Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Tento prípad sa týka vybavovania žiadosti o prístup k dokumentom Európskou komisiou podľa nariadenia č. 1049/2001 [1]. Týka sa to aj poskytnutia údajne nepresných informácií Komisiou v reakcii na návrh na priateľské riešenie, ktorý predložil ombudsman.

2. Sťažovateľ je zainteresovanou stranou spoločnosti, ktorá je držiteľom obchodných práv na niekoľko odrôd tvrdej pšenice. Od roku 2004 sťažovateľ opakovane kontaktoval Komisiu, aby sa sťažoval na opatrenia prijaté Talianskom na výber odrôd pšenice, na ktoré by sa mohol vzťahovať režim prémií za kvalitu ustanovený nariadeniami (ES) č. 1782/2003 [2], č. 2237/2003 [3] a č. 1973/2004 [4]. Tento režim prémií bol neskôr zrušený nariadením (ES) č. 73/2009 [5]. Režim prémií za kvalitu predpokladal, že poľnohospodári, ktorí pestujú určité odrody tvrdej pšenice vybrané členskými štátmi podľa súboru parametrov kvality, dostávajú peňažnú pomoc. Podľa sťažovateľa opatrenia prijaté Talianskom na výber odrôd pšenice, na ktoré by sa mohol vzťahovať režim prémií za kvalitu, viedli k nespravodlivému vylúčeniu odrôd "Appulo" a "Daunia".

3. Dňa 23. októbra 2006 sťažovateľ predložil Komisii žiadosť o prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa postupu poskytovania prémie za kvalitu pre pšenicu tvrdú. Keďže sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď na svoju žiadosť, 6. decembra 2006 predložil sťažnosť európskemu ombudsmanovi (vec 3824/2006/IP).

4. Ombudsmanka sa rozhodla začať vyšetrovanie prípadu a po prijatí a analýze podaní sťažovateľa a Komisie dospela k predbežnému záveru, že Komisia riadne nevybavila žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom. Preto predložil Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

„Komisia by mala poskytnúť prístup k dokumentom požadovaným sťažovateľom, t. j. ku všetkým relevantným dokumentom týkajúcim sa prijatia nariadení 1782/2003, 2237/2003 a 1973/2004, ako sú prípravné akty, a k ich vykonávaniu, ako aj ku všetkej existujúcej korešpondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi, alebo uviesť oprávnené dôvody, prečo tak neurobí.“

5. Komisia následne informovala ombudsmana, že prijala jeho návrh priateľského riešenia a že 12. júna 2008 poskytla prístup k „dostupným dokumentom“. Komisia takisto uviedla, že je naďalej k dispozícii sťažovateľovi, aby poskytol akékoľvek ďalšie dokumenty, o ktoré by mohol požiadať. Sťažovateľ následne potvrdil, že dostal určitý počet dokumentov, ale zastával názor, že Komisia mu nepostúpila všetky existujúce relevantné dokumenty.

6. Vzhľadom na to, že Komisia podnikla primerané kroky na vykonanie návrhu priateľského riešenia, ombudsman 10. októbra 2008 uzavrel prípad 3824/2006/IP. Pokiaľ ide o údajnú existenciu ďalších dokumentov, ktoré Komisia nezverejnila, ombudsmanka zastávala názor, že a) vzhľadom na výslovné uistenie Komisie, že všetky príslušné dokumenty boli poskytnuté, a b) pokiaľ sťažovateľ neposkytne konkrétne písomné dôkazy o opaku, Komisia poskytla primerané vysvetlenie, pokiaľ ide o príslušné dokumenty, ktoré má k dispozícii, a poskytla k nim prístup.

7. Sťažovateľ sa 14. novembra 2008 opäť obrátil na Komisiu a požiadal o prístup ku všetkým dokumentom, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú uplatňovania režimu prémií za kvalitu v prípade tvrdej pšenice. Sťažovateľ požiadal najmä o prístup k i) korešpondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi, združeniami, verejnými orgánmi a súkromnými osobami pôsobiacimi v Taliansku v sektore tvrdej pšenice, ii) korešpondencii medzi Komisiou a sťažovateľom a ku všetkým aktom vypracovaným alebo prijatým útvarmi Komisie v súvislosti s touto korešpondenciou a iii) interným dokumentom a technickým správam (ak existujú), ktoré vypracovali útvary Komisie a ktoré sa týkajú vypracovania a uplatňovania systému prémií za kvalitu.

