Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu, aby verejnosti poskytla prístup k dokumentom týkajúcim sa žiadostí konkrétneho zamestnanca Komisie o pracovné miesta v súkromnom sektore. Komisia odmietla potvrdiť, či má alebo nemá k dispozícii relevantné dokumenty, pričom tvrdila, že by to mohlo narušiť súkromie dotknutej osoby. Poukázal pritom na nariadenie 2018/1725 o povinnostiach inštitúcií EÚ v oblasti ochrany údajov a na inú relevantnú judikatúru.

Po stretnutí so zástupcami Komisie s cieľom objasniť určité otázky ombudsmanka požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Poznamenala, že jej prísny prístup spočívajúci v odmietnutí identifikovať relevantné dokumenty môže vzbudiť dojem, že sa nedodržiavajú pravidlá stanovené v služobnom poriadku EÚ. Poznamenala tiež, že potenciálne konflikty záujmov môžu byť niekedy verejným záujmom, ktorý by prevážil nad záujmami v oblasti ochrany údajov.

Komisia návrh ombudsmanky na riešenie neprijala a zotrvala na svojom stanovisku. Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie a tvrdila, že väčšia transparentnosť by sťažovateľovi umožnila overiť, či Komisia a bývalý zamestnanec dodržali platné pravidlá. Keďže však Komisia už vec prehodnotila tak, ako ju o to požiadala, nepovažovala pokračovanie vyšetrovania za užitočné .