Vec sa týkala odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovaní štátnej pomoci, v ktorých boli osoby uznané za „zainteresovanú stranu“ napriek tomu, že neboli ani príjemcom pomoci, ani konkurentom. Pri zamietnutí prístupu Komisia vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia, pričom tvrdila, že zverejnenie akéhokoľvek dokumentu by ohrozilo účel jej vyšetrovaní a obchodné záujmy dotknutých spoločností. Navrhovateľ spochybnil stanovisko Komisie. Konkrétne tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, t. j. potreba preskúmať prax Komisie spočívajúcu v pripustení sťažovateľov ako „zainteresovaných strán“. V podnete boli vyjadrené najmä obavy, že Komisia by mohla vykladať tento pojem príliš reštriktívne, čím by uznala za „zainteresované strany“ oprávnené podať sťažnosť len príjemcov alebo konkurentov.

Ombudsmanka sa na základe svojho vyšetrovania domnievala, že sťažovateľka si vyžiadala štatistické informácie o praxi Komisie, a nie prístup ku konkrétnym dokumentom. Vzhľadom na to ombudsman predložil návrh riešenia, v ktorom vyzval Komisiu, aby sa zaoberala žiadosťou sťažovateľa o informácie a poskytla mu relevantné informácie o svojom konaní vo veci štátnej pomoci, ktoré by riešili obavy, ktoré vyjadril.

Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi podrobné informácie o svojej praxi týkajúcej sa vyšetrovania potenciálne neoprávnenej štátnej pomoci vrátane informácií o vzorových prípadoch. Sťažovateľ bol s touto odpoveďou spokojný. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia a uzavrela vyšetrovanie.

Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na ukončenie posúdenia sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Španielsku podanej v roku 2018. Sťažnosť na nesplnenie povinnosti sa týkala legislatívnych zmien zavedených v roku 2014 v španielskom zákone o prístavoch a následného predĺženia platnosti koncesií na vykonávanie rekreačných vodných športov vo verejnom prístave prístavným orgánom Baleárskych ostrovov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie v podstate tvrdil, že uvedené legislatívne zmeny a predĺženie platnosti koncesií prístavným orgánom Baleárskych ostrovov sú v rozpore s článkami 49, 56 a 106 ZFEÚ.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nepreukázala, že bola svedomitá a aktívna vo veci, a že neposkytla presvedčivé dôvody na vysvetlenie, prečo nebola schopná dokončiť svoje posúdenie po viac ako siedmich rokoch. Ombudsmanka sa domnievala, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia bezodkladne dokončila svoje posúdenie. Ombudsmanka takisto identifikovala problémy týkajúce sa informácií poskytnutých sťažovateľovi a vedenia záznamov v súvislosti s dialógom v rámci projektu EU Pilot, ktorý Komisia viedla so Španielskom, a v tejto súvislosti predložila dva zodpovedajúce návrhy na zlepšenie.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zmiernila riziká konfliktu záujmov súvisiace s pracovným miestom v súkromnom sektore, ktoré prijal bývalý manažér. Zamestnanec, ktorý bol v minulosti zamestnaný na oddelení Komisie pre hospodársku súťaž, sa presťahoval do nadnárodnej [upravenej] spoločnosti ako vedúci manažér zodpovedný za otázky hospodárskej súťaže a regulácie, a to aj pre Európu. Pred nástupom do funkcie v [upravenej] spoločnosti bývalý zamestnanec opustil Komisiu a nastúpil do celosvetovej advokátskej kancelárie. Komisia povolila presťahovanie do advokátskej kancelárie po tom, ako jej bývalý zamestnanec oznámil svoj zámer prijať túto prácu.

Ombudsmanka zistila, že v súvislosti s povolením presťahovania sa do advokátskej kancelárie Komisia prijala opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré predstavuje bývalý zamestnanec pracujúci na spisoch alebo prípadoch, ktoré by boli relevantné pre prácu v advokátskej kancelárii. Rozhodnutie Komisie povoliť presťahovanie do advokátskej kancelárie obsahovalo aj niekoľko obmedzení. Napríklad bývalému zamestnancovi bolo zakázané pracovať, priamo alebo nepriamo, vo všetkých prípadoch, ktoré patrili do zodpovednosti bývalého zamestnanca počas jeho služby, alebo vo všetkých prípadoch, ktoré s ním priamo súviseli. S cieľom pomôcť bývalému zamestnancovi identifikovať prípady, ktoré by mohli vyvolať problémy s konfliktom záujmov kedykoľvek po odchode zo služby, Komisia zahrnula zoznam prípadov, ktorý aktualizovala po tom, ako zamestnanec skutočne odišiel.

Vyšetrovanie ombudsmanky potvrdilo, že Komisia prijala solídny prístup k posúdeniu, v kontexte následnej úlohy bývalého zamestnanca v [upravenej] spoločnosti, či prípady týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré nie sú zahrnuté do uvedeného zoznamu, môžu napriek tomu viesť ku konfliktu záujmov, pretože súvisia s prípadmi, za ktoré bol bývalý zamestnanec zodpovedný. Ombudsmanka tento prístup uvítala.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, pričom dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v spôsobe, akým Komisia riešila riziká konfliktu záujmov súvisiace s danou prácou.