Dobré ráno všetkým a som rád, že tu dnes môžem byť, keď diskutujete o otázke, ktorá je nevyhnutná nielen pre európsky projekt, ale aj pre naše pochopenie niektorých demokratických výziev, ktorým v súčasnosti čelíme.

Schopnosť ľudí ovplyvňovať tvorbu a vykonávanie zákonov, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život, je podstatou demokracie. Je to však dôležité aj pre našu ľudskú potrebu autonómie a kontroly nad naším svetom, pre pocit, že na nás záleží a že osud našich životov neurčujú len iní.

V našich čoraz globalizovanejších a prepojenejších spoločnostiach – a vo svete, v ktorom nové technológie majú značnú úroveň kontroly nad politickou agendou – môžu bežní jednotlivci ľahko veriť alebo byť vedení k presvedčeniu, že ani oni, ani ich národné parlamenty nemajú kontrolu nad zákonmi, ktorými sa riadi svet, v ktorom žijú. Nie je náhoda, že vedúci predstavitelia kampane Spojeného kráľovstva za brexit použili počas referenda slogan „Späť pod kontrolu“ s vedomím, že to apelovalo na hlboko zakorenenú politickú a psychologickú potrebu mnohých ľudí.

Ale keď ľudia cítia, že stratili kontrolu, dôveryhodnosť a legitímnosť našich zákonodarných inštitúcií trpí, dokonca aj tam, kde sú zdanlivo demokratické.

Naratív „nedostatočnej kontroly“ často používajú euroskeptici na útok na EÚ. Niektorí proeurópski politici a influenceri však prispievajú týmto príbehom aj vtedy, keď verejne obviňujú svoje domáce publikum z „Bruselu“ za právne predpisy alebo politický vývoj, ktoré sú vnímané negatívne. Veľmi často tak robia aj vtedy, keď sa podieľali na prijímaní rozhodnutí o tejto otázke, ktoré následne kritizujú alebo sa zdráhajú uplatniť.

Túto otázku som sa snažil riešiť svojou prácou na transparentnosti rozhodovacích procesov EÚ, naposledy v rámci svojho vyšetrovania týkajúceho sa zodpovednosti za rozhodovanie v Rade, ktoré je v súčasnosti pred Európskym parlamentom. Právo občana EÚ poznať stanoviská, ktoré prijímajú jeho vlády pri prijímaní právnych predpisov v Bruseli, by nemalo byť o nič menšie ako v prípade, keď tá istá vláda navrhuje a schvaľuje právne predpisy doma.

*********

EÚ má k dispozícii rôzne nástroje, ktoré verejnosti umožňujú vyjadriť sa k tvorbe a uplatňovaniu právnych predpisov EÚ. Najzreteľnejšie sú sťažnosti na porušenie právnych predpisov. Komisia len v minulom roku začala 716 konaní o nesplnení povinnosti, z ktorých mnohé boli založené na sťažnostiach bežných zainteresovaných strán.

Pre tých, ktorí majú prostriedky, môžu byť účinné aj súdne konania, ako sme videli v septembri, pokiaľ ide o práva vyslaných pracovníkov. Prostredníctvom verejných konzultácií môžu občania a zainteresované strany využiť svoje skúsenosti s uplatňovaním existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom pokúsiť sa o zmenu týchto právnych predpisov. Európska iniciatíva občanov je samozrejme ďalším dôležitým nástrojom, hoci ešte nie je plne rozvinutá.

Svoju úlohu môže zohrať aj môj úrad a úrad iných ombudsmanov. Pôsobíme ako most medzi občanmi a vnútroštátnou správou, ale prostredníctvom našej spolupráce prostredníctvom Európskej siete ombudsmanov sa snažíme vybudovať podobný most medzi občanmi a administratívou EÚ, keď ich problémy majú legislatívny rozmer EÚ. Začali sme tiež vykonávať naše súbežné vyšetrovania, v rámci ktorých má záležitosť významného verejného záujmu vnútroštátny aj európsky legislatívny základ a v rámci ktorých môže mať naša spoločná práca väčšiu silu.

Ako viete, Lisabonská zmluva formálne ustanovila priamu úlohu národných parlamentov v procese EÚ. Národné parlamenty majú jasne vymedzenú úlohu, či už prostredníctvom svojich dlhodobých funkcií, ako je transpozícia smerníc, alebo prostredníctvom novších mechanizmov, ako je postup žltej karty. V tomto procese sú dôležitými orgánmi aj výbory pre európske záležitosti.

Cieľom medziparlamentného dialógu bolo skonkretizovať túto úlohu a som povzbudený, že sa dnes zaoberáte aj uplatňovaním práva EÚ, a nie len tvorbou právnych predpisov.

Okrem mechanizmov a postupov, ktoré existujú na to, aby občania a národné parlamenty mohli uplatňovať vplyv, je však veľmi dôležité, aby oni a vy cítili a cítili, že majú právomoc zohrávať túto úlohu.

To znamená nielen zvyšovať informovanosť o existujúcich nástrojoch a nabádať ľudí, aby ich využívali, ale aj zabezpečiť, aby sa v prípade, že sa občania alebo národné parlamenty snažia uplatňovať vplyv, ich úsilie bralo vážne. Parlamenty členských štátov môžu a mali by byť silnými aktérmi pri vytváraní zmysluplných väzieb medzi občanmi a inštitúciami EÚ.

Ako konkrétny príklad toho, čo tým myslím, by som chcel poukázať na európsku iniciatívu občanov.

Bez ohľadu na to, aké štrukturálne zmeny sa vykonajú v súvislosti so súčasnou reformou európskej iniciatívy občanov, možno zásadnejšou otázkou je rozdiel medzi očakávaniami organizátorov európskej iniciatívy občanov a skutočnými opatreniami, ktoré navrhla Komisia s cieľom v konečnom dôsledku reagovať na ich požiadavky.

Ak sa pozrieme na vôbec prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov „Právo na vodu“, trvalo takmer štyri roky, kým Komisia v reakcii na túto iniciatívu predložila legislatívny návrh. Hoci na to existujú rôzne možnosti, pre zainteresované strany bolo nepochybne frustrujúce, že ich úsilie trvalo tak dlho, kým malo priamy právny vplyv.

Možno bude potrebné ďalej uvažovať o tom, ako reagovať na očakávania občanov alebo poslancov, ktorí sa snažia ovplyvňovať proces tvorby a presadzovania právnych predpisov EÚ, a riadiť ich. Ale najdôležitejšie miesto, kde začať, je na úrovni jednoduchého povedomia, potreby, aby občania a poslanci presne vedeli, ako môžu byť ich hlasy vypočuté.

******

Vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, ktoré budú lakmusovou skúškou toho, ako EÚ reaguje na euroskeptický populizmus, by to malo byť najvyššou prioritou: zabezpečiť, aby verejnosť, ktorej záujmom EÚ slúži, mala pocit, že má vplyv na právne predpisy, ktoré sa prijímajú v európskych inštitúciách. Ďakujem, že ste ma vypočuli. Teším sa na zvyšok stretnutia.