Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť sa týka projektu ťažby zlata v pohorí Amulsar na juhu Arménska. Od roku 2018 dochádza k protestom proti výstavbe bane a začatiu banskej prevádzky, najmä z dôvodu obáv z možných vplyvov projektu na životné prostredie.

2. Delegácia EÚ v Arménsku vypracovala v októbri 2019 správu o projekte vrátane jeho environmentálnych, hospodárskych a politických aspektov.

3. V januári 2020 sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti[1] k dokumentom týkajúcim sa projektu ťažby zlata v Amulsare, ktorý ESVČ vypracovala alebo dostala v rokoch 2018 a 2019.

4. ESVČ identifikovala jeden dokument, uvedenú poznámku, a poskytla sťažovateľovi čiastočný prístup k nej. Pokiaľ ide o úpravy, ktoré ESVČ vykonala, vychádzala z potreby chrániť medzinárodné vzťahy, z potreby chrániť svoj rozhodovací proces a z potreby chrániť osobné údaje[2].

5. V marci 2020 sťažovateľ požiadal ESVČ, aby preskúmala svoje rozhodnutie o zamietnutí úplného prístupu k oznámeniu (podal tzv. opakovanú žiadosť). Vyjadril tiež znepokojenie nad tým, že ESVČ neidentifikovala všetky príslušné dokumenty.

6. ESVČ odpovedala, že sťažovateľovi poskytla lepší čiastočný prístup k správe. Sťažovateľa tiež informovala, že ESVČ aj delegácia EÚ v Arménsku opätovne prehľadali svoje archívy, ale nezistili žiadne ďalšie dokumenty, ktoré by patrili do rozsahu jeho žiadosti o prístup verejnosti.

7. Sťažovateľ nespokojný s týmto výsledkom sa v máji 2020 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto aspektov sťažnosti:

1) odopretie prístupu verejnosti k častiam oznámenia o projekte ťažby zlata v Amulsare zo strany ESVČ a

2) údajné neidentifikovanie všetkých dokumentov súvisiacich so žiadosťou sťažovateľa o prístup verejnosti zo strany ESVČ.

9. V priebehu vyšetrovania sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol so zástupcami ESVČ, aby získal objasnenia, a skontroloval požadované oznámenie. Vyšetrovací tím takisto skontroloval správu zo stretnutia, o ktorej sa sťažovateľ domnieval, že by mohla obsahovať informácie o predmetnom projekte ťažby zlata. Ombudsman následne poskytol sťažovateľovi správu o tomto stretnutí, ale nedostal od neho žiadne pripomienky.

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Sťažovateľ sa obával, že ESVČ v plnej miere nezohľadnila environmentálne dôsledky projektu ťažby zlata. Tvrdil, že hoci zverejnenie upravených častí nóty by mohlo negatívne ovplyvniť medzinárodné vzťahy, je to menej dôležité ako právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí.

11. Pokiaľ ide o rozsah jeho žiadosti o prístup, sťažovateľ odkázal na stretnutie so zástupcami arménskej vlády. Domnieval sa, že o projekte sa muselo diskutovať na tomto stretnutí. ESVČ teda mala pri posudzovaní jeho žiadosti o prístup verejnosti identifikovať správu o tomto stretnutí a ďalšie súvisiace dokumenty.

12. ESVČ tvrdila, že úplné zverejnenie nóty, ktorú identifikovala, by vážne narušilo jej vzťahy s viacerými zainteresovanými stranami a partnermi v Arménsku. Zdôraznila, že oznámenie bolo vypracované výlučne pre vnútornú potrebu, t. j. s cieľom informovať zástupcov Únie a umožniť im formovať prístup Únie k jej medzinárodným partnerom. Uviedla tiež, že jednostranné zverejnenie politicky citlivých informácií by Arménsko mohlo nesprávne vnímať a mohlo by ovplyvniť verejnú mienku v Arménsku. Napokon, zverejnením celej nóty by sa odhalili citlivé informácie, ktoré by sa mohli použiť na ohrozenie úspechu možných budúcich diplomatických činností EÚ.

Hodnotenie ombudsmana

13. Ombudsman poznamenáva, že pokiaľ ide o ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov, Súdny dvor EÚ uznal, že inštitúcie EÚ disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní toho, či by zverejnenie určitých informácií mohlo tento záujem narušiť[3].

14. V prejednávanej veci sa ESVČ domnievala, že zverejnenie určitých informácií obsiahnutých v spornej poznámke by vážne narušilo medzinárodné vzťahy. ESVČ preto odmietla poskytnúť verejnosti prístup k príslušným častiam oznámenia a poskytla sťažovateľovi vysvetlenia, prečo dospela k tomuto záveru.

15. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka preskúmala každú úpravu. Väčšina redakcií bola očividne citlivá. Pokiaľ ide o niektoré ďalšie úpravy, ESVČ poskytla ombudsmanke dodatočné dôverné vysvetlenia, prečo by každá z týchto úprav v prípade zverejnenia narušila medzinárodné vzťahy. Ombudsmanka sa preto domnieva, že zverejnenie upraveného textu by narušilo medzinárodné vzťahy.

16. Ombudsmanka poznamenáva, že ESVČ upravila aj zoznam osôb a subjektov v rámci inštitúcií EÚ, ktoré dostali oznámenie. Tento zoznam pozostáva najmä z osobných údajov, t. j. mien zamestnancov EÚ. Tento zoznam však obsahuje aj názvy delegácií EÚ a inštitúcií a útvarov EÚ. Pokiaľ ide o tieto informácie, ombudsmanka sa domnieva, že niektoré úpravy v inštitúciách a útvaroch EÚ mohli byť nadmerné, keďže ich zverejnenie by primerane a predvídateľne nenarušilo medzinárodné vzťahy. Keďže sa zdá, že tieto informácie nie sú pre sťažovateľa zaujímavé, ESVČ v tejto súvislosti nie je potrebná žiadna akcia. Ombudsmanka však vyzýva ESVČ, aby starostlivo zvážila, či je v budúcnosti potrebné takéto informácie upraviť.

17. Sťažovateľ sa obával, že upravené časti poznámky obsahujú informácie o životnom prostredí, v prípade ktorých sa vyžaduje zvýšená úroveň transparentnosti. Po prezretí oznámenia môže ombudsman overiť, či ESVČ zverejnila všetky informácie o životnom prostredí, ktoré sú v ňom uvedené.

18. Ombudsmanka poznamenáva, že podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom nemôže byť potreba chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, prevážená iným verejným záujmom.

19. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že sťažovateľ nenapadol úpravu osobných údajov.

20. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že ESVČ oprávnene odmietla poskytnúť verejnosti prístup k upraveným častiam oznámenia (s výnimkou niektorých menších úprav na konci oznámenia, ako sa uvádza v bode 16).

21. Pokiaľ ide o obavu sťažovateľa, že ESVČ pravdepodobne neidentifikovala dokumenty týkajúce sa určitého stretnutia so zástupcami arménskej vlády, ombudsmanka preskúmala správu o tomto stretnutí. Po tejto inšpekcii môže ombudsman overiť, že sa v nej nespomína projekt ťažby zlata v Amulsare. Súhlasí preto s tým, že správa nepatrí do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzavrie tento prípad s týmto záverom:

Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a ESVČ budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly hovorí

Európsky ombudsman

Štrasburg, 16. 2020

[1] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN.

[2] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou, ods. 1 písm. b) a ods. 3 nariadenia 1049/2001.

[3] Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu z 11. júla 2018, ClientEarth/Komisia, T-644/16, body 23 – 25: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=203913&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=46943.