Vyhľadať vyšetrovania

Európska ombudsmanka už dávno poukazuje na jav tzv. otáčavých dverí, pri ktorom verejní činitelia prechádzajú do súkromného sektora, ako na skutočnosť, ktorá môže potenciálne poškodiť dôveru verejnosti, pokiaľ sa nebude náležite riešiť.

Cieľom tohto vyšetrovania z vlastného podnetu bolo preskúmať, ako Európska centrálna banka (ECB) rieši presuny svojich zamestnancov do súkromného sektora v rámci javu tzv. otáčavých dverí.

Vzhľadom na úlohu ECB pri zabezpečovaní cenovej stability a pri dohľade nad finančnými a úverovými inštitúciami môžu akékoľvek presuny (bývalých) zamestnancov ECB do súkromných finančných alebo úverových inštitúcií, najmä tých, ktoré spadajú pod dohľad ECB, predstavovať konflikt záujmov a riziko poškodenia dobrej povesti a vyvolávať znepokojenie verejnosti.

Ombudsmanka v rámci svojho vyšetrovania posúdila jeden konkrétny prípad, ktorý vyvolal obavy verejnosti, a preskúmala aj 26 prípadov žiadostí zamestnancov o vykonávanie pracovných činností počas neplateného voľna alebo po skončení pracovného pomeru v ECB. Vo všetkých preverovaných spisoch okrem jedného prešli zamestnanci ECB do súkromného sektora vrátane subjektov a bánk, ktoré sú pod dohľadom ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že by ECB mala uplatňovať prísnejší prístup v súvislosti s problematikou otáčavých dverí, keď jej (bývalí) zamestnanci zo stredného a vyššieho manažmentu odchádzajú na pracovné pozície v súkromnom sektore, najmä vo finančnom sektore.

V záujme odstránenia nedostatkov, ktoré sa vyskytli v tomto konkrétnom prípade, ako aj vo všeobecnosti v spôsobe, akým ECB pristupuje k riešeniu tohto problému, ombudsmanka predložila sériu návrhov, ako môže ECB zlepšiť svoje pravidlá, a to aj v kontexte prebiehajúcej revízie etického rámca ECB.

Konkrétne by ECB mala rozšíriť okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú prísnejšie požiadavky na oznamovanie a/alebo zákaz zamestnania sa na určitých pozíciách počas určitého obdobia po skončení pracovného pomeru (tzv. „cooling-off“), alebo by mala zvoliť všeobecnú minimálnu požiadavku pre všetkých zamestnancov, ktorá by sa podobala ustanoveniam služobného poriadku EÚ týkajúcim sa pracovných činností po skončení pracovného pomeru.

ECB by tiež mala predĺžiť obdobie, počas ktorého pre jej bývalých vedúcich pracovníkov platí zákaz lobovania u ich bývalých kolegov, a to zo šiestich mesiacov na jeden rok.

ECB by mala ďalej zlepšiť monitorovanie dodržiavania uložených etických povinností a podmienok jej (bývalými) zamestnancami (napríklad zverejnením podmienok udeľovania oprávnení na činnosti bývalých vedúcich pracovníkov po skončení pracovného pomeru, aby bolo možné upozorniť na údajné prípady porušenia.

Ombudsmanka ďalej navrhla, aby ECB v prípadoch, keď sa domnieva, že žiadosť zamestnanca o vykonávanie pracovnej činnosti počas neplateného voľna predstavuje riziko, ktoré nemožno primerane zmierniť obmedzeniami, alebo keď obmedzenia nemožno účinne monitorovať alebo presadzovať, takúto žiadosť neschválila.

 

Sťažnosť sa týkala odmietnutia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) poskytnúť verejnosti prístup k záznamom o hlasovaní Rady orgánov dohľadu (ďalej len „Rada“) o dvoch návrhoch odporúčaní o porušení práva Únie. Odporúčania o porušení práva Únie môžu byť vydané, keď EBA vyšetrí možné porušenia práva Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Predmetný návrh odporúčaní o porušení práva Únie, adresovaný orgánom dohľadu Malty, Dánska a Estónska sa týkal údajnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti maltskou bankou Pilatus a estónskou pobočkou dánskej banky Danske Bank.

Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že došlo ku konfliktom záujmov, keďže mal podozrenie, že na príslušných hlasovaniach sa zúčastnili členovia Rady zastupujúci vnútroštátne orgány dohľadu Malty, Dánska a Estónska.

V odpovedi na ombudsmankino predbežné posúdenie prípadu EBA zverejnil predmetné dva záznamy o hlasovaní. Ombudsmanka uvítala tento krok a usúdila, že zverejnením dokumentov EBA vyriešil tento aspekt sťažnosti. Ombudsmanka zastáva názor, že zverejnenie takýchto záznamov o hlasovaní pomáha pri ubezpečení, že členovia rady EBA konajú nestranne a v záujme EÚ. Nabáda EBA, aby tak postupoval aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o otázku konfliktu záujmov, vyšetrovací tím ombudsmanky pri skúmaní dokumentov zistil, že príslušní členovia Rady skutočne hlasovali o tom, či by EBA mal vydať odporúčanie o porušení práva Únie týkajúce sa ich vlastných príslušných orgánov dohľadu. EBA síce uviedol, že v pravidlách platných v tom čase sa nepredpokladalo vylúčenie žiadneho člena Rady z hlasovania, ombudsmanka však zastávala názor, že požiadavka konať nestranne a v záujme EÚ znamená, že títo členovia Rady nemali hlasovať.

Keďže EBA prijal v januári 2020 nový rokovací poriadok pre svoju Radu a novú stratégiu týkajúcu sa konfliktov záujmov v prípade osôb, ktoré nie sú zamestnancami, čím podľa všetkého predchádza tomu, aby k takémuto konfliktu záujmov došlo znovu, ombudsmanka sa domnieva, že v tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Vyšetrovanie preto uzavrela a opätovne uvítala významný pokrok, ktorý sa dosiahol v dôsledku pripravenosti riadiacich orgánov EBA zaviesť väčšiu mieru transparentnosti.