8. Dňa 27. januára 2009 Komisia po predĺžení lehoty na odpoveď o 15 pracovných dní sprístupnila dva dokumenty okrem tých, ktoré už boli zaslané sťažovateľovi. Sťažovateľ sa 5. a 8. marca 2009 obrátil na ombudsmana a uviedol, že nie je spokojný s odpoveďou Komisie. Vyhlásil, že si je istý, že Komisia má k dispozícii určité ďalšie dokumenty, ktoré neboli zverejnené a pre ktoré Komisia neuviedla dôvody zamietnutia prístupu. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ identifikoval a čiastočne priložil niekoľko dokumentov adresovaných Komisii alebo ňou vypracovaných, ktoré neboli zahrnuté medzi dokumenty, ktoré mu Komisia zaslala [6].

9. Ombudsman zaregistroval e-maily sťažovateľa z 5. a 8. marca 2009 ako novú sťažnosť (sťažnosť 914/2009/IP).

Predmet vyšetrovania

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto obvinení a tvrdení:

Obvinenia

1. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia poskytla nepresné informácie v reakcii na návrh ombudsmana na priateľské riešenie z 2. apríla 2008, keď uviedla, že poskytla prístup ku všetkým dostupným dokumentom.

2. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia primerane neodpovedala na jeho žiadosť zo 14. novembra 2008.

Pohľadávky

1. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mu mala poskytnúť všetky dokumenty, o ktoré požiadal. Ombudsman chápe, že tieto dokumenty možno rozumne chápať takto:

- Všetky dokumenty, konečné alebo navrhované verzie, formálne zaregistrované a/alebo uchovávané v existujúcich spisoch/archívoch Komisie, ktoré sa týkajú:

postup Athos-Appulo a zoznamy odrôd tvrdej pšenice, ktoré by boli oprávnené na osobitnú dotáciu;

postupy č. D (2002) CV/ss (120843) a č. 97/4930/SG(97) A/15857/2;

- dokumenty týkajúce sa prijatia nariadení 1782/2003, 2237/2003 a 1973/2004.

2. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mu mala umožniť nahliadnuť do dokumentov na mieste a vysvetliť, prečo doteraz nevyhovela jeho žiadosti.

Vyšetrovanie

11. Ombudsman 4. mája 2009 požiadal Komisiu, aby do 30. júna 2009 predložila stanovisko k tvrdeniam a tvrdeniam sťažovateľa. Ombudsman vo svojom liste uviedol, že Komisia by mala mať možnosť obrátiť sa na sťažovateľa, ak to považuje za užitočné.

12. Komisia 30. júna 2009 informovala sťažovateľa a ombudsmana, že vzhľadom na i) nové prvky, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi, a ii) prijatie nového súboru vyhľadávacích kritérií bolo možné identifikovať niekoľko ďalších dokumentov súvisiacich so žiadosťou sťažovateľa. Komisia uviedla, že je sťažovateľovi k dispozícii na stretnutie v priestoroch GR (Generálne riaditeľstvo) pre poľnohospodárstvo s cieľom umožniť mu nahliadnuť do dokumentácie.

13. Dňa 17. júla 2009 sa uskutočnilo stretnutie na GR pre poľnohospodárstvo, na ktorom sa zúčastnili sťažovateľ a jeho advokát. Po nahliadnutí do dokumentácie predloženej Komisiou však sťažovateľ tvrdil, že chýba niekoľko dokumentov a že Komisia svojvoľne obmedzila rozsah jeho žiadosti o prístup.

14. Dňa 19. augusta 2009 Komisia predložila svoje stanovisko ombudsmanovi, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ 8., 20. a 23. júla 2009 informoval ombudsmana o ďalšom vývoji prípadu a 7. októbra 2009 zaslal svoje pripomienky k stanovisku Komisie.

15. Dňa 18. novembra 2009 Komisia poskytla sťažovateľovi štyri dodatočné dokumenty a informovala ho, že našla výmenu korešpondencie medzi GR pre poľnohospodárstvo a určitým počtom členských štátov, pokiaľ ide o režim prémií za kvalitu tvrdej pšenice. Komisia začala konzultácie s dotknutými členskými štátmi s cieľom poskytnúť prístup k týmto dokumentom, ako sa vyžaduje v nariadení č. 1049/2001. Komisia 17. decembra 2009 zaslala sťažovateľovi 16 dokumentov, ktoré si v tejto súvislosti vymenila s niekoľkými členskými štátmi.

