Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka financovania projektu realizovaného v rámci programu EU-Asia Pro Eco. Žiadosť bola predložená v mene okresnej rady Spojeného kráľovstva, ktorá sa zúčastnila na projekte v rámci programu.

2. Sťažovateľ tvrdí, že koordinátor projektu naďalej zadržiava platbu od okresnej rady a že okresná rada nesprávne žiadala a dostala peniaze od EÚ v súvislosti s projektom.

Predmet vyšetrovania

3. Sťažovateľ v sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že delegácia EÚ v Indii nezabezpečila úhradu oprávnených nákladov požadovaných v rámci projektu EÚ – Ázia Pro Eco.

4. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by 1) mala zabezpečiť, aby boli všetci partneri projektu vyplatení, čo zahŕňa 6 583,36 EUR okresnej rade; a 2) prešetriť činnosti koordinátora projektu, ktorý údajne žiadal a získal finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok.

Vyšetrovanie

5. Ombudsman pôvodne požiadal Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby do 31. júla 2011 predložila stanovisko k sťažnosti. Lehota bola neskôr predĺžená do 30. septembra 2011. ESVČ 26. septembra 2011 a Európska komisia 4. októbra 2011 informovali ombudsmana, že ESVČ nemá právomoc zaoberať sa touto sťažnosťou a že príslušnou inštitúciou je Komisia. Komisia uviedla, že už pracuje na vypracovaní stanoviska. Listom z 15. novembra 2011 ombudsman oficiálne požiadal Komisiu o predloženie stanoviska do 30. novembra 2011. Po predĺžení tejto lehoty Komisia 22. marca 2012 predložila svoje stanovisko. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý predložil svoje pripomienky 27. apríla 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nezabezpečenie platby a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

6. Podľa sťažovateľa koordinátor v roku 2006 vyplatil okresnej rade 10 000 EUR v súvislosti s projektom. Potom sa neuskutočnili žiadne ďalšie platby napriek žiadosti okresného zastupiteľstva o zaplatenie celkovej sumy 16 583,36 EUR. Okresná rada požiadala o platbu delegáciu EÚ v Indii (ďalej len „delegácia“) a koordinátora, ale koordinátor jej oznámil, že žiadne ďalšie platby sa neuskutočnia, „kým EK Europa nesfinalizuje všetky rozhodnutia“.

7. Sťažovateľ uvádza, že delegácia potom informovala okresnú radu, že sa nezaoberá priamo projektovými partnermi a že všetky platby sa musia uskutočniť prostredníctvom koordinátora. Sťažovateľ sa obáva, že koordinátor naďalej zadržiava platby od okresnej rady.

8. Podľa sťažovateľa delegácia aj koordinátor uznali, že zostatok vo výške 6 583,36 EUR, ktorý je stále dlžný okresnej rade, predstavuje oprávnené výdavky. Podľa sťažovateľa však delegácia tvrdí, že koordinátorovi došlo k preplatku vo výške 24 361,16 EUR, pokiaľ ide o okresnú radu. Podľa názoru sťažovateľa táto suma zodpovedá „rozdielu medzi prácou, o ktorej sme preukázali, že bola dodaná (ale za ktorú sme nepožadovali finančnú odmenu, pretože ... sme mali pocit, že rozdiel by mal byť naším príspevkom na projekt) a výškou skutočnej pohľadávky opäť na základe príjmov a zdokumentovaných dôkazov.“

9. Komisia vo svojom stanovisku predloženom ombudsmanovi vysvetlila, že zmluva o grante na projekt bola uzavretá v roku 2005 medzi delegáciou a koordinátorom projektu. Projekt bol spolufinancovaný Komisiou, ktorá pokryla 70 % odhadovaných celkových oprávnených nákladov. V roku 2006 koordinátor vyplatil okresnej rade, ktorá bola jedným z jej partnerov v projekte, celkovú sumu 10 000 EUR. Celková žiadosť okresnej rady o platbu od koordinátora však predstavovala 16 538,36 EUR. Vo februári 2009 Komisia vyplatila koordinátorovi záverečnú platbu v súvislosti s projektom.

