Vážený pán L.,

Dňa 25. júna 1999 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa zrušenia osobitných výmenných kurzov stanovených pre dôchodcov z Európskej investičnej banky.

Dňa 20. júla 1999 som postúpil sťažnosť prezidentovi banky. Banka zaslala svoje stanovisko 28. októbra 1999. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 31. decembra 1999 a 9. januára 2000. Dňa 5. augusta, 10. a 14. októbra, 24. novembra a 2. decembra 1999, ako aj 29. februára a 7. marca 2000 ste mi zaslali ďalšie listy a e-maily.

Dňa 22. mája 2000 som sa rozhodol prerušiť vyšetrovanie Vašej sťažnosti až do vyriešenia súvisiaceho prípadu prebiehajúceho pred Súdom prvého stupňa (vec T-192/99, Dunnett a iní/Európska investičná banka). V ten istý deň ste boli informovaný o mojom rozhodnutí.

Dňa 6. marca 2001 Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok vo veci T-192/99.

Dňa 13. marca 2001 som sa opäť obrátil na banku. Banka zaslala svoje ďalšie stanovisko 3. apríla 2001. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 9. mája 2001.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ, ktorý je od roku 1986 dôchodcom Európskej investičnej banky, podal v júni 1999 Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa rozhodnutia banky zrušiť osobitné prepočítacie kurzy a vyplácať dôchodok v eurách namiesto v librách šterlingov.

Banka od roku 1982 uplatňovala osobitný prepočítavací kurz s cieľom zohľadniť rozdiely v životných nákladoch v rôznych členských štátoch. Podľa sťažovateľa sa banka rozhodla upustiť od tohto systému a zaviesť nový systém umožňujúci len platby v eurách. Pre dôchodcov bolo stanovené prechodné obdobie troch rokov od 1. januára 1999. Sťažovateľ uviedol, že už v prvom roku systém viedol k strate 14 % pre dôchodcov v Spojenom kráľovstve. Do 1. januára 2001 by strata mohla dosiahnuť až 35 %.

Sťažovateľ uviedol, že podobný bonus na živobytie na základe miesta sa vypláca dôchodcom z iných inštitúcií Spoločenstva. Žiadna iná inštitúcia nepredložila žiadne návrhy na zrušenie systému, preto boli dotknutí len dôchodcovia z banky. Sťažovateľ sa odvolal na tzv. „Príručku pre dôchodcov EIB“, v ktorej sa uvádza, že:

„Ak ste si zvolili menu krajiny vášho bydliska, váš dôchodok sa automaticky vypočíta na základe osobitného prepočítacieho kurzu, o ktorom rozhodne Rada Európskych spoločenstiev, ak je to výhodnejšie ako priemer v Bruseli.“

Sťažovateľ sa preto domnieval, že banka bola povinná pokračovať v odškodňovaní svojich dôchodcov v súlade so svojím záväzkom uvedeným v príručke. Sťažovateľ sa šesť mesiacov neúspešne snažil presvedčiť banku.

Sťažovateľ teda tvrdil, že banka sa rozhodla jednostranne zrušiť starý dôchodkový systém, hoci všetky ostatné inštitúcie pokračovali vo svojom systéme náhrad. Podľa sťažovateľa to viedlo k strate dôchodcov s bydliskom v Spojenom kráľovstve. Sťažovateľ sa odvolal aj na ustanovenia v tzv. príručke pre dôchodcov EIB.

Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie vedúce k zníženiu dôchodkov vyplácaných bankou by sa malo zrušiť alebo aspoň pozastaviť, kým sa nenájde dohodnuté riešenie.

