Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je francúzsky malý podnik, ktorý sa zúčastnil na dvoch projektoch v rámci programov Bezpečnejší internet ^[1] financovaných EÚ a Bezpečnejší internet Plus v rokoch 2009 – 2010 a 2011 – 2012. V roku 2014 Európska komisia, s ktorou sťažovateľ podpísal dohody o grante na projekty, požiadala externú audítorskú spoločnosť o audit nákladov, ktoré sťažovateľ požadoval.

2. V audítorskej správe sa dospelo k záveru, že dôkazy, ktoré sťažovateľ poskytol, preukázali, že uvedený pracovný čas bol v súlade s vykonanou prácou. Audítori však zistili, že metóda, ktorú sťažovateľ použil na určenie „produktívnych hodín za rok“^[2] pre svojich zamestnancov, neodráža „skutočnosť jednotlivých pracovných podmienok a praxe jednotlivcov zapojených do práce na projektoch a obdobiach, ktoré sú predmetom auditu“. V dôsledku toho audítori prepočítali produktívne hodiny.

3. V januári 2015 sťažovateľ poskytol podrobné pripomienky a spochybnil zistenia uvedené v audítorskej správe. Sťažovateľ sa domnieval, že:

· audítori posúdili svoje projekty na základe pravidiel pre iný program financovaný EÚ ^[3], ktoré sa nevzťahovali na projekty, ktoré realizovali,

· splnila svoje zmluvné záväzky a požiadavky príslušných dohôd o grante a že Komisia nestanovila žiadnu osobitnú metódu výpočtu pracovného času,

metóda, ktorú použil na určenie a kontrolu pracovného času, bola vhodná pre malý podnik s obmedzenou administratívnou kapacitou a bola v súlade s požiadavkami riadneho finančného hospodárenia.

4. Audítori a Komisia uznali, že audítori vo svojom posúdení nesprávne použili pravidlá vzťahujúce sa na iný program financovaný EÚ a že tieto pravidlá sa neuplatňovali. V dôsledku toho boli zo záverečnej správy odstránené všetky odkazy na tieto pravidlá. Audítori však dospeli k záveru, že to nemalo vplyv na ich zistenia, a to ani pokiaľ ide o potrebu prepočítať produktívne hodiny za rok.

5. Vo februári 2017 Komisia informovala sťažovateľa, že má v úmysle vymôcť 24 134,31 EUR a 19 108,74 EUR z vykázaných nákladov na dva projekty, a vydala „oznámenie o vymáhaní“.

6. Sťažovateľ nesúhlasil s týmto rozhodnutím a uviedol, že revidovaný výpočet produktívnych hodín audítormi sa zdá byť nepresný a neodráža ekonomickú realitu malého podniku.

Návrh ombudsmana na riešenie

7. Ombudsmanka vzala na vedomie záver audítorov, že dodatočné dôkazy, ktoré poskytol sťažovateľ, podporili jej tvrdenia týkajúce sa deklarovaného pracovného času. Komisia okrem toho uznala, že v dohodách o grante sa nestanovila osobitná metóda výpočtu pracovného času. Komisia okrem toho uznala a akceptovala prácu sťažovateľa na týchto dvoch projektoch. 

8. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že platné pravidlá ^[4] vyžadujú, aby pokusy Komisie o vymáhanie finančných prostriedkov boli v súlade so „zásadou proporcionality“.

9. Na základe toho ombudsmanka navrhla Komisii toto riešenie:

Európska komisia by mala prehodnotiť svoju pohľadávku na vymáhanie s cieľom stiahnuť ju alebo podstatne znížiť nárokované vymáhanie. Pri opätovnom posúdení žiadosti o vrátenie pomoci by Komisia mala zohľadniť zásadu proporcionality a argument sťažovateľa, že vymáhanie celej navrhovanej sumy by na ňu ako na MSP malo vážny negatívny finančný vplyv.

