vyzýva ESVČ, aby starostlivo zvážila, či je v budúcnosti potrebné takéto informácie upraviť.

17. Sťažovateľ sa obával, že upravené časti správy obsahovali informácie o životnom prostredí, v prípade ktorých sa vyžaduje zvýšená úroveň transparentnosti. Po preskúmaní oznámenia môže ombudsman overiť, či ESVČ zverejnila všetky informácie o životnom prostredí, ktoré sú v ňom uvedené.

18. Ombudsmanka poznamenáva, že podľa práva EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, nemôže prevážiť iný verejný záujem.

19. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že sťažovateľ nenapadol úpravu osobných údajov.

20. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že ESVČ bola oprávnená odmietnuť prístup verejnosti k upraveným častiam oznámenia (s výnimkou niektorých menších úprav na konci oznámenia, ako je opísané v bode 16 vyššie).

21. Pokiaľ ide o obavu sťažovateľa, že ESVČ možno neidentifikovala dokumenty týkajúce sa určitého stretnutia so zástupcami arménskej vlády, ombudsmanka preskúmala správu o tomto stretnutí. Po tejto inšpekcii môže ombudsman overiť, že sa v nej nespomína projekt ťažby zlata Amulsar. Súhlasí preto s tým, že správa nepatrí do rozsahu žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom nedošlo zo strany Európskej služby pre vonkajšiu činnosť k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a ESVČ budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 16. júla 2020

[1] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN.

[2] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou, ods. 1 písm. b) a ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[3] Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu z 11. júla 2018, ClientEarth/Komisia, T-644/16, body 23 – 25: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=203913&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=46943.