10. Komisia ďalej uviedla, že neskôr v roku 2009 projekt kontrolovala spoločnosť Ernst & Young v rámci ročného plánu auditu. Spoločnosť Ernst & Young predložila Komisii svoju záverečnú audítorskú správu v júli 2010. V nadväznosti na hĺbkovú analýzu audítorskej správy a doplňujúcich dôkazov, ktoré poskytol koordinátor, Komisia dospela k záveru, že 836,89 EUR, ktoré už vyplatila koordinátorovi, sa týkalo neoprávnených nákladov. Komisia preto musela vymôcť túto sumu od koordinátora, ktorý súhlasil s takýmto vymáhaním v liste z 21. novembra 2011.

11. Podľa Komisie okresná rada zaslala delegácii v apríli 2010 e-mail so žiadosťou o informácie o audite projektu. Komisia sa vo svojej odpovedi odvolala na príslušné ustanovenia Praktickej príručky o zmluvných postupoch pre vonkajšie činnosti ES. V novembri 2010 okresná rada zaslala koordinátorovi e-mail so žiadosťou o náhradu zostávajúcich nákladov, ktoré požadovala, t. j. 6 538,36 eura. Okresná rada opätovne predložila svoju žiadosť koordinátorovi v decembri 2010 a januári 2011. E-mail zaslaný v decembri bol pre informáciu postúpený aj delegácii.

12. Komisia uviedla, že v októbri 2011 delegácia zaslala koordinátorovi list, v ktorom mu osobitne vzhľadom na pretrvávajúce problémy, na ktoré upozornila okresná rada, pripomenula „[svoje] povinnosti voči [jej] partnerom, a najmä [jeho] povinnosti uhradiť im všetky oprávnené náklady“. Delegácia tiež požiadala koordinátora, aby poskytol tabuľku so zhrnutím: i) celkovú sumu požadovanú od koordinátora každým z jeho partnerov; ii) sumu, ktorú koordinátor vyplatil každému zo svojich partnerov; a iii) krátke vysvetlenie prípadných dôvodov rozdielov medzi nárokovanými a zaplatenými sumami.

13. Komisia ďalej uviedla, že v novembri 2011 koordinátor zaslal delegácii list, v ktorom potvrdil, že okresnej rade vyplatil len sumu 10 000 EUR. Vzhľadom na to, že delegácia považovala odpoveď koordinátora za nejasnú a neúplnú, zaslala jej v januári 2012 ďalší list, v ktorom ju vyzvala, aby „okresnému zastupiteľstvu bezodkladne previedla sumu 6 583,36 EUR, ako aj informovala delegáciu listom s kópiou bankového prevodu“. Vo februári 2012 koordinátor informoval delegáciu o údajných zložitých pracovných vzťahoch s okresnou radou počas celého projektu, o svojich vlastných finančných ťažkostiach a o prebiehajúcom postupe pred ombudsmanom Spojeného kráľovstva, ktorý koordinátor inicioval proti okresnej rade.

14. Po poskytnutí prehľadu o skutkovom kontexte prípadu sa Komisia zaoberala tvrdením sťažovateľa a prvým tvrdením takto. Tvrdila, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že koordinátor má akékoľvek nesplatené dlhy voči akémukoľvek partnerovi projektu okrem okresnej rady. Pokiaľ ide o tvrdenie okresnej rady, Komisia najprv poukázala na to, že delegácia vyplatila koordinátorovi všetky náklady, ktoré vznikli okresnej rade v súvislosti s projektom. Po druhé, Komisia zdôraznila, že ani ona, ani delegácia nemajú žiadny zmluvný vzťah s okresnou radou.