16. Sťažovateľ 20. novembra 2009, 18. decembra 2009 a 11. januára 2010 opäť informoval Komisiu a ombudsmana, že nie je spokojný s odpoveďou Komisie. Poukázal na to, že mu ešte stále neboli sprístupnené viaceré dokumenty.

17. Dňa 6. apríla 2010 Komisia odpovedala na niektoré tvrdenia uvedené sťažovateľom v jeho predchádzajúcich e-mailoch a po ďalšej korešpondencii s ním mu 21. mája 2010 a 30. septembra 2010 poskytla niekoľko ďalších dokumentov.

18. Dňa 18. októbra 2010 ombudsman požiadal Komisiu, aby mu poskytla úplný zoznam všetkých dokumentov uchovávaných v archívoch Komisie týkajúcich sa prvého tvrdenia sťažovateľa, úplný zoznam dokumentov, ktoré boli sťažovateľovi doteraz poskytnuté, a napokon úplný zoznam dokumentov, ak nejaké boli, ktoré sťažovateľovi neboli poskytnuté, a dôvody, prečo sa rozhodol zamietnuť prístup k týmto dokumentom.

19. Dňa 31. januára 2011 Komisia odpovedala na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie. Odpoveď Komisie bola postúpená sťažovateľovi na vyjadrenie, ktoré zaslal 31. marca 2011.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

20. Na začiatku ombudsman považuje za užitočné objasniť vzťah medzi dvoma tvrdeniami sťažovateľa a všeobecnejšie medzi týmto prípadom a prípadom 3824/2006/IP.

21. Prvé tvrdenie sťažovateľa sa zameriava na informácie, ktoré Komisia poskytla ombudsmanovi, keď prijala návrh priateľského riešenia, ktorý viedol ombudsmana k uzavretiu prípadu 3824/2006/IP. Pri posudzovaní tohto tvrdenia musí ombudsman najmä preskúmať, či bolo vyhlásenie Komisie presné. Okrem toho to musí urobiť v súvislosti s okamihom, keď bolo vyhlásenie urobené.

22. Ombudsman tiež poznamenáva, že po uzavretí prípadu 3824/2006/IP sťažovateľ 14. novembra 2008 podal novú žiadosť o prístup z dôvodu, že Komisia mu neposkytla všetky dostupné dokumenty. Zatiaľ čo žiadosť zo 14. novembra 2008 by sa mohla vykladať len ako prehodnotenie pôvodnej žiadosti sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že druhé tvrdenie sťažovateľa sa vzťahuje len na údajnú neschopnosť Komisie primerane odpovedať na túto novú žiadosť. V dôsledku toho, pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, posúdenie ombudsmana sa bude zaoberať len tým, ako Komisia vybavila žiadosť zo 14. novembra 2008.

23. V liste, ktorým sa začína vyšetrovanie v tejto veci, ombudsman uviedol, že žiadosť sťažovateľa o prístup k požadovanej dokumentácii by sa mala chápať ako obmedzená na konkrétne skupiny dokumentov. V priebehu vyšetrovania sa však ukázalo, že sťažovateľ chce prostredníctvom svojej žiadosti zo 14. novembra 2008 získať prístup ku všetkým dokumentom, ktoré Komisia predložila alebo dostala a ktoré sa týkajú zavedenia a uplatňovania režimu prémií za kvalitu tvrdej pšenice. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia vo svojich podaniach pochopila prvé tvrdenie sťažovateľa v tomto zmysle. Pokiaľ ide o rozsah prvého tvrdenia sťažovateľa, ombudsman preto založí svoje posúdenie na spoločnom chápaní Komisie a sťažovateľa.

A. Pokiaľ ide o údajné poskytnutie nepresných informácií v reakcii na návrh ombudsmana na priateľské riešenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

24. Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď Komisie na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie vo veci 3824/2206/IP bola nepresná. Uviedol, že Komisia vo svojej odpovedi prijala návrh ombudsmana na priateľské riešenie a vyhlásila, že už poskytla prístup k dostupným dokumentom. Sťažovateľ však tvrdil, že Komisia mala k dispozícii určité ďalšie dokumenty, ktoré neboli zverejnené a v súvislosti s ktorými Komisia neuviedla dôvody neudelenia prístupu. Sťažovateľ identifikoval určité dokumenty adresované Komisii alebo ňou vypracované, ktoré neboli zahrnuté medzi dokumenty, ktoré mu boli zaslané.

