Prezentácia európskeho ombudsmana P. Nikiforosa Diamandourosa na seminári organizovanom európskym ombudsmanom: „Je Lisabonská zmluva prínosom pre občanov?“

Úvod

Dámy a páni! Srdečne vás všetkých vítam na tomto seminári s názvom „Je Lisabonská zmluva prínosom pre občanov?“

Zmluva je v platnosti už viac ako rok a pred jej prijatím aj po jej prijatí už bola predmetom mnohých vášnivých diskusií a podrobných analýz. Dve z jeho hlavných čŕt sú po prvé, že zabezpečuje nové úrovne európskej spolupráce v oblasti zahraničných vecí, správy ekonomických záležitostí, energetickej bezpečnosti, rozpočtu a prisťahovalectva, a po druhé, že zavádza pružnejšie rozhodovacie postupy.

Úsilie o dosiahnutie pokroku pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy bolo určite ovplyvnené hospodárskou krízou, ktorú mnohé členské štáty stále zápasia s ťažkosťami.

Dnes by som však chcel postaviť európskych občanov do centra našej rozpravy tým, že sa zameriam na tretí dôležitý aspekt Lisabonskej zmluvy: jeho vplyv na občianstvo a práva občanov. Otázky, o ktorých by sme s vami chceli diskutovať, sú:  Splnila Lisabonská zmluva svoje sľuby, že zabezpečí väčšiu účasť občanov na rozhodovacom procese Európskej únie? Aké konkrétne zlepšenia priniesla zmluva občanom? Aké chyby sa urobili a čo ešte treba urobiť?

Ak nám chceme pomôcť v tejto úlohe, sme radi, že môžeme privítať hviezdny tím rečníkov, ktorého individuálna a kolektívna prítomnosť nás všetkých ctí. 

Na úvod by som chcel srdečne privítať nášho hlavného rečníka, predsedu Európskej rady pána Hermana Van Rompuya, ktorého úrad bol zriadený Lisabonskou zmluvou. Svoju novú funkciu nastúpil v januári 2010 a odvtedy dosiahol úspech v tejto inovácii zmluvy. Osobitne ho pochválili za to, že Európskej rade vniesol hlboké dlhodobé strategické myslenie. Je tiež kľúčovým aktérom, pokiaľ ide o úsilie Európskej rady nájsť spôsoby, ako riešiť pretrvávajúce hospodárske ťažkosti v mnohých členských štátoch EÚ.

Obzvlášť ma teší, že sa k nám dnes pripojila podpredsedníčka Európskej komisie pani Viviane Redingová. Poznamenávam, že pani Redingová má kľúčové portfólio spravodlivosti, základných práv a občianstva - nové portfólio, ktorého zavedenie bolo tiež priamym dôsledkom Lisabonskej zmluvy a jej cieľa postaviť občanov do centra všetkých politík EÚ.

Som tiež rád, že môžem privítať podpredsedníčku Európskeho parlamentu pani Dianu Wallisovú. Diana, dlhoročná podporovateľka a skutočne propagátorka práce ombudsmana, najmä v oblasti transparentnosti, je tiež dôležitým aktérom pri rozvoji „európskej iniciatívy občanov“, o ktorej budeme diskutovať neskôr.

Som veľmi rád, že Hans Martens, výkonný riaditeľ Centra pre európsku politiku, sa dnes s nami podelil o panelovú diskusiu. Výbor pre hospodársku politiku urobil veľa pre to, aby prispel k diskusii a analýzam týkajúcim sa Lisabonskej zmluvy, a tešíme sa na názory pána Martensa na túto tému.

V neposlednom rade by som rád privítal Ann Cahillovú, dlhoročnú bruselskú korešpondentku írskeho prieskumníka a predsedníčku Medzinárodnej asociácie novinárov. Pani Cahill súhlasila s tým, že bude viesť rozpravu.

Na záver by som sa chcel poďakovať mnohým účastníkom, ktorí vo svojich registračných formulároch na tento seminár predložili pripomienky a otázky týkajúce sa témy našej dnešnej konferencie. Všetky sme rozoslali našim panelistom a dúfam, že o mnohých z nich budeme môcť diskutovať počas našej rozpravy.

Predtým, ako odovzdám slovo nášmu hlavnému rečníkovi, pánovi predsedovi Van Rompuyovi, dovoľte mi, aby som sa s vami v krátkosti podelil o pohľad ombudsmana na to, čo Lisabonská zmluva priniesla občanom.

Občania ešte nevedia o svojich právach

Viacerí účastníci vo svojich pripomienkach zdôrazňujú, že mnohí občania ešte nevedia o svojich nových právach vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a že musia byť lepšie informovaní. To isté platí pre Chartu základných práv, ktorá má teraz rovnakú právnu silu ako zmluvy a ktorá je záväzná pre členské štáty pri uplatňovaní práva EÚ.

Začiatkom tohto týždňa som dostal prvé výsledky prieskumu o právach občanov, ktorý si objednal európsky ombudsman a Európsky parlament. Viac ako 70 % z 27 000 respondentov sa necítilo byť informovaných o charte a 13 % o nej nikdy ani nepočulo.

Tento nedostatok vedomostí je znepokojujúci, najmä vzhľadom na to, že charta je kľúčovým nástrojom, ktorý Únia vyvinula na ochranu a podporu práv občanov. Úrad ombudsmana spolu s ostatnými inštitúciami EÚ a Európskou sieťou ombudsmanov musí samozrejme urobiť ešte oveľa viac, aby lepšie informoval občanov a pomohol im využívať ich práva.

