Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je generálnym riaditeľom holdingovej spoločnosti so sídlom v Guadeloupe.

Žiadosť o financovanie adresovaná Európskej investičnej banke

2. Sťažovateľ predložil 11. mája 2015 v mene holdingovej spoločnosti Európskej investičnej banke (EIB) žiadosť o financovanie projektov [1] v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)[2].

3. EIB 21. decembra 2016 žiadosť o financovanie zamietla. EIB sa domnievala, že holdingová spoločnosť nemala dostatočne spoľahlivý podnikateľský plán ani dostatočné vlastné zdroje či obchodné zmluvy na udržanie plánovaných činností. EIB tiež vysvetlila, že neposkytuje dotácie, ale financuje projekty poskytovaním úverov, ktoré je potrebné splatiť.

Sťažnosti na mechanizmus Európskej investičnej banky na vybavovanie sťažností

4. Sťažovateľ predložil dve sťažnosti v rámci mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností (EIB-CM).

5. Sťažovateľka vo svojej prvej sťažnosti v podstate tvrdila, že EIB neodpovedala na jej e-maily a telefonické hovory po zmene zamestnanca povereného vybavovaním jej žiadosti.

6. Po zapojení EIB-CM EIB odpovedala sťažovateľke a informovala ju o svojom rozhodnutí zamietnuť žiadosť o financovanie.

7. Sťažovateľ podal 30. januára 2017 druhú sťažnosť, v ktorej napadol rozhodnutie EIB. Uviedla, že EIB prijala svoje rozhodnutie bez toho, aby preskúmala základný finančný dokument, v ktorom sa podrobne opisujú činnosti a príjmy spoločnosti. Sťažovateľka omylom vynechala tento dokument zo žiadosti, ale v súvislosti so svojou sťažnosťou ho zaslala EIB-CM.

8. Sťažovateľ spochybnil aj dôvody, ktoré EIB uviedla na zamietnutie žiadosti o financovanie. V podstate uviedla, že vzhľadom na osobitnú situáciu a nedostatok fondov súkromného kapitálu vo francúzskych zámorských departmánoch by EIB mala byť flexibilná, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania požiadaviek na spolufinancovanie v rámci EFSI.

9. EIB-CM sa nemohla zaoberať druhou sťažnosťou sťažovateľa. Vysvetlila, že nemá právomoc skúmať podstatu rozhodnutí EIB o účasti na finančných operáciách [3].

10. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

11. Ombudsmanka začala vyšetrovanie a) toho, ako EIB vybavila žiadosť sťažovateľa o financovanie a či poskytla primerané vysvetlenie jej zamietnutia, a b) toho, ako EIB-CM vybavila jej sťažnosť proti rozhodnutiu EIB.

12. V rámci svojho vyšetrovania ombudsmanka požiadala EIB, aby odpovedala sťažovateľke a zaoberala sa jej argumentmi spochybňujúcimi jej rozhodnutie zamietnuť žiadosť o financovanie. Ombudsmanka okrem toho požiadala mechanizmus EIB pre riešenie krízových situácií, aby objasnil, ako zabezpečuje, že v prípade sťažnosti, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti, príslušné oddelenie EIB upozorní na vecné otázky uvedené v tejto sťažnosti a bude ich riešiť.

13. Počas vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď, ktorú EIB zaslala sťažovateľovi 13. júla 2018, ako aj pripomienky sťažovateľa k odpovedi EIB. Ombudsmanke bola doručená aj odpoveď EIB na jej žiadosť o objasnenie.

Ako EIB vybavila žiadosť sťažovateľa o financovanie

Argumenty predložené ombudsmanovi

14. Sťažovateľka poznamenala, že od júna 2016 EIB neodpovedala na jej e-maily a telefonáty a neprijala včasné rozhodnutie o jej žiadosti o financovanie. Podľa jej názoru EIB nesprávne zamietla žiadosť o financovanie. Mala ju požiadať, aby jej poskytla dodatočné finančné informácie, ktoré boli potrebné na riadne preskúmanie jej žiadosti.

15. EIB vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že preskúmala doplňujúce informácie obsiahnuté v jej liste z 30. januára 2017.