10. Komisia vo svojej podrobnej odpovedi na návrh ombudsmanky najprv objasnila, že problémy neboli primárne založené na nedostatkoch v systéme zaznamenávania času, ale najmä na tom, ako sťažovateľ vypočítal produktívne hodiny. Sťažovateľ použil štandardný model produktívnych hodín pre každý projekt bez toho, aby bol schopný odôvodniť svoje výpočty ^[5]. Keďže na výpočet hodinových sadzieb sa používajú štandardné produktívne hodiny, prístup sťažovateľa mal priamy vplyv na hodinové sadzby pre projekty a následne na požadované náklady na zamestnancov ^[6]. Stručne povedané, metóda použitá navrhovateľom viedla k umelému zvýšeniu hodinovej sadzby, čo malo za následok, že suma požadovaná na projekty by pre navrhovateľa vytvorila zisk. Keďže finančné prostriedky na projekty EÚ nesmú viesť k ziskom pre príjemcu, audítori boli povinní prepočítať hodinové sadzby na základe skutočných produktívnych hodín každej osoby. Je to v súlade s platnými pravidlami, podľa ktorých na to, aby boli náklady oprávnené na náhradu, musia byť „[...] skutočné, [...] odôvodnené, bez akéhokoľvek ziskového rozpätia“ ^[7]. Pojem skutočné náklady znamená, že náklady, ktoré vznikli príjemcovi, by mali byť skutočné a podložené dôkazmi a nemali by byť odhadované, rozpočtované ani imputované. Sú založené na skutočných nákladoch a skutočných hodinách príjemcu.

11. Komisia uviedla, že je v súlade so zásadou proporcionality, keďže vymáhanie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zabránenie ziskovému rozpätiu ^[8]. S cieľom uľahčiť splatenie dlhu by sťažovateľ mohol požiadať o splatenie vymáhania v splátkach.

12. Navrhovateľ sa k odpovedi Komisie nevyjadril.

Posúdenie ombudsmana po návrhu riešenia

13. V nariadení o rozpočtových pravidlách ^[9] sa stanovuje, že „cieľom ani účinkom grantov nie je dosiahnutie zisku v rámci akcie alebo pracovného programu príjemcu“ (tzv. zásada neziskovosti). V prípade, že sa dosiahne zisk, Komisia je povinná ho vymáhať. Táto zásada je obsiahnutá v článku II.14 dohôd o grante uplatniteľných na projekty.

14. Ombudsmanka sa domnieva, že vysvetlenie Komisie v odpovedi na jej návrh je v súlade so zásadou neziskovosti. Zo spisu nevyplýva, že by sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru na základe dôvodov uvedených v bode 10. Ombudsmanka však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla toto vysvetlenie sťažovateľovi v skoršej fáze.

15. Ombudsmanka takisto konštatuje, že návrh Komisie na splatenie vymáhania v splátkach je primeraným opatrením na zníženie jeho negatívneho finančného vplyvu na činnosť sťažovateľa.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia presvedčivo vysvetlila, prečo nemohla prijať jej návrh riešenia.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Hoci ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla svoje vysvetlenie „žiadny zisk“ v skoršej fáze, teraz presvedčivo vysvetlila, prečo sa v tomto prípade rozhodla vymáhať finančné prostriedky. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 6. 3. 2019

[1] Viac informácií o programe Bezpečnejší internet (2009 – 2013): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=LEGISSUM%3Al24190d. 

[2] V rámci programov financovaných EÚ je „ročný produktívny čas“ skutočný čas, ktorý zamestnanci odpracovali v priebehu roka (ročný pracovný čas plus nadčasy mínus neprítomnosť). Zvyčajne sa očakáva, že to bude viac ako 90 % štandardného „pracovného času“.

[3] Audítori založili svoje zistenia na finančných pravidlách týkajúcich sa 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (7. RP 2007 - 2013).

[4] Článok 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012

z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1, v znení zmien.

Článok 91 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1268/2012 (vykonávacie nariadenie k nariadeniu o rozpočtových pravidlách), Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, v znení zmien.

[5] Navrhovateľ odhadol niektoré parametre štandardných produktívnych hodín a nebol schopný poskytnúť podporné dokumenty pre svoj prístup.

[6] Personálne náklady sa vypočítajú vynásobením počtu hodín odpracovaných na projekte hodinovou sadzbou.

[7] Na oba projekty sa uplatňovala rovnaká vzorová dohoda o grante.

Článok II.14 dohody o grante – Oprávnené náklady.

Pozri aj článok II.15 dohody o grante – Priame náklady: „dohode sa môžu účtovať len náklady na skutočný počet hodín odpracovaných osobami, ktoré priamo vykonávajú prácu v rámci projektu“.

[8] Výška vymáhanej sumy je približne 7 % osobných nákladov vykázaných sťažovateľom.

[9] Článok 125 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, platného v danom čase.