Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľom je nemecké združenie, ktorého členovia ponúkajú ubytovanie v oblasti Bodamského jazera v Nemecku.

2. Sťažovateľ podal v januári 2017 Európskej komisii sťažnosť týkajúcu sa štátnej pomoci. Sťažnosť sa týkala poskytnutia pôžičky nemeckým okresom v oblasti Bodamského jazera nemeckej spoločnosti s ručením obmedzeným na účely zavedenia služobného preukazu pre turistov. Členmi spoločnosti s ručením obmedzeným sú verejné subjekty a jej cieľom je podporovať cestovný ruch v regióne Bodamského jazera. Zaviedla servisnú kartu pre turistov, ktorá poskytuje bezplatný prístup k verejnej doprave a zľavnený vstup na množstvo atrakcií v regióne, a zriadila aj online rezervačnú platformu pre ubytovanie v regióne.

3. V júli 2017 Komisia odpovedala sťažovateľovi a informovala ho, že sa nepovažuje za „zainteresovanú stranu“, a preto nie je oprávnená podať oficiálnu sťažnosť týkajúcu sa údajne neoprávnenej štátnej pomoci [1]. Komisia sa však sťažovateľovi poďakovala za informácie, ktoré poskytol a ktoré by Komisia považovala za všeobecné informácie o trhu.

4. Navrhovateľ spochybnil stanovisko Komisie, že sa nepovažuje za zainteresovanú stranu. Požiadala Komisiu, aby uviedla konkrétny právny základ svojho stanoviska a poskytla sťažovateľovi informácie o dostupných možnostiach odvolania.  

5. V septembri a opäť v decembri 2017 Komisia potvrdila svoje stanovisko, že navrhovateľ sa nepovažuje za zainteresovanú stranu. Komisia uviedla, že sa nebude zaoberať záležitosťou, na ktorú ju upozornil sťažovateľ. Komisia sa takisto rozhodla, že už nebude odpovedať na korešpondenciu sťažovateľa v tej istej veci.

6. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa v januári 2018 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie stanoviska sťažovateľa, že Komisia sa nesprávne domnievala, že sa nepovažuje za zainteresovanú stranu v súvislosti s údajne nezákonnou štátnou pomocou poskytnutou Nemeckom na služby v odvetví cestovného ruchu.

8. Ako prvý krok ombudsmanka požiadala Komisiu, aby odpovedala na žiadosť sťažovateľa, aby vysvetlila konkrétny právny základ svojho stanoviska a aby poskytla informácie o dostupných možnostiach odvolania. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na žiadosť sťažovateľa o informácie a následne pripomienky sťažovateľa v reakcii na odpoveď Komisie.

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti Komisii tvrdil, že úver poskytnutý nemeckým okresom predstavoval neoprávnenú štátnu pomoc, pretože mal za následok narušenie hospodárskej súťaže pre konkurentov príjemcu úveru, ako je on sám. Sťažovateľ sám seba označil za združenie zastupujúce záujmy konkurentov. Podľa názoru sťažovateľa sa podľa práva EÚ považuje za „zainteresovanú stranu“, keďže jeho členovia poskytujú turistickým turistom dovolenkové ubytovanie a na tento účel zriadili vlastnú online rezervačnú platformu.

10. Komisia tvrdila, že členovia sťažovateľa priamo nekonkurujú príjemcovi úveru (údajne neoprávnená štátna pomoc). Podľa Komisie členovia sťažovateľa pôsobia na inom trhu. Príjemca úveru pôsobí na trhu podpory cestovného ruchu v oblasti Bodamského jazera, zatiaľ čo členovia sťažovateľa poskytujú ubytovacie služby. Sťažovateľ preto podľa Komisie nespĺňa požiadavku, aby bol priamo dotknutý poskytnutím údajne nezákonnej štátnej pomoci.

11. Pokiaľ ide o online rezerváciu ubytovania, Komisia zastávala názor, že sťažovateľ nepreukázal, že je komerčne aktívny na trhu s online rezerváciami, t. j. že pôsobí s cieľom dosiahnuť zisk prostredníctvom online rezervačných procesov, a že hospodárska súťaž zo strany príjemcu údajne nezákonnej štátnej pomoci by tak mohla viesť k strate príjmov. Komisia takisto poukázala na to, že sťažovateľ ju informoval, že príjemca úveru sám neposkytuje online rezervačné služby (ako obchodnú činnosť), ale že jeho platforma odkazuje na webové sídlo tretej strany. Komisia takisto vyjadrila názor, že členovia sťažovateľa využívajú alebo by mohli využívať služby, ktoré ponúka príjemca úveru, okrem iného tým, že ubytovanie si rezervujú prostredníctvom svojej online platformy.

12. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom Komisie, že sa nepovažuje za zainteresovanú stranu podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Takisto objasnila, že jej členovia nemôžu namietať proti tomu, aby sa ich ubytovanie ponúkalo na rezervačnej platforme príjemcu úveru (z dôvodu zmluvných väzieb medzi okresom/obcou a príjemcom úveru).

Hodnotenie ombudsmana

13. V uplatniteľných právnych predpisoch EÚ sa „zainteresovaná strana“ vymedzuje ako „akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurenčné podniky a obchodné združenia“[2]. Vo vykonávacích predpisoch sa objasňuje, že subjekt možno považovať za zainteresovanú stranu len vtedy, ak je jeho konkurenčné postavenie na trhu (alebo postavenie jeho členov) ovplyvnené údajne nezákonnou štátnou pomocou [3].