16. EIB ďalej vysvetlila, že zamietla žiadosť o financovanie, pretože poradenská spoločnosť sťažovateľa nemala dostatočné prevádzkové výsledky a nemala dostatočné dôkazy o úverovej bonite alebo ziskovosti v minulosti.

17. EIB môže podporovať len projekty, ktoré sú v súlade s jej úverovými cieľmi a ktoré sú hospodársky, finančne, technicky a environmentálne vhodné. Aby bolo možné využiť financovanie z EFSI, všetky návrhy projektov sa musia najprv predložiť v rámci štandardného postupu predbežného auditu EIB, ktorým sa overuje ich oprávnenosť. Ak je projekt oprávnený, nezávislý investičný výbor potom rozhodne, či by mal získať podporu. Projekty financované v rámci ESFI musia byť dostatočne vyspelé na to, aby boli financovateľné bankami, to znamená, že veritelia musia byť ochotní financovať ich. V prípade projektu navrhnutého sťažovateľom to tak nebolo. Spoločnosť nemala dostatočnú finančnú históriu ani preukázateľné skúsenosti s realizáciou projektov s podobným rozpočtom, ako sa uvádza v návrhu.  

18. EIB napokon uviedla, že úvery poskytnuté v rámci EFSI zvyčajne nepokrývajú viac ako 50 % celkových nákladov na projekt. V návrhu sťažovateľa sa však požadovalo financovanie vo výške 680 miliónov EUR od EIB na projekt, ktorého náklady sa odhadujú na približne 1 miliardu EUR. Samotná spoločnosť nepredpokladala žiadne priame investície.

19. EIB preto potvrdila svoje rozhodnutie z 21. decembra 2016.

20. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach k odpovedi EIB uviedla, že EIB naďalej ignoruje osobitnú situáciu na Guadeloupe a vo francúzskych zámorských departementoch. Spochybnila tvrdenia EIB o nedostatku riadnej finančnej histórie, úrovni spolufinancovania a navrhovaných podmienkach úveru. Tvrdila, že vzhľadom na to, že EIB s ňou odmietala korešpondovať, nemohla poskytnúť dôkazy, ktoré by ju presvedčili, aby svoje rozhodnutie zrušila.

Hodnotenie ombudsmana

21. Argumenty sťažovateľa sa týkajú dvoch aspektov: procedurálny aspekt, konkrétne neschopnosť EIB odpovedať na jej e-maily a telefonické hovory a čas, ktorý EIB potrebuje na prijatie rozhodnutia o jej žiadosti; a vecný aspekt, konkrétne jeho rozhodnutie zamietnuť žiadosť o financovanie.

22. Pokiaľ ide o to, že EIB neodpovedala sťažovateľovi, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľka nastolila túto otázku vo svojej prvej sťažnosti adresovanej EIB-CM. Po zapojení EIB-CM EIB odpovedala sťažovateľke a informovala ju o svojom rozhodnutí zamietnuť jej žiadosť o financovanie. EIB tým vyriešila túto záležitosť.

23. Pokiaľ ide o čas, ktorý EIB potrebovala na prijatie rozhodnutia, ombudsmanka poznamenáva, že EIB bola povinná posúdiť žiadosť sťažovateľa o financovanie v primeranej lehote [4]. To, čo predstavuje „primeranú lehotu“, závisí od okolností, napríklad od kontextu veci a jej zložitosti.

24. V tomto prípade trvalo EIB 19 mesiacov, kým prijala rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o financovanie. Zistila, že je to príliš dlhé. EIB sťažovateľke pri skúmaní jej žiadosti vysvetlila, že potrebuje viac času. Bolo to spôsobené tým, čo označila ako „zložitosť“ projektu, ktorý zahŕňal niekoľko menších projektov s rôznymi profilmi, ktoré museli posúdiť rôzne tímy v EIB. Sťažovateľ v tom čase toto vysvetlenie nespochybnil. Informácie uvedené v sťažnosti ombudsmanovi ďalej naznačujú, že sťažovateľ bol v pravidelnom kontakte s EIB a zaslal jej rozsiahlu korešpondenciu.

25. Ombudsman považuje vysvetlenia, ktoré v tomto konkrétnom prípade poskytla EIB, za primerané. Vzhľadom na to, že sťažovateľka nespochybnila tvrdenie EIB, že potrebovala viac času a že s ňou vo veľkej miere korešpondovala v súvislosti so svojím prípadom, nedošlo v tomto ohľade k nesprávnemu úradnému postupu.