Požiadavku

Stanovisko Európskej investičnej banky

Banka vo svojom stanovisku vysvetlila zrušenie sociálnych konverzných kurzov. Banka najprv poukázala na to, že jej zamestnanci nie sú štátnymi zamestnancami, ale sú v zmluvnom pracovnoprávnom vzťahu s bankou. Súdny dvor to uznal. Pracovnoprávny vzťah medzi Bankou a jej zamestnancami teda podlieha inému právnemu rámcu, ako je rámec stanovený služobným poriadkom úradníkov Spoločenstva. V služobnom poriadku banky sa stanovuje dôchodkový systém pre jej zamestnancov. Tento systém sa riadi nariadením o dôchodkovom systéme zamestnancov, ktoré prijala správna rada banky. Podľa nariadenia sa dávky dôchodkového systému vyplácajú v sídle banky a môžu sa vyplácať buď v eurách, alebo v mene jedného z členských štátov podľa výberu príjemcu. Ak sa dávky vyplácajú v inej mene, ako je mena, v ktorej je vyjadrená platová stupnica banky, prepočet sa uskutoční podľa rovnakého kurzu, aký sa uplatňuje na prevod platov zamestnancov.

V roku 1982 banka zaviedla systém, v rámci ktorého mohli aktívni zamestnanci poberať časť svojho platu v inej mene ako BEF/LUF pri prepočítacom kurze, ktorý bol priaznivejší ako trhový výmenný kurz. Osobitné prepočítacie koeficienty sa uplatnili aj na platby dávok v rámci dôchodkového systému banky, keď si príjemca zvolil platbu v mene svojho miesta bydliska, a nie v BEF/LUF.

Osobitné prepočítacie koeficienty boli vypočítané na základe „vážených koeficientov“ stanovených inštitúciami Spoločenstva na prepočet odmien vyplácaných úradníkom Spoločenstva, ktorí boli pridelení do služby v iných krajinách ako Belgicko a Luxembursko. V roku 1982 mohli zamestnanci poberať až 35 % svojho platu v inej mene ako BEF/LUF. V roku 1996 sa táto suma znížila na 16 % platu pri presunoch do členského štátu pôvodu a až na 35 % po predložení podporných dokladov o oprávnených osobných výdavkoch v inom členskom štáte.

Dôchodcovia mohli využívať osobitné prepočítacie koeficienty na celú sumu svojich dôchodkov a každý mesiac sa uplatňoval priaznivejší z trhového kurzu alebo z osobitného prepočítacieho koeficientu. Banka zdôraznila, že tak pre aktívnych zamestnancov, ako aj pre dôchodcov banka zaviedla a zachovala výhodu osobitných konverzných kurzov ako jednostranné opatrenie a nikdy nebola začlenená do služobného poriadku banky ani do jednotlivých pracovných zmlúv. Existencia osobitných konverzných koeficientov bola spomenutá v príručke pre dôchodcov EIB, ktorá je čisto informatívnym a právne nezáväzným letákom distribuovaným zamestnancom pri odchode z banky.

V júni 1998 banka po konzultácii s kolégiom zástupcov zamestnancov a s Asociáciou dôchodcov oznámila, že systém osobitných prepočítacích kurzov sa ukončí 1. januára 1999 po zavedení eura, ktoré bude tiež menou, v ktorej bude banka vyplácať svojim zamestnancom. Rozhodnutie zaviesť euro ako menu denominácie a vyplácania miezd a dôchodkov zamestnancov prijala správna rada banky v júni 1998. Riadiaci výbor banky zároveň prijal rozhodnutie ukončiť systém osobitných prepočítacích koeficientov, keďže prepočítacie koeficienty pre členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na menovej únii, mala Rada stanoviť 31. decembra 1998 (nariadenie Rady č. 2866/98). Systém sa preto nemohol uplatňovať na tieto meny od 1. januára 1999. Z dôvodu rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti voči všetkým zamestnancom boli ukončené aj osobitné prepočítacie kurzy vo vzťahu k menám členských štátov, ktoré neboli súčasťou menovej únie. Toto rozhodnutie schválila správna rada banky vo februári 1999. Zrušenie osobitných prepočítacích koeficientov bolo oznámené aktívnym zamestnancom aj dôchodcom prostredníctvom informačného bulletinu, ktorý bol individuálne doručený zamestnancom a dôchodcom v júni 1998. Každý dôchodca dostal osobný list, v ktorom sa vysvetľuje vplyv rozhodnutia na jeho osobnú situáciu.