25. Komisia sa vo svojom stanovisku osobitne nezaoberala prvým tvrdením sťažovateľa. Komisia však vo svojej korešpondencii so sťažovateľom, a najmä vo svojich listoch z 30. júna 2009 a 6. apríla 2010, poukázala na to, že pôvodná žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom bola veľmi široká. Až po ďalších náznakoch, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi a počas stretnutia s úradníkmi Komisie 17. júla 2009, by sa žiadosť mohla lepšie vymedziť. Následne sa z archívu vyhľadalo niekoľko ďalších dokumentov.

Hodnotenie ombudsmana

26. Ombudsman pripomína, že v reakcii na jeho návrh priateľského riešenia sa Komisia zaviazala poskytnúť prístup k dokumentom požadovaným sťažovateľom, a najmä ku všetkým relevantným dokumentom týkajúcim sa prijatia a vykonávania nariadení 1782/2003, 2237/2003 a 1973/2004, ako aj ku všetkej existujúcej korešpondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi.

27. Dňa 12. júna 2008 Komisia informovala ombudsmana, že poskytla prístup k dostupným dokumentom. Na základe uistení prijatých od Komisie a vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek písomných dôkazov svedčiacich o opaku ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia skutočne poskytla prístup ku všetkým dokumentom, ktoré mala k dispozícii. Ombudsmanka tiež uznala záväzok Komisie poskytnúť sťažovateľovi akékoľvek ďalšie dokumenty, o ktoré by mohol požiadať.

28. Ombudsman však poznamenáva, že po začatí vyšetrovania v tejto veci Komisia poskytla sťažovateľovi niekoľko dokumentov pred prijatím návrhu priateľského riešenia, ktoré predtým nezverejnila. Je teda nesporné, že Komisia po prijatí návrhu priateľského riešenia nezverejnila všetky relevantné dokumenty, ktoré mala k dispozícii.

29. Zdá sa, že Komisia vysvetľuje neúplné zverejnenie dokumentov na základe toho, že pôvodná žiadosť o prístup a implicitne návrh ombudsmanovho priateľského riešenia boli príliš široké a že na identifikáciu všetkých relevantných dokumentov v jej archíve boli potrebné ďalšie indície.

30. Ombudsman nemôže súhlasiť s odôvodnením Komisie. Skutočnosť, že žiadosť o prístup je formulovaná široko, a teda sa vzťahuje na celý rad dokumentov, sama osebe neznamená, že je vágna a neumožňuje identifikáciu príslušných dokumentov. V tomto prípade ombudsman poukazuje na to, že viaceré dokumenty, ktoré Komisia zverejnila po 12. júni 2008, jednoznačne patria medzi dokumenty, na ktoré sa vzťahuje jeho návrh priateľského riešenia. Ide napríklad o dokumenty, ktoré Komisia zverejnila 27. januára 2009 a ktoré pozostávajú z a) oznámení talianskych orgánov týkajúcich sa zoznamu odrôd tvrdej pšenice, ktorým bola udelená prémia za kvalitu v období rokov 2004 – 2008, a b) návrhu pracovného dokumentu k nariadeniu č. 2237/2003 z 21. novembra 2003.

31. Ombudsman poznamenáva, že oznámenia uvedené v písmene a) sú vykonávacími opatreniami systému prémií za kvalitu výslovne ustanoveného v článku 10 nariadenia č. 2237/2003 a článku 8 nariadenia č. 1973/2004 a zároveň predstavujú korešpondenciu medzi talianskymi orgánmi a Komisiou. Preto zodpovedajú dvom kritériám dokumentu uvedeným v návrhu priateľského riešenia. Ombudsman tiež poznamenáva, že dokument podľa písmena b) je jednoznačne prípravným aktom nariadenia č. 1973/2004, a preto spĺňa ďalšie z kritérií dokumentu návrhu. Podobné úvahy sa vzťahujú aj na ďalšie dokumenty, ktoré Komisia predložila neskôr, ako je to napríklad v prípade viacerých dokumentov zverejnených počas stretnutia, ktoré sa konalo 17. júla 2009.