26.  Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia EIB o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o financovanie, úlohou ombudsmana je preskúmať, či EIB poskytla konzistentné a primerané vysvetlenie svojho rozhodnutia.

27. EIB vo svojom rozhodnutí z 21. decembra 2016 poskytla jasné a primerané, aj keď stručné vysvetlenie, prečo zamietla žiadosť o financovanie. Rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako EIB požiadala sťažovateľa, aby jej poskytol dokumenty preukazujúce, že holdingová spoločnosť bola skutočne schopná realizovať projekt a v konečnom dôsledku splatiť úver.

28. Sťažovateľka vo svojej žiadosti o financovanie vynechala dokument, ktorý následne považovala za nevyhnutný. EIB však opätovne preskúmala žiadosť sťažovateľa na základe celého spisu vrátane predmetného dokumentu a potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie. EIB pritom poskytla sťažovateľovi podrobnejšie a komplexnejšie vysvetlenie svojho rozhodnutia.

29. EIB vysvetlila, že projekty, ktoré financuje, musia byť hospodárne, finančne, technicky a environmentálne vhodné. Hoci sa pravdepodobne zohľadní povaha projektu a osobitosti regiónu, v ktorom sa projekt realizuje, ekonomická životaschopnosť projektu je rozhodujúcim faktorom pre rozhodnutia EIB o udelení alebo neposkytnutí finančnej podpory na projekty v rámci EFSI [5].

30. Vysvetlenia, ktoré poskytla EIB, umožňujú ombudsmanovi dospieť k záveru, že v tomto aspekte prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ako EIB-CM vybavila sťažnosť sťažovateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

31. Sťažovateľka tvrdila, že EIB-CM nesprávne zamietla jej druhú sťažnosť ako sťažnosť, ktorá nepatrí do jej pôsobnosti, a že tým EIB-CM nepreskúmal jej argumenty a riešenie, ktoré navrhla v súvislosti s financovaním projektu [6].

32. EIB vo svojej odpovedi ombudsmanovi vyjadrila názor, že rozhodnutia o tom, či sa zúčastňuje na finančných operáciách, nemôžu samy osebe predstavovať nesprávny úradný postup, a preto nepatria do pôsobnosti mechanizmu EIB na riešenie krízových situácií [7]. Sťažnosti týkajúce sa postupu hodnotenia finančných operácií sú na druhej strane v právomoci EIB-CM.

33. EIB takisto vysvetlila, že ak sťažnosť nepatrí do pôsobnosti mechanizmu EIB pre riešenie krízových situácií, mechanizmus EIB pre riešenie krízových situácií informuje príslušné oddelenia EIB o podstatných otázkach uvedených v sťažnosti v súlade s Európskym kódexom dobrej správnej praxe (ECGAB). EIB potom preskúma obavy uvedené v sťažnosti. V tomto prípade sa postupovalo podľa tohto postupu a EIB svoje rozhodnutie preskúmala.

34. Z vyšetrovania ombudsmanky však vyplynulo, že EIB neinformovala sťažovateľa o výsledku tohto preskúmania. EIB tak urobila a 13. júla 2018 zaslala sťažovateľovi list.

Hodnotenie ombudsmana

35. EIB-CM správne uviedla, že vecné otázky nastolené sťažovateľkou týkajúce sa rozhodnutia EIB nefinancovať jej projekt boli mimo rámca jej činností. Bolo na príslušných oddeleniach EIB, aby preskúmali svoje rozhodnutie vzhľadom na obavy vznesené sťažovateľom. Preto v tomto prípade rozhodnutie EIB-CM neskúmať vecnú stránku nepredstavovalo nesprávny úradný postup .

36. Keďže však sťažovateľ predložil vecné argumenty týkajúce sa rozhodnutia EIB, EIB-CM bol povinný i) postúpiť sťažnosť príslušnému oddeleniu EIB, aby mohol riešiť obavy sťažovateľa, a ii) informovať sťažovateľa, že tak urobil [8].