Pokiaľ ide o dôchodcov, riadiaci výbor banky rozhodol o postupnom ukončení využívania osobitných výmenných kurzov v priebehu troch rokov. Osobitný prepočítací kurz sa teda mal uplatniť maximálne na 75 % v roku 1999, 50 % v roku 2000 a 25 % v roku 2001.

Banka zdôraznila, že podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie nezrušilo jednostranne starý dôchodkový systém, ako tvrdil sťažovateľ, ale len zmenilo doplnkovú dávku poskytnutú bankou. Dôchodkový systém a právny rámec, ktorým sa riadi, zostali v platnosti a nezmenené.

Banka potom informovala ombudsmana, že pokiaľ ide o zrušenie osobitných výmenných kurzov pre odmeny vyplácané aktívnym zamestnancom banky - po zmierovacom konaní, ako sa predpokladá v služobnom poriadku banky - skupina troch zamestnancov banky podala 31. augusta 1999 žalobu na Súd prvého stupňa. Členovia tak napadli zákonnosť rozhodnutia banky. Podľa banky, keďže osobitné konverzné kurzy pre aktívnych zamestnancov a pre dôchodcov sú vzájomne prepojené, výsledok prebiehajúceho súdneho konania môže mať vplyv aj na dôchodcov banky.

Pokiaľ ide konkrétne o situáciu dôchodcov, banka informovala ombudsmana aj o tom, že sťažovateľ a niektorí ďalší dôchodcovia zo Spojeného kráľovstva začali zmierovacie konanie. Zmierovací výbor podľa článku 41 ods. 2 služobného poriadku banky bol vytvorený a vydal svoje odporúčania 30. júla 1999. Riadiaci výbor banky sa rozhodol neprijať opatrenia navrhnuté zmierovacou radou, ale namiesto toho ponúkol poberateľom dôchodkov dve doplnkové dávky, a to kompenzovať určitý limit za vplyv neočakávaného prudkého nárastu určitých mien mimo eura, ako je britská libra šterlingov voči euru, a po druhé ponúknuť jednorazovú paušálnu sumu sociálneho príspevku. Skupina britských dôchodcov následne vyjadrila svoje sklamanie z návrhu riadiaceho výboru. Stále však prebiehali diskusie s cieľom vymedziť dodatočné dávky, ktoré sa majú ponúknuť poberateľom dôchodkov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach stručne uviedol:

Pre niektorých dôchodcov, ale nie pre všetkých, banka ponúkla jednorazovú paušálnu "sociálnu" platbu. Forma kompenzácie, ktorá však nebola dostatočná ani na vyrovnanie strát vzniknutých počas trojročného prechodného obdobia. Podľa sťažovateľa prezident banky pri viacerých príležitostiach uviedol, že zrušenie osobitných prepočítacích kurzov nebolo určené na zníženie príjmov dôchodcov a že tieto dôsledky boli náhodné.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že banka prezentovala zrušenie osobitných prepočítacích kurzov ako nevyhnutnú zmenu vyvolanú vyššou mocou po zavedení eura. Sťažovateľ sa domnieval, že boli nesprávne informovaní, keďže ostatné inštitúcie pravdepodobne pod rovnakým tlakom reagovali úplne odlišne a naďalej vyplácajú svojim dôchodcom opravné koeficienty podľa krajiny ich bydliska, čím zabezpečujú, aby si dôchodcovia zachovali rovnakú kúpnu silu ako pred zavedením eura. Banka by mala zabezpečiť aspoň alternatívu k osobitným konverzným kurzom, ktoré by čo najviac zodpovedali dôchodkovému režimu prijatému inými inštitúciami. Okrem toho sa zaviedli sadzby s cieľom zohľadniť rozdiely v životných nákladoch. K 1. januáru 1999 nedošlo k žiadnej zmene životných nákladov.