32. Ombudsmanka ďalej pripomína, že podľa zásad dobrej správy vecí verejných by inštitúcie mali byť čo najviac nápomocné a orientované na služby. Nemali by pasívne čakať, kým si občania nájdu cestu administratívnymi postupmi, ale mali by im skôr pomáhať dosiahnuť uspokojivý výsledok. Konkrétne z článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 jasne vyplýva, že ak žiadosť nie je dostatočne presná, inštitúcia vyzve žiadateľa, aby ju objasnil, a pomôže mu pri tom. Ombudsman sa preto domnieva, že ak by Komisia skutočne mala pochybnosti o rozsahu žiadosti o prístup, na ktorú sa odvoláva jeho návrh priateľského riešenia, mohla a mala požiadať sťažovateľa o objasnenie.

33. Ombudsman však poznamenáva, že Komisia vo svojom liste sťažovateľovi z 12. júna 2008 a vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia nepožiadala o objasnenie ani nespomenula žiadne ťažkosti pri definovaní predmetu žiadosti [7].

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia neposkytla presné informácie v reakcii na jej návrh priateľského riešenia. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. Kritická poznámka sa preto uvedie ďalej v texte.

B. Pokiaľ ide o údajnú neprimeranú odpoveď na žiadosť sťažovateľa zo 14. novembra 2008

Argumenty predložené ombudsmanovi

35. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia primerane neodpovedala na jeho žiadosť zo 14. novembra 2008 o prístup k dokumentom po prijatí návrhu ombudsmana na priateľské riešenie. Sťažovateľ najmä uviedol, že si je istý, že Komisia má k dispozícii určité ďalšie dokumenty, ktoré neboli zverejnené a pre ktoré neposkytla dôvody neudelenia prístupu. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ identifikoval a priložil niekoľko dokumentov, ktoré Komisia neposkytla a ktoré napriek tomu mohol získať. Sťažovateľ poukázal na to, že konanie Komisie ho viedlo k presvedčeniu, že je ešte potrebné zverejniť ďalšiu dokumentáciu.

36. Komisia vo svojom stanovisku pripomenula, že po rozhodnutí ombudsmana uzavrieť prípad 3824/2206/IP niekoľkokrát kontaktovala sťažovateľa s cieľom odpovedať na jeho žiadosť o prístup. Konkrétne na základe návrhu ombudsmana priamo kontaktovať sťažovateľa v súvislosti s potrebami vyšetrovania (pozri bod 11 vyššie) zaslal 30. júna 2009 sťažovateľovi list, v ktorom vysvetlil kritériá použité na nové vyhľadávanie dokumentov, a 17. júla 2009 zorganizoval stretnutie s ním s cieľom umožniť nahliadnutie do dokumentov na mieste.

37. Komisia vo svojom stanovisku takisto zopakovala svoju ochotu pracovať na pozitívnom výsledku prípadu a zdôraznila, že predmet žiadosti sťažovateľa v zásade nevykazuje charakteristiky osobitnej "citlivosti". Komisia poukázala na to, že nemá záujem o nezverejnenie požadovaných dokumentov pod podmienkou, že ich bude možné identifikovať. Podľa Komisie to však tak nebolo, ako uviedla vo svojich listoch sťažovateľovi z 30. júna 2009 a 6. apríla 2010.

38. Komisia vo svojom liste sťažovateľovi zo 6. apríla 2010 ďalej vysvetlila, že oneskorenie zverejnenia určitej korešpondencie s jednotlivými členskými štátmi bolo spôsobené povinnosťou konzultovať s týmito štátmi, ako sa vyžaduje v nariadení č. 1049/2001. Komisia tiež pripomenula, že podľa článku 6 ods. 2 nariadenia 1049/2001 je spolupráca žiadateľa nevyhnutná na úplné vykonávanie práva na prístup k dokumentom v prípade žiadostí, ktoré nie sú dostatočne presné. Podľa Komisie sťažovateľ tým, že jednoducho uviedol, že existuje viac dokumentov bez toho, aby ich identifikoval, dostatočne nespolupracoval, a preto nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti.

39. Komisia poskytla sťažovateľovi ďalšiu dokumentáciu 18. novembra 2009, 17. decembra 2009, 6. apríla 2010, 21. mája 2010 a 30. septembra 2010. Sťažovateľ však neustále odpovedal, že dodatočná dokumentácia bola poskytnutá s neprijateľným oneskorením a stále je neúplná.

