Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je rakúsky občan, ktorý tvrdí, že sa stal obeťou trestného činu. Bol nespokojný s rozhodnutím rakúskej prokuratúry nepokračovať v jeho veci.

2. Sťažovateľ sa preto obrátil na rakúskeho ombudsmana, ktorý ho opakovane informoval, že ombudsman nemôže spochybniť rozhodnutie prijaté prokuratúrou.

3. Sťažovateľ sa potom obrátil na Európsku komisiu a požiadal ju o začatie konania o nesplnení povinnosti proti Rakúsku. Podľa názoru sťažovateľa Rakúsko porušuje smernicu EÚ o právach obetí ^[1], pretože jeho vnútroštátne právo neumožňuje obetiam trestných činov odvolať sa proti rozhodnutiu prokuratúry.

Odpoveď Európskej komisie sťažovateľovi

4. Komisia uviedla, že nemá potrebnú právomoc na preskúmanie individuálneho prípadu sťažovateľa .

5. Komisia takisto informovala sťažovateľa, že v súčasnosti analyzuje stav vykonávania smernice o právach obetí vo všetkých členských štátoch a že prijme opatrenia, ak zistí, že členský štát si v tejto súvislosti neplní svoje povinnosti.

Hodnotenie ombudsmana

6. Ombudsmanka konštatuje, že smernice EÚ nie sú priamo uplatniteľné v členských štátoch. Členské štáty preto musia transponovať smernice EÚ do svojich vnútroštátnych právnych systémov prijatím a nadobudnutím účinnosti vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení.

7. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Komisia je zodpovedná za dohľad nad účinným uplatňovaním, vykonávaním a presadzovaním práva EÚ členskými štátmi.^[2] Ak si členský štát nesplní povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv EÚ, Komisia ako „strážkyňa zmlúv“ môže prijať opatrenia (konania o nesplnení povinnosti) na ukončenie tohto porušovania.

8. Konanie o nesplnení povinnosti však nepredstavuje právny prostriedok nápravy v jednotlivých prípadoch možného nesprávneho uplatňovania práva EÚ. Komisia nemôže určiť zodpovednosť ani zrušiť vnútroštátne opatrenie v žiadnom individuálnom prípade. Naopak, hlavným účelom konania o nesplnení povinnosti je zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali právo EÚ vo všeobecnosti. Pokiaľ ide o smernice EÚ, Komisia môže posúdiť úplnosť a súlad transpozičných opatrení členských štátov a prijať opatrenia, ak zistí, že tieto opatrenia sú neúplné alebo nie sú v súlade s príslušnou smernicou EÚ (napríklad môže požiadať členský štát, aby prijal úplné a riadne transpozičné opatrenia).

9. V tomto prípade Komisia informovala sťažovateľa, že v súčasnosti posudzuje vnútroštátne opatrenia prijaté členskými štátmi v súvislosti so smernicou o právach obetí vrátane tých ustanovení, ktorých sa sťažovateľ obáva. Komisia zároveň sťažovateľa ubezpečila, že podnikne právne kroky proti každému členskému štátu, v prípade ktorého zistí, že porušil svoju povinnosť transponovať smernicu do vnútroštátneho práva.

10. Ombudsman preto dospel k záveru, že Komisia už skúma, či príslušné ustanovenia smernice o právach obetí boli plne a uspokojivo transponované do právnych systémov členských štátov vrátane Rakúska. Vzhľadom na to, že Komisia nemá právomoc na nápravu jednotlivých prípadov, poskytla sťažovateľovi aj primeranú a komplexnú odpoveď na jeho obavy týkajúce sa jeho individuálnej situácie.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Fergal Ó Regan

Vedúci koordinácie vyšetrovaní vo verejnom záujme – oddelenie 2

Štrasburg, 9. 2019

[1] Smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32012L0029.  

[2] Článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.