Nariadenie o dôchodkoch banky bolo zmenené 1. januára 1999. V článku 33 nariadenia sa teraz uvádza, že dávky sa vyplácajú v eurách a v článku 81 sa uvádza, že „nové“ nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 1999, avšak nároky poistencov, ktorí opustili banku pred nadobudnutím účinnosti, sa určia na základe nariadenia uplatniteľného v čase ich odchodu. Banka preto nesprávne považovala zmenu za zmenu, ktorá sa týka všetkých dôchodcov. Sťažovateľ takisto tvrdil, že keď Jednotná rada v júni 1998 prijala rozhodnutie zmeniť nariadenie, administratíva banky Jednotnej rade neodhalila, že podstatným dôsledkom navrhovaného rozhodnutia nebola mena denominácie dôchodkov, ale zrušenie osobitných prepočítacích kurzov.

Keď banka v rokoch 1995 a 1996 zmenila a doplnila systém osobitných výmenných kurzov, ich účelom bolo zosúladiť ich s pravidlami uplatniteľnými na ostatné inštitúcie. Banka tak výslovne uplatnila svoju autonómiu, aby sa pripojila k ostatným inštitúciám Spoločenstva. V roku 1998 sa banka zrušením osobitných konverzných kurzov odchýlila od tejto politiky zosúladenia.

V právnych predpisoch členských štátov je spoločná zásada, že jednostranné zamestnanecké dávky sa môžu stať nadobudnutým právom. S cieľom odňať takéto právo musí byť odňatie spravodlivé a korektné, t. j. mali by existovať primerané dôvody, konzultácie, kompenzácie a prechodné obdobie.

Pokiaľ ide o prípustnosť sťažnosti, sťažovateľ tvrdil, že štatút ombudsmana nebráni ombudsmanovi zaoberať sa prípadom.

Navrhovateľ dospel k záveru, že dôvody podnetu boli tieto: ukončenie vyplácania dôchodkov bankou 1. januára 1999 (po 16 rokoch) v librách šterlingov; odchýlka od vzorca kúpnej sily po 16 rokoch s použitím opravných koeficientov EÚ; porušenie sľubov uvedených v „Príručke pre dôchodcov EIB“; odmietnutie banky uznať rozhodnutie zmierovacieho výboru z 30. júla 1999; a diskriminácia dôchodcov banky v porovnaní s dôchodcami zo všetkých ostatných inštitúcií Spoločenstva.

Pozastavenie vyšetrovania

Z informácií, ktoré mal ombudsman k dispozícii, vyplynulo, že 31. augusta 1999 podali traja zamestnanci banky odvolanie na Súd prvého stupňa proti rozhodnutiu banky zrušiť osobitné konverzné kurzy, vec T-192/99, Dunnett a iní/Európska investičná banka.

Štatút európskeho ombudsmana (1) vylučuje z mandátu ombudsmana posudzovanie sťažností týkajúcich sa prípadov pred súdmi alebo rozhodnutí súdu (článok 1 ods. 3) alebo činností Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych funkcií (článok 2 ods. 2). V prípade, že skutočnosti sťažnosti sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania, ombudsman vyhlási sťažnosť za neprípustnú alebo ukončí jej posudzovanie, pričom musí predložiť výsledok akéhokoľvek vyšetrovania vykonaného v súvislosti s prípadom do tohto bodu (článok 2 ods. 7).

Vzhľadom na to, že dôvodnosť sťažnosti úzko súvisela s dôvodnosťou sťažnosti prejednávanej na Súde prvého stupňa, ombudsman nepovažoval za možné pokračovať vo vyšetrovaní veci bez toho, aby zaujal stanovisko k záležitostiam, ktoré sú v súčasnosti prejednávané na Súde prvého stupňa. S cieľom zabrániť takejto možnosti a rešpektovať literu a ducha uvedených ustanovení štatútu európskeho ombudsmana sa ombudsman 22. mája 2000 rozhodol prerušiť vyšetrovanie sťažnosti až do vyriešenia súvisiaceho prípadu prebiehajúceho pred Súdom prvého stupňa.