40. Vo svojej korešpondencii s Komisiou a vo svojich pripomienkach predložených ombudsmanovi sťažovateľ poukázal na to, že jeho pôvodná žiadosť bola zameraná na získanie prístupu ku všetkým dokumentom týkajúcim sa postupu poskytovania prémie za kvalitu pre pšenicu tvrdú. Osobitne odkázal aj na príslušné ustanovenia nariadení 1783/2003, 2237/2003, 1973/2004 a na postupy zavedené týmito ustanoveniami. Sťažovateľ sa preto domnieval, že predmet jeho žiadosti bol dostatočne presný. Neustále však spolupracoval s Komisiou a poskytoval jej ďalšie podrobnosti s cieľom pomôcť jej získať chýbajúcu dokumentáciu.

41. Sťažovateľ takisto uviedol, že samotná Komisia porušila povinnosť spolupráce stanovenú v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, keď mu nikdy neposkytla zoznam existujúcej dokumentácie ani neumožnila prístup k verejnému registru jej dokumentov. Poukázal na to, že nie je na ňom, aby hľadal a identifikoval každý chýbajúci dokument. Ak sa mu to podarilo v prípade niektorých z nich, bolo to len na poskytnutie dôkazov o tom, že zverejnenie nebolo úplné. Pokiaľ ide o potrebu konzultovať s členskými štátmi pred zverejnením korešpondencie s nimi, sťažovateľ zdôraznil, že konzultačný postup sa mal začať oveľa skôr.

42. Komisia vo svojej odpovedi z 31. januára 2011 na ďalšie vyšetrovania ombudsmana (pozri bod 18 vyššie) predložila na žiadosť ombudsmana zoznam dokumentov uchovávaných v jej spise a sprístupnených sťažovateľovi, ktoré sa týkali jeho prvého tvrdenia. Komisia poukázala na to, že sťažovateľ časom doplnil ďalšie podrobnosti, ktoré mali za následok rozšírenie jeho pôvodnej žiadosti a viedli k následným zverejneniam. Komisia však poznamenala, že už poskytla všetky relevantné dokumenty, ktoré mohla nájsť, pričom zohľadnila informácie získané od navrhovateľa.

43. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie opätovne vyhlásil, že je naďalej nespokojný, a predložil ďalší dokument (list Európskeho združenia pre osivo Komisii z roku 2008 týkajúci sa možného zrušenia režimu prémií za kvalitu), ktorý nebol zverejnený ani zahrnutý do zoznamu Komisie.

Hodnotenie ombudsmana

44. Ombudsman z podaní sťažovateľa chápe, že ústrednou otázkou jeho druhého tvrdenia je, či Komisia zverejnila všetky relevantné dokumenty, ktoré má k dispozícii, alebo ak nie, poskytla presvedčivé dôvody na zamietnutie prístupu.

45. Ombudsmanka konštatuje, že Komisia opakovane deklarovala svoju ochotu pracovať na pozitívnom výsledku prípadu. Uviedol tiež, že predmet žiadosti nie je osobitne citlivý, a preto bol v zásade priaznivý pre úplné zverejnenie. Po viacerých následných sprístupneniach počas vyšetrovania Komisia napokon vyhlásila, že poskytla všetky relevantné dokumenty, ktoré mohla vysledovať. Ombudsmanka však poznamenáva, že aj potom mohol sťažovateľ nájsť a predložiť dokument určený Komisii, ktorý nebol zverejnený.

46. Podľa Komisie bolo rýchle a úplné zverejnenie dokumentov ovplyvnené a) znením žiadosti sťažovateľa, ktorú Komisia považovala za príliš širokú a nepresnú, b) rozšírením rozsahu pôvodnej žiadosti v priebehu času a c) nespoluprácou sťažovateľa. Ombudsmanka sa bude ďalej zaoberať argumentmi Komisie.

Pokiaľ ide o znenie žiadosti sťažovateľa a jej údajné rozšírenie v priebehu času

47. Ombudsman poznamenáva, že žiadosť sťažovateľa´s zo 14. novembra 2008 sa týkala všetkých dokumentov, ktoré Komisia predložila alebo dostala a ktoré sa týkali zavedenia a vykonávania režimu prémií za kvalitu pre tvrdú pšenicu. Sťažovateľ ďalej poskytol konkrétne informácie výslovne zamerané na pomoc Komisii pri získavaní požadovanej dokumentácie, ale nie na zúženie rozsahu jeho žiadosti.