14. V ustálenej judikatúre EÚ sa potvrdzuje, že „podľa článku 1 písm. h) [nariadenia 2015/1589]„zainteresovaná strana“ je okrem iného akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurenčné podniky príjemcu tejto pomoci“[4]. Súdy EÚ tiež vysvetlili, že „podniky, ktoré prijímajú pomoc, a miestne orgány v rámci tohto štátu, ktoré poskytujú pomoc, ako sú žiadatelia, sa rovnako ako konkurenti príjemcov pomoci považujú len za zainteresované strany v tomto konaní [ ].[5]“[Zvýraznenie doplnené] Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že „konkurent príjemcu pomoci musí preukázať, že jeho konkurenčné postavenie na trhu je ovplyvnené poskytnutím pomoci [6]“. [Zvýraznenie doplnené]

15. Je teda zrejmé, že na to, aby sa záujmy jednotlivca považovali za „zainteresovanú stranu“ podľa práva EÚ v oblasti štátnej pomoci, musia byť (potenciálne) ovplyvnené údajne neoprávnenou štátnou pomocou. Subjekty iné ako príjemca pomoci a orgán, ktorý pomoc poskytol, musia okrem toho preukázať, že údajne nezákonná štátna pomoc ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvniť jeho konkurenčné postavenie (alebo postavenie osôb alebo subjektov, ktoré zastupuje). Konkurenčné postavenie môže byť ovplyvnené len vtedy, ak príjemca pomoci a druhý subjekt pôsobia na tom istom trhu.

16. V tomto prípade sťažovateľ nepreukázal, že jeho členovia sú v priamej konkurencii s príjemcom údajne neoprávnenej štátnej pomoci. Zatiaľ čo príjemca úveru pôsobí na trhu podpory cestovného ruchu v regióne Bodamského jazera, členovia sťažovateľa poskytujú ubytovacie služby. Príjemca úveru a členovia sťažovateľa teda pôsobia na rôznych trhoch, a preto ich nemožno považovať za konkurentov. Skutočnosť, že sťažovateľ prevádzkuje online rezervačnú platformu pre ubytovanie, tento záver nemení. Ako vysvetlila Komisia, prevádzka platformy sa javí ako čisto doplnková k činnostiam sťažovateľa na trhu ubytovacích služieb. Nepreukázala, že prevádzkuje online rezervačnú platformu s cieľom dosiahnuť zisky prostredníctvom online rezervačných procesov (t. j. nad rámec ziskov dosiahnutých prenájmom ubytovania). Sťažovateľa preto nemožno považovať za aktívneho na trhu online rezervácií. V skutočnosti ani príjemca úveru nemôže, keďže sám neposkytuje online rezervačné služby (ako komerčnú činnosť), ale odkazuje na webové sídlo tretej strany na účely online rezervácie ubytovania.

17. Sťažovateľ takisto nepreukázal, ako mohlo poskytnutie pomoci ovplyvniť obchodné záujmy jeho členov. Skôr sa zdá, že členovia sťažovateľa majú alebo by mohli mať prospech zo služieb ponúkaných príjemcom úveru.

18. Príjemcu úveru a členov sťažovateľa preto nemožno považovať za konkurentov a sťažovateľa z rovnakého dôvodu nemožno považovať za „zainteresovanú stranu“.

19. Podľa platných pravidiel je však sťažnosť na štátnu pomoc adresovaná Komisii prípustná len vtedy, ak ju predloží „zainteresovaná strana“[7]. Rozhodnutie Komisie zamietnuť sťažnosť na štátnu pomoc podanú sťažovateľom z dôvodu, že sťažovateľ sa nepovažuje za „zainteresovanú stranu“, bolo preto primerané.   

20. Zo sťažnosti ombudsmanovi je zrejmé, že členovia sťažovateľa namietajú proti služobnému preukazu pre turistov v jeho súčasnej podobe z viacerých dôvodov. Rozhodnutie o zavedení preukazu prijali miestne orgány, zrejme bez toho, aby sa členovia sťažovateľa mohli vyjadriť. Hoci sa zdá, že sťažovateľ spochybňuje užitočnosť turistickej karty, podanie sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci nie je za okolností prípadu vhodným prostriedkom na tento účel.  

21. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Komisia poskytla sťažovateľovi požadované informácie týkajúce sa právneho základu pre jeho stanovisko a dostupných možností odvolania. Tento aspekt sťažnosti ombudsmanovi bol teda vyriešený.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzavrela tento prípad s týmto zistením:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď zamietla sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa štátnej pomoci.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Tina Nilsson

vedúci vyšetrovania – oddelenie 4

Štrasburg, 24. 9. 2018

[1] V súlade s článkom 24 ods. 2 a článkom 1 písm. h) nariadenia Rady 2015/1589 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

[2] Článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

[3] Článok 11a ods. 2 („Prípustnosť sťažností“) a príloha IV k nariadeniu Komisie 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady 2015/1589 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 327, 2016, s. 19).

[4] Pozri rozsudky Súdneho dvora z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply GmbH & Co. KG a Kronotex GmbH & Co. KG, C-83/09, ECLI:EU:C:2011:341, bod 63, a zo 14. novembra 1984, SA Intermills/Komisia, 323/82, ECLI:EU:C:1984:345, bod 16.

[5] Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, T-228/99 a T-233/99, ECLI:EU:T:2003:57, bod 122.

[6] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus AG/Komisia, T-69/96, ECLI:EU:T:2001:100, bod 41.

[7] Článok 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 znie: „Každá zainteresovaná strana môže podať sťažnosť s cieľom informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej neoprávnenej pomoci alebo akomkoľvek údajnom zneužití pomoci.“