15. Komisia sa potom odvolala na článok 1.4 všeobecných podmienok zmluvy o grante, v ktorom sa stanovuje, že „[b] príjemca [koordinátor] a Komisia sú jedinými zmluvnými stranami tejto zmluvy“. Preto, ako sa uvádza v článku 1.3 všeobecných podmienok, „verejný obstarávateľ [Komisia] neuznáva žiadne zmluvné prepojenie medzi ním a partnerom (partnermi) alebo subdodávateľmi príjemcu“. Podľa názoru Komisie to ďalej potvrdzuje článok 3 ods. 2 všeobecných podmienok, v ktorom sa uvádza, že príjemca je jedinou zodpovednou stranou voči tretím stranám vrátane napríklad jeho partnera (partnerov) alebo subdodávateľov. Podľa Komisie tieto zásady vyplývajú zo všeobecných právnych zásad, podľa ktorých zmluvy môžu vyvolávať účinky, a teda aj záväzky výlučne medzi zmluvnými stranami. Komisia sa nemôže zapájať do takých zmluvných sporov medzi príjemcom a jeho partnermi, aké vznikajú v prejednávanej veci, pretože nie je zmluvnou stranou zmluvy uzavretej medzi nimi. Takéto zapojenie by vážne narušilo Komisiu pri vykonávaní jej úlohy dohľadu, vykonávania a riadenia projektov spolupráce EÚ. Okrem toho podľa názoru Komisie by takéto zapojenie nebolo v súlade so zásadou, že akcie podporované prostredníctvom grantov sa vykonávajú na výhradnú zodpovednosť príjemcov.

16. Komisia tvrdila, že vzhľadom na ustanovenia všeobecných podmienok nemôže koordinátorovi uložiť žiadny postup, pokiaľ ide o zdanlivo zložitý vzťah, ktorý nadviazal s okresnou radou, najmä z dôvodu, že Komisia nie je zmluvnou stranou zmluvy medzi koordinátorom a okresnou radou.

17. Komisia však zdôraznila, že bez ohľadu na uvedené sa delegácia snažila pripomenúť koordinátorovi v listoch zo 4. októbra 2011 a 23. januára 2012 všetky aspekty jeho povinností voči partnerom. Hoci si sťažovateľ želal, aby Komisia zaujala v tejto veci pevnejší postoj, Komisia zastáva názor, že využila všetky dostupné páky na pomoc okresnej rade. Komisia tiež uviedla, že okresná rada má jednoznačne k dispozícii iné právne prostriedky nápravy, aby prinútila koordinátora dodržiavať zmluvu.

18. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že stanovisko Komisie vyvolalo dojem, že sa jednoducho pokúsila oslobodiť sa od akéhokoľvek zavinenia, či už výslovného alebo implicitného, pri zabezpečovaní toho, aby partneri dostali primeranú náhradu v prípade jasných nezhôd s koordinátorom. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že napriek tomu, že Komisia vedela o týchto nezhodách, nevynaložila žiadne úsilie na to, aby od koordinátora vymohla sumu 6 583,36 EUR dlžnú okresnej rade.

Hodnotenie ombudsmana

19. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia nespochybňuje, že okresná rada má voči koordinátorovi platnú pohľadávku vo výške 6 583,36 EUR vyplývajúcu z predmetného projektu financovaného EÚ. Zdá sa, že sťažovateľ nespochybňuje tvrdenie Komisie, že táto suma je podľa jeho vedomostí jediným nesplateným dlhom, ktorý má koordinátor voči svojim projektovým partnerom.

20. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia naliehala na koordinátora, aby zaplatil okresnej rade nesplatenú sumu. Ombudsman preto konštatuje, že Komisia zaujala jasné stanovisko v prospech okresnej rady, ktoré oznámila priamo koordinátorovi.