48. Ombudsman tiež poznamenáva, že Komisia uznala, že pôvodne vyložila žiadosť sťažovateľa o prístup zo 14. novembra 2008 reštriktívne. Podľa zápisnice zo stretnutia zo 17. júla 2009 zástupca Komisie vyhlásil, že žiadosť sťažovateľa sa „vždy“ považovala za žiadosť týkajúcu sa najmä aktov vedúcich k prijatiu nariadení 1783/2003, 2237/2003, 1973/2004 a, pokiaľ ide o vykonávanie režimu prémií za kvalitu, za žiadosť týkajúcu sa výlučne oficiálnych oznámení prijatých od členských štátov. Ombudsman sa domnieva, že tento počiatočný výklad nemohol byť primerane obhájený, pretože bol otvorene v rozpore so znením žiadosti sťažovateľa zo 14. novembra 2008.

49. Ombudsman nemôže súhlasiť ani so stanoviskom, ktoré následne prijala Komisia a podľa ktorého bola žiadosť sťažovateľa príliš široká a nepresná. Ombudsmanka sa domnieva, že informácie, ktoré sťažovateľ uviedol v žiadosti, boli široké, ale dostatočne presné na to, aby Komisii umožnili identifikovať príslušné kategórie dokumentov. Dodatočné informácie, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi, nezmenili rozsah jeho predchádzajúcej žiadosti, ale len poskytli nové príklady príslušnej dokumentácie. To isté platí pre vysvetlenia, ktoré následne poskytol sťažovateľ, najmä počas stretnutia zo 17. júla 2009. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že väčšina dokumentov, ktoré Komisia zverejnila v priebehu času, jednoznačne patrila do rozsahu indícií uvedených v pôvodnej žiadosti sťažovateľa zo 14. novembra 2008. Zdá sa, že to platí najmä v prípade dokumentu, ktorý sťažovateľ predložil vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie z 31. januára 2011, konkrétne listu Európskeho združenia pre osivá z roku 2008 adresovaného Komisii, ktorý sa týkal možného zrušenia režimu prémií za kvalitu. Treba pripomenúť, že v tejto odpovedi Komisia vyhlásila, že už poskytla všetky relevantné dokumenty, ktoré mohla nájsť.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman nemôže stotožniť s názorom Komisie, že spôsob, akým bola žiadosť sťažovateľa vypracovaná, ovplyvnil zverejnenie dokumentov.

O údajnom porušení povinnosti spolupráce

51. Ombudsmanka pripomína, že článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001 znie takto:

„Ak žiadosť nie je dostatočne presná, inštitúcia požiada žiadateľa, aby žiadosť objasnil, a žiadateľovi pri tom pomôže, napríklad poskytnutím informácií o používaní verejných registrov dokumentov.

V prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov sa príslušná inštitúcia môže so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť spravodlivé riešenie.“

52. Komisia tvrdí, že sťažovateľ dostatočne nespolupracoval, ako to vyžaduje článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001, keďže sa pri mnohých príležitostiach obmedzil na tvrdenie, že existuje viac dokumentov bez toho, aby ich identifikoval.

53. Ombudsman v prvom rade poznamenáva, že vo svojej rozsiahlej korešpondencii s Komisiou sa sťažovateľ neobmedzil na to, že poukázal na to, že chýba viac dokumentov, ale že často uvádzal náznaky, že samotná Komisia považovala za dôležitú pre identifikáciu predmetných dokumentov. Tak je to napríklad v prípade informácií poskytnutých na stretnutí 17. júla 2009.

54. Po druhé, ombudsman nemôže súhlasiť s názorom Komisie, že bolo na sťažovateľovi, aby identifikoval chýbajúce dokumenty, a teda preukázal, že zverejnenie bolo neúplné. Takáto požiadavka by bola pre žiadateľa nevyhnutne nemožná, čo by bolo tiež v jasnom rozpore s povinnosťou inštitúcie poskytnúť pomoc. Naopak, logika, z ktorej vychádza článok 6 nariadenia č. 1049/2001, vyžaduje, aby v prípade, že žiadateľ predložil skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o úplnosti zverejnenia, bolo na inštitúcii, aby sa uistila, že to tak nie je, napríklad odkazom na svoj verejný register dokumentov, ako sa stanovuje v článku 11 nariadenia č. 1049/2001, alebo iným poskytnutím zoznamu relevantných dokumentov.