Rozsudok Súdu prvého stupňa

Dňa 6. marca 2001 Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok vo veci T-192/99 (2). Súd prvého stupňa rozhodol, že odvolanie je prípustné, pokiaľ ide o návrh na zrušenie výplatných listín žalobcov za január 1999. Dospela k záveru, že Banka porušila všeobecnú zásadu pracovného práva tým, že pred prijatím rozhodnutia 11. júna 1998 neuskutočnila v dobrej viere porady so zástupcami zamestnancov. Súdny dvor preto vyhlásil rozhodnutie z 11. júna 1998 o zrušení systému osobitných prepočítacích kurzov za nezákonné.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom preskúmaní spisu sťažnosti a rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-192/99 sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto požiadal banku, aby ho informovala o všetkých opatreniach, ktoré banka prijme v tejto veci na základe rozsudku Súdneho dvora.

Druhý názor banky

Banka vo svojej odpovedi na ďalšie vyšetrovania ombudsmana vysvetlila, že rozsudkom súdu sa zrušili príslušné výplatné pásky troch žiadateľov. Preto by sa s nimi zaobchádzalo tak, ako keby rozhodnutie z júna 1998 o zrušení osobitných prepočítacích koeficientov nebolo nikdy prijaté.

Banka si nebola vedomá toho, že by bola povinná rozšíriť žiadosť na všetkých ostatných dotknutých zamestnancov alebo dôchodcov, napriek tomu však s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie rozhodla, že so všetkými zamestnancami, ktorí majú nárok na osobitné prepočítacie kurzy, by sa malo zaobchádzať na rovnakom základe a že rovnaká zásada by sa mala uplatňovať na dôchodcov od januára 1999. V súčasnosti sa zavádzajú praktické opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia.

Banka tiež informovala ombudsmana, že rozsiahle konzultácie s dôchodcami už prebiehali pred podaním žaloby na Súd prvého stupňa. S cieľom lepšie zohľadniť situáciu dôchodcov prebiehali ďalšie konzultácie so združením dôchodcov, ktoré uspokojivo napredovalo. Banka zabezpečila ombudsmanovi, že nadchádzajúce rozhodnutie v tejto veci bude samozrejme prijaté s plným ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora a spôsobom, ktorý povedie k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými dotknutými.

Druhé pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ považoval za najuspokojivejšie, že rozhodnutie súdu o osobitných konverzných kurzoch bude banka uplatňovať na všetkých zamestnancov vrátane dôchodcov, a privítal záväzok banky. Sťažovateľ bol preto spokojný, pokiaľ ide o minulé platby dôchodkov, ale domnieval sa, že záruky banky týkajúce sa budúcich platieb dôchodkov neboli presné. Sťažovateľ pripustil, že prebiehajú konzultácie so Združením dôchodcov, ale uviedol, že nie všetci dôchodcovia sú členmi. Sťažovateľ preto požadoval, aby sa akékoľvek budúce rozhodnutie banky vzťahovalo na všetkých dôchodcov. Sťažovateľ napokon požiadal o objasnenie toho, či banka uznala platnosť svojho záväzku vo svojej tzv. príručke pre dôchodcov EIB, a ďalej, či banka rozposlala rozsudok Súdneho dvora všetkým zamestnancom a dôchodcom.

ROZHODNUTIE

1 Zrušenie osobitných prepočítacích koeficientov

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že banka sa rozhodla jednostranne zrušiť starý dôchodkový systém, hoci všetky ostatné inštitúcie pokračovali vo svojom kompenzačnom systéme. Podľa sťažovateľa to viedlo k strate dôchodcov s bydliskom v Spojenom kráľovstve. Sťažovateľ sa odvolal aj na ustanovenia v tzv. príručke pre dôchodcov EIB. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie vedúce k zníženiu dôchodkov vyplácaných bankou by sa malo zrušiť alebo aspoň pozastaviť, kým sa nenájde dohodnuté riešenie.