21. Sťažovateľ sa zrejme domnieva, že Komisia mala upozorniť koordinátora, že od neho bude vymáhať príslušnú sumu, aby ho prinútila zaplatiť okresnej rade. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že podľa článku 18 všeobecných podmienok musí príjemca vrátiť akúkoľvek sumu vyplatenú nad rámec konečnej splatnej sumy. Podľa článku 17.1 všeobecných podmienok sa konečná suma financovania, ktorá sa má získať z fondov EÚ, stanovuje na základe oprávnených výdavkov. V prejednávanej veci je neuhradená suma splatná okresnej rade založená na oprávnených výdavkoch. Tieto oprávnené výdavky boli vypočítané na základe faktúr, ktoré koordinátor predložil Komisii, vrátane faktúr okresnej rady a podporných dokumentov.

22. Ak sa koordinátor domnieva, že by nemal uhradiť faktúru okresného zastupiteľstva, pretože okresnému zastupiteľstvu nič nedlhuje, faktúru okresného zastupiteľstva, ktorú koordinátor zaslal Komisii na účely uplatnenia oprávnených výdavkov, už nemožno považovať za platnú faktúru. Za takýchto okolností by Komisia mala voči koordinátorovi vydať príkaz na vymáhanie príslušnej sumy.

23. Ombudsman však poznamenáva, že by bolo určite v záujme okresnej rady, aby Komisia umožnila koordinátorovi a okresnej rade každú príležitosť na vyriešenie ich rozdielov s cieľom zabezpečiť, aby koordinátor zaplatil okresnej rade. Ak by Komisia okamžite pristúpila k vymáhaniu súm považovaných za neoprávnene vyplatené koordinátorovi, akákoľvek možnosť, že koordinátor zaplatí okresnej rade, by už neexistovala. Treba zdôrazniť, že aj keby Komisia vymáhala finančné prostriedky považované za neoprávnene vyplatené koordinátorovi, nebola by zo zákona oprávnená vyplatiť tú istú sumu priamo okresnej rade, keďže nemá žiadnu zmluvu s okresnou radou. Preto by bolo vhodné, aby Komisia informovala koordinátora, že by mala prijať všetky opatrenia potrebné na vyriešenie svojich rozdielov s okresnou radou. V prípade, že tak koordinátor nemôže urobiť, mal by Komisii vrátiť neuhradené sumy splatné okresnej rade, ktoré si koordinátor nárokuje ako náklady, ktoré vznikli okresnej rade. Komisia by mala naďalej pozorne sledovať vývoj v tomto prípade s cieľom určiť, či pokusy o vyriešenie sporu medzi koordinátorom a okresnou radou zlyhali. V takom prípade, t. j. ak koordinátor nevykoná žiadnu platbu okresnej rade, by Komisia mala proti koordinátorovi vydať príkaz na vymáhanie.

24. Na základe uvedených skutočností ombudsman považuje za primerané stanovisko Komisie, že v súčasnosti využila všetky dostupné páky na pomoc okresnej rade. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil nesprávny úradný postup Komisie. Pokiaľ ide o potrebu, aby Komisia pozorne monitorovala vývoj sporu medzi koordinátorom a okresnou radou a aby vydala príkaz na vymáhanie, ak si to vyžadujú okolnosti, ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

B. Tvrdenie, že koordinátor by mal byť vyšetrený z dôvodu žiadosti o nadmerné financovanie

Argumenty predložené ombudsmanovi

25. Komisia vo svojom stanovisku zdôraznila, že hĺbková analýza auditu projektu spolu s doplňujúcimi dôkazmi, ktoré poskytol koordinátor, ukázala, že suma 836,89 EUR, ktorú už Komisia vyplatila koordinátorovi, zodpovedá neoprávneným nákladom a mala by sa vymáhať. Komisia zdôraznila, že suma, ktorá sa má vymôcť, nezahŕňa žiadne náklady, ktoré vznikli okresnej rade a ktoré sa požadovali od koordinátora. Podľa Komisie, okrem uvedenej sumy, ďalšia hĺbková analýza audítorskej správy nenaznačovala, že koordinátor dostal finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok.

26. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že Komisia sa tým, že sa jednoducho skrýva za skutočnosť, že jej jediný zmluvný vzťah je s koordinátorom, dištancuje od skutočnosti, že tým, že umožňuje príjemcovi voľne konať podľa vlastného uváženia, vystavuje granty EÚ zneužívaniu a nadmerným žiadostiam o platbu. Sťažovateľ tvrdil, že v tomto prípade boli vykonané neoprávnené platby a že Komisia nemá kontrolu nad jeho rozpočtom.

27. Podľa sťažovateľa koordinátor v skutočnosti nadmerne žiadal od Komisie sumu 62 055,40 EUR. Táto skutočnosť bola uvedená v liste Komisie koordinátorovi z 18. októbra 2010. Sťažovateľ sa domnieva, že Komisia vynaložila značné, ale zjavne zbytočné úsilie na vymáhanie tejto sumy. Sťažovateľ tvrdil, že nadmerne požadovaná suma zahŕňala časť oprávnených výdavkov okresnej rady, časť, ktorú koordinátor požadoval od Komisie a ktorú dostal, ale že okresná rada nikdy nepožadovala od koordinátora. Podľa sťažovateľa okresná rada požadovala od koordinátora 16 583,26 EUR, z čoho dostala len 10 000 EUR. Koordinátor však žiadal a dostal od Komisie 40 944,52 eura ako náhradu nákladov okresnej rady. Táto suma zodpovedala skutočným oprávneným výdavkom okresnej rady, hoci okresná rada nikdy nežiadala od koordinátora celú sumu. Podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na to, že Komisia od koordinátora vymohla len 836,89 EUR, koordinátor dostal preplatok vo výške 23 524,27 EUR (40 944,52 EUR – 16 583,36 EUR – 836,89 EUR). Podľa sťažovateľa zo stanoviska Komisie vyplýva, že Komisia nie je schopná riadiť koordinátorov chýb.

Hodnotenie ombudsmana

28. Ombudsman najprv poznamenáva, že druhé tvrdenie je úplne oddelené od prvého tvrdenia a tvrdenie súvisiace s týmto tvrdením. Stručne povedané, otázka prípadného vymáhania sumy 6 583,36 eura od koordinátora, ak nezaplatí okresnej rade, nie je predmetom tejto pohľadávky.

29. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia umožňuje koordinátorovi voľne konať, ako sa mu zachce, že nemá kontrolu nad svojím rozpočtom a že umožňuje zneužívanie grantov EÚ prostredníctvom nadmerných žiadostí o platbu. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia zadala audit. Po hĺbkovej analýze audítorskej správy a dodatočných dôkazov získaných od koordinátora Komisia dospela k záveru, že suma 836,89 EUR, ktorú vyplatila koordinátorovi, zodpovedala neoprávneným nákladom a mala by sa vymáhať. Ombudsmanovi neboli poskytnuté žiadne argumenty ani dôkazy spochybňujúce vysvetlenie Komisie, ako dospela k záveru, že neoprávnené náklady predstavovali len 836,89 EUR.

30. Na základe uvedeného a pri náležitom zohľadnení možnej ďalšej potreby vydať príkaz na vymáhanie voči koordinátorovi, ak nezaplatí okresnej rade, ombudsman konštatuje, že Komisia prijala primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol projekt financovaný v súlade s platnými pravidlami. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil nesprávny úradný postup Komisie.

C. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Bolo by vhodné, aby Komisia informovala koordinátora, že by mala prijať všetky opatrenia potrebné na vyriešenie svojich rozdielov s okresnou radou. Komisia by mala naďalej pozorne sledovať vývoj v tomto prípade s cieľom určiť, či pokusy o vyriešenie sporu medzi koordinátorom a okresnou radou zlyhali. V takom prípade, t. j. ak koordinátor nevykoná žiadnu platbu okresnej rade, by Komisia mala proti koordinátorovi vydať príkaz na vymáhanie.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 18. decembra 2012