The case concerned the Commission’s refusal to give public access to documents related to State aid investigations, in which persons had been recognised as an ‘interested party’ despite being neither a beneficiary of the aid nor a competitor. In refusing access, the Commission relied on a general presumption of non-disclosure, arguing that the release of any document would undermine the purpose of its investigations and the commercial interests of the companies concerned. The complainant contested the Commission’s position. Specifically, he contended that there would be an overriding public interest in disclosure, that is, the need to scrutinise the Commission’s practice of admitting complainants as ‘interested parties’. In particular, the complaint raised concerns that the Commission might interpret this notion too narrowly, thereby recognising only beneficiaries or competitors as ‘interested parties’ entitled to lodge a complaint.

Based on her inquiry, the Ombudsman considered that the complainant sought statistical information about the Commission’s practice rather than access to specific documents. In light of this, the Ombudsman made a proposal for a solution, inviting the Commission to deal with the complainant’s request as a request for information and to provide him with relevant information about its State aid procedure that would address the concerns that he had raised.

The Commission accepted the Ombudsman’s proposal for a solution and provided the complainant with detailed information on its practice related to the investigation of potentially unlawful State aid, including information on sample cases. The complainant was satisfied with this reply. The Ombudsman welcomed the Commission’s positive response to her proposal for a solution and closed the inquiry.

Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na ukončenie posúdenia sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Španielsku podanej v roku 2018. Sťažnosť na nesplnenie povinnosti sa týkala legislatívnych zmien zavedených v roku 2014 v španielskom zákone o prístavoch a následného predĺženia platnosti koncesií na vykonávanie rekreačných vodných športov vo verejnom prístave prístavným orgánom Baleárskych ostrovov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie v podstate tvrdil, že uvedené legislatívne zmeny a predĺženie platnosti koncesií prístavným orgánom Baleárskych ostrovov sú v rozpore s článkami 49, 56 a 106 ZFEÚ.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nepreukázala, že bola svedomitá a aktívna vo veci, a že neposkytla presvedčivé dôvody na vysvetlenie, prečo nebola schopná dokončiť svoje posúdenie po viac ako siedmich rokoch. Ombudsmanka sa domnievala, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia bezodkladne dokončila svoje posúdenie. Ombudsmanka takisto identifikovala problémy týkajúce sa informácií poskytnutých sťažovateľovi a vedenia záznamov v súvislosti s dialógom v rámci projektu EU Pilot, ktorý Komisia viedla so Španielskom, a v tejto súvislosti predložila dva zodpovedajúce návrhy na zlepšenie.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zmiernila riziká konfliktu záujmov súvisiace s pracovným miestom v súkromnom sektore, ktoré prijal bývalý manažér. Zamestnanec, ktorý bol v minulosti zamestnaný na oddelení Komisie pre hospodársku súťaž, sa presťahoval do nadnárodnej [upravenej] spoločnosti ako vedúci manažér zodpovedný za otázky hospodárskej súťaže a regulácie, a to aj pre Európu. Pred nástupom do funkcie v [upravenej] spoločnosti bývalý zamestnanec opustil Komisiu a nastúpil do celosvetovej advokátskej kancelárie. Komisia povolila presťahovanie do advokátskej kancelárie po tom, ako jej bývalý zamestnanec oznámil svoj zámer prijať túto prácu.

Ombudsmanka zistila, že v súvislosti s povolením presťahovania sa do advokátskej kancelárie Komisia prijala opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré predstavuje bývalý zamestnanec pracujúci na spisoch alebo prípadoch, ktoré by boli relevantné pre prácu v advokátskej kancelárii. Rozhodnutie Komisie povoliť presťahovanie do advokátskej kancelárie obsahovalo aj niekoľko obmedzení. Napríklad bývalému zamestnancovi bolo zakázané pracovať, priamo alebo nepriamo, vo všetkých prípadoch, ktoré patrili do zodpovednosti bývalého zamestnanca počas jeho služby, alebo vo všetkých prípadoch, ktoré s ním priamo súviseli. S cieľom pomôcť bývalému zamestnancovi identifikovať prípady, ktoré by mohli vyvolať problémy s konfliktom záujmov kedykoľvek po odchode zo služby, Komisia zahrnula zoznam prípadov, ktorý aktualizovala po tom, ako zamestnanec skutočne odišiel.

Vyšetrovanie ombudsmanky potvrdilo, že Komisia prijala solídny prístup k posúdeniu, v kontexte následnej úlohy bývalého zamestnanca v [upravenej] spoločnosti, či prípady týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré nie sú zahrnuté do uvedeného zoznamu, môžu napriek tomu viesť ku konfliktu záujmov, pretože súvisia s prípadmi, za ktoré bol bývalý zamestnanec zodpovedný. Ombudsmanka tento prístup uvítala.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, pričom dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v spôsobe, akým Komisia riešila riziká konfliktu záujmov súvisiace s danou prácou.