1.2 Keďže sa Súd prvého stupňa zaoberal prípadom, ktorý nastolil túto právnu otázku, ombudsman 22. mája 2000 rozhodol prerušiť vyšetrovanie sťažnosti až do vynesenia rozsudku v tejto veci.

1.3 Dňa 6. marca 2001 Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok vo veci T-192/99 (3). Súd prvého stupňa rozhodol, že odvolanie je prípustné, pokiaľ ide o návrh na zrušenie výplatných listín žalobcov za január 1999. Dospela k záveru, že Banka porušila všeobecnú zásadu pracovného práva tým, že pred prijatím rozhodnutia 11. júna 1998 neuskutočnila v dobrej viere porady so zástupcami zamestnancov. Súdny dvor preto vyhlásil rozhodnutie z 11. júna 1998 o zrušení systému osobitných prepočítacích kurzov za nezákonné.

1.4 V nadväznosti na rozsudok súdu banka uviedla, že rozsudkom sa zrušili príslušné výplatné pásky troch žiadateľov a bude sa s nimi zaobchádzať tak, ako keby sa nikdy neprijalo rozhodnutie z júna 1998 o zrušení osobitných prepočítacích kurzov. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie banka rozhodla, že so všetkými zamestnancami a dôchodcami, ktorí majú nárok na osobitné prepočítacie kurzy, by sa malo zaobchádzať na rovnakom základe a že sa zaviedli praktické opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora. Okrem toho prebiehali konzultácie so Združením dôchodcov. Banka zabezpečila ombudsmanovi, aby sa nadchádzajúce rozhodnutie v tejto veci prijalo s plným ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora a spôsobom, ktorý povedie k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými dotknutými osobami.

1.5 Sťažovateľ vyjadril spokojnosť s tým, že rozhodnutie Súdneho dvora o osobitných výmenných kurzoch bude banka uplatňovať na všetkých zamestnancov vrátane dôchodcov, a privítal záväzok banky. Vyjadril však určité obavy v súvislosti s uisteniami banky a v súvislosti so skutočnosťou, či banka uplatní svoje rozhodnutie na všetkých dôchodcov.

1.6 Ombudsman poznamenáva, že Súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou zákonnosti rozhodnutia banky z 11. júna 1998 o zrušení systému osobitných prepočítacích kurzov a že Súd vyhlásil toto rozhodnutie za nezákonné. Ombudsman tiež poznamenáva, že banka sa zaviazala v plnej miere zohľadniť rozsudok Súdneho dvora. Ombudsman sa preto domnieva, že banka prijme nové rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora. Banka aj sťažovateľ informovali ombudsmana, že prebiehajú konzultácie medzi bankou a združením dôchodcov. Ombudsman preto konštatuje, že banka vyhovela sťažnosti sťažovateľa.

1.7 Pokiaľ ide o obavy sťažovateľa v súvislosti s uisteniami banky a v súvislosti s tým, či banka uplatní svoje rozhodnutie na všetkých dôchodcov, ombudsman poznamenáva, že banka uviedla, že zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými dotknutými osobami.

1.8 Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o objasnenie, či banka uznala platnosť svojho záväzku vo svojej "Príručke pre dôchodcov EIB" a ďalej, či banka rozposlala rozsudok Súdneho dvora všetkým zamestnancom a dôchodcom, ombudsman nepovažuje za opodstatnené za týchto okolností pokračovať vo vyšetrovaní týchto bodov, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojich pripomienkach k druhému stanovisku banky.

2 Záver

Z druhého stanoviska banky a pripomienok sťažovateľa vyplýva, že banka podnikla kroky na urovnanie veci, a tým uspokojila sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj prezident Európskej investičnej banky.

Tvoje úprimné,

 

Jacob Söderman

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113/15, 1994.

(2) Rozsudok vo veci T-192/99, Dunnett a iní/Európska investičná banka zo 6. marca 2001. Zatiaľ neuverejnené v EKR.

(3) Rozsudok vo veci T-192/99, Dunnett a iní/Európska investičná banka zo 6. marca 2001. Zatiaľ neuverejnené v EKR.