Lisabonská zmluva a Charta základných práv

Aké sú teda práva občanov stanovené v Lisabonskej zmluve a v charte?

Iste, časť charty s názvom „Práva občanov“ obsahuje právo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Ombudsmanka každoročne dostáva približne 3 000 sťažností od občanov, podnikov, mimovládnych organizácií a združení a otvára stovky vyšetrovaní údajného nesprávneho úradného postupu v administratíve EÚ.

Charta obsahuje aj právo na dobrú správu vecí verejných, ktoré je jadrom činnosti európskeho ombudsmana. Medzi prvky teraz právne záväzného práva na dobrú správu vecí verejných patrí právo na to, aby administratíva EÚ vybavila záležitosti jednotlivca nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

Tretina z 27 000 občanov, ktorí odpovedali na prieskum, uviedla, že právo na dobrú správu vecí verejných je pre nich najdôležitejším právom občanov, pričom vyššie hodnotenie má len právo na slobodný pohyb a pobyt v EÚ.

Lisabonská zmluva tiež posilňuje právo občanov a združení zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Vyžaduje sa v ňom, aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupiteľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou. Z už predložených pripomienok a otázok viem, že pre mnohých z vás je to dnes obzvlášť dôležité.

Rovnako dôležité je zdôrazniť, že viesť „pravidelný dialóg“ znamená zapojiť sa do skutočnej diskusie o politike s reprezentatívnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou, ktoré okrem potenciálnej podpory iniciatív inštitúcií môžu tieto iniciatívy aj kritizovať alebo sa im dokonca postaviť proti. Teším sa na vaše názory na formu a smerovanie tohto dialógu v uplynulom roku.

Prirodzene, „európska iniciatíva občanov“ predstavuje ďalšiu dôležitú inováciu zmluvy. Vďaka tejto iniciatíve bude mať jeden milión občanov z najmenej siedmich členských štátov možnosť vyzvať Komisiu, aby predložila nové legislatívne návrhy. Mal by zásadne prispieť k posilneniu postavenia európskych občanov.

Ombudsmanka sa zúčastnila na verejnej konzultácii týkajúcej sa tejto iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby fungovala čo najtransparentnejším spôsobom a s minimálnou byrokraciou. Poznamenávam, že s týmto názorom sa mnohí z vás stotožnili vo svojich príspevkoch.

Otvorenosť a transparentnosť

Viacerí účastníci dnešného podujatia sa vyjadrili k nedostatočnej transparentnosti v administratíve EÚ, najmä pokiaľ ide o legislatívny proces. Z nášho prieskumu vyplýva, že 42 % opýtaných osôb nie je spokojných s úrovňou transparentnosti v administratíve EÚ.

Môžem len dodať, že rok čo rok je zďaleka najbežnejším tvrdením, ktoré ombudsmanka skúma, nedostatok transparentnosti v administratíve EÚ. Toto tvrdenie tvorí základ pre viac ako jednu tretinu všetkých vyšetrovaní a zahŕňa odmietnutie informácií alebo prístupu k dokumentom. Tento vysoký počet ma naďalej veľmi znepokojuje, pretože zodpovedná a transparentná administratíva EÚ je kľúčom k budovaniu dôvery občanov v EÚ.

Viaceré články Lisabonskej zmluvy teraz zabezpečujú väčšiu transparentnosť činností inštitúcií EÚ. Aby som uviedol len jeden príklad, zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa Rada môže stretávať verejne, keď rokuje a rozhoduje o návrhoch právnych predpisov, čo som opakovane požadoval. V zmluve sa však takisto vyžaduje, aby ostatné inštitúcie a orgány Únie vykonávali svoju prácu čo najotvorenejšie s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti.

V tejto súvislosti je osobitne dôležitý článok 42 Charty základných práv. Stanovuje sa v ňom, že občania majú právo na prístup k dokumentom inštitúcií Únie. V porovnaní s predchádzajúcou praxou to predstavuje výrazné zlepšenie, keďže sa tým rozširuje právo na prístup nielen k dokumentom v držbe Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ale aj k dokumentom v držbe všetkých ostatných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ vrátane Európskej rady po prvýkrát. Podľa môjho názoru by bolo vhodné čo najskôr to objasniť v nariadení o prístupe k dokumentom.

Záver

Na záver:  Mnohé z nových ustanovení Lisabonskej zmluvy a Charty základných práv sú jasne zamerané na to, aby sa inštitúcie a orgány EÚ stali otvorenejšími, zodpovednejšími a ústretovejšími voči občanom. Umožňujú občanom účinnejšie monitorovať prácu inštitúcií EÚ, ale aj vlád, ktoré si zvolili na vnútroštátnej úrovni. Z výsledkov nášho prieskumu však jasne vyplýva, že ešte treba veľa urobiť, aby Únia a jej občania mohli v plnej miere využívať výhody mnohých z týchto ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú zvýšenej transparentnosti a intenzívnejšieho zapojenia občianskej spoločnosti.

Podľa odpovedí v prieskume zostáva najväčším problémom skutočnosť, že väčšina európskych občanov si stále nie je vedomá svojich práv. Okrem toho nevedia, na koho sa obrátiť, ak sa stretnú s problémami buď pri uplatňovaní práva Únie vo všeobecnosti, alebo pri výkone svojich práv, či už na regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni.

Tieto zistenia jasne