55. Ombudsmanka poznamenáva, že v tomto prípade Komisia nezabezpečila, aby jej zverejnenie bolo úplné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia uviedla, že žiadosť sťažovateľa sa nebude považovať za osobitne citlivú. Za týchto okolností bol sťažovateľ ponechaný v neistej situácii, pokiaľ ide o existenciu požadovaných dokumentov, čo je v rozpore s cieľmi nariadenia č. 1049/2001 a so zásadami dobrej správy vecí verejných tým, že občanom sprostredkoval myšlienku, že inštitúcie EÚ sú nepriehľadné a že právo na prístup k dokumentom je neúčinné.

Záver

56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia primerane neodpovedala na žiadosť sťažovateľa zo 14. novembra 2008. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

57. Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, v prípade potreby predloží dotknutej inštitúcii návrh priateľského riešenia alebo návrh odporúčania. V tomto prípade sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mu mala poskytnúť všetky dokumenty, o ktoré požiadal. Vzhľadom na tvrdenie sťažovateľa by ombudsman mohol na základe návrhu odporúčania vyzvať Komisiu, aby dôkladne skontrolovala svoje vlastné spisy s cieľom overiť, či existujú nejaké ďalšie dokumenty, na ktoré by sa mohla vzťahovať žiadosť sťažovateľa o prístup. Ombudsman však poznamenáva, že Komisia už počas vyšetrovania jasne uviedla, že je ochotná pomôcť sťažovateľovi a poskytnúť mu akékoľvek ďalšie dokumenty, ktoré môžu byť k dispozícii. Za týchto okolností ombudsmanka zastáva názor, že vypracovanie návrhu odporúčania by nebolo vhodné. Namiesto toho ombudsman uvedie kritickú poznámku, ktorá tiež poskytne Komisii príležitosť prehodnotiť záležitosť v potrebnom rozsahu. Ak sa ukáže, že nie je možné nájsť riešenie, ktoré je pre sťažovateľa uspokojivé, môže ombudsmanovi predložiť novú sťažnosť. V tomto prípade by ombudsman zvážil potrebu nahliadnuť do príslušného spisu Komisie.

C. Závery

Na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára týmito kritickými poznámkami:

Povinnosť lojálnej spolupráce, ako sa predpokladá v Zmluve o Európskej únii, si vyžaduje, aby inštitúcie EÚ pri reagovaní na návrh ombudsmana na priateľské riešenie poskytovali presné informácie. Komisia tak v prejednávanej veci neurobila, keďže uviedla, že sprístupnila všetky dostupné dokumenty, o ktorých sa však ukázalo, že to tak nie je. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

V nariadení č. 1049/2001 sa vyžaduje, aby inštitúcie EÚ primerane reagovali na žiadosti o prístup k dokumentom. V prejednávanej veci Komisia neoverila úplnosť sprístupnenia požadovaných dokumentov. To predstavuje ďalší prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 4. decembra 2012

---

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1; Mim. vyd. 03/034, s. 1782/2003.

[3] Nariadenie Komisie (ES) č. 2237/2003 z 23. decembra 2003 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie určitých režimov podpory ustanovených v hlave IV nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 339, 2003, s. 52; Mim. vyd. 03/034, s. 367).

[4] Nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, pokiaľ ide o režimy podpory ustanovené v hlavách IV a IVa uvedeného nariadenia a využívanie pôdy vyňatej z produkcie na výrobu surovín (Ú. v. EÚ L 345, 2004, s. 1; Mim. vyd. 03/044, s. 3).

[5] Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16).

[6] Sťažovateľ sa napríklad odvolal na úradné oznámenia talianskych orgánov týkajúce sa zoznamu odrôd tvrdej pšenice, ktorým bola udelená prémia za kvalitu na roky 2004 a 2005, alebo na úradné oznámenia iných členských štátov. Odvolala sa aj na dokument s názvom „Critères pour la composition de la liste positive des variétés de blé dur éligibles à la prime qualité“, ktorý Komisii predložilo združenie výrobcov.

[7] Komisia uviedla problémy, ktoré mala pri identifikácii požadovaných dokumentov, až oveľa neskôr, vo svojich listoch z 30. júna 2009 a 6. apríla 2010, keď ju sťažovateľ opakovane kontaktoval a vyjadril svoju nespokojnosť.