37. EIB-CM postúpila sťažnosť príslušnému oddeleniu EIB. V tom čase však EIB sťažovateľovi neoznámila výsledok svojho preskúmania. Urobila tak až počas vyšetrovania ombudsmanky. EIB‐CM takisto neinformovala sťažovateľku o tom, že jej sťažnosť postúpila v rámci EIB [9]. Ide o poľutovaniahodný dohľad, ktorý pochopiteľne viedol sťažovateľku k presvedčeniu, že EIB opätovne nepreskúmala jej argumenty a žiadosť vrátane dodatočných informácií, ktoré predložila. Ombudsman preto predloží nižšie uvedený návrh na zlepšenie.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmito závermi:

EIB vyriešila otázku neposkytnutia odpovede sťažovateľovi. V ostatných prípadoch nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a EIB budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

Vždy, keď mechanizmus EIB na vybavovanie sťažností postúpi sťažnosť, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti, príslušnému oddeleniu (oddeleniam) EIB, mal by o tom informovať sťažovateľa. Príslušné oddelenie EIB by potom malo sťažovateľovi odpovedať v primeranej lehote.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 14. 12. 2018

^[1] Cieľom projektu bolo podporiť rozvoj digitálnej ekonomiky vo francúzskych zámorských departementoch, najmä na Guadeloupe. 

^[2] Európsky fond pre strategické investície, ktorý implementuje EIB, podporuje investície v kľúčových oblastiach, ako je infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a inovácie, ako aj rizikové financovanie pre malé podniky. Jeho cieľom je prekonať zlyhania trhu riešením medzier na trhu a mobilizáciou súkromných investícií.

^[3] Mechanizmus na riešenie krízových situácií EIB sa odvolal na článok 4 ods. 1 zásad mechanizmu na riešenie krízových situácií EIB, ktoré boli v tom čase zavedené. V tomto článku sa uvádza, že: „Mechanizmus EIB na vybavovanie sťažností sa vzťahuje na všetky sťažnosti na údajný nesprávny úradný postup podané proti skupine EIB. Rozhodnutia týkajúce sa investičného mandátu EIB, jej usmernení pre úverovú politiku alebo účasti EIB na finančných operáciách nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto mechanizmu. [...]“ (zvýraznenie doplnené)

[4] Článok 41 Charty základných práv EÚ.

^[5] Hospodárska a technická životaschopnosť projektu patrí medzi kritériá oprávnenosti stanovené v článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1 – 38).

[6] Pozri argumenty sťažovateľa v bodoch 7 a 8 tohto rozhodnutia.

^[7] V súlade s článkom 4 ods. 1 zásad mechanizmu na vybavovanie sťažností platných v tom čase (pozri poznámku pod čiarou č. 3).

^[8] Článok 15 ECGAB („Povinnosť postúpiť vec príslušnému útvaru inštitúcie“) stanovuje: „1. Ak je list alebo sťažnosť adresovaná inštitúcii adresovaná alebo postúpená generálnemu riaditeľstvu, riaditeľstvu alebo oddeleniu, ktoré nemá právomoc sa ňou zaoberať, jeho útvary zabezpečia, aby sa spis bezodkladne postúpil príslušnému útvaru inštitúcie. 2. Útvar, ktorý pôvodne dostal list alebo sťažnosť, informuje autora o tomto postúpení a uvedie meno a telefónne číslo úradníka, ktorému bol spis postúpený“. Okrem toho sa v článku 9 ods. 2 kódexu dobrého administratívneho správania zamestnancov Európskej investičnej banky vo vzťahoch s verejnosťou stanovuje, že: „Ak vyšetrovanie nepatrí do oblasti ich zodpovednosti, zamestnanci odkážu verejnosť na príslušné oddelenie banky.“

[9] CM EIB informovala sťažovateľku, že v súlade s článkom 10.2 „Mechanizmu na vybavovanie sťažností – zásady, mandát a rokovací poriadok“, ktorý bol v tom čase platný, jej bude do 10. apríla 2017 zaslaná odpoveď. Pre sťažovateľa by však bolo ťažké pochopiť z tohto odkazu na článok 10 ods. 2 (ktorý sa týka lehôt na vybavovanie sťažností), že EIB-CM postúpila jej sťažnosť. Aby to sťažovateľ pochopil, musel by toto ustanovenie vykladať v spojení s inými ustanoveniami z „Mechanizmu na vybavovanie sťažností – zásady, mandát a rokovací poriadok“, ako sú články 7.1 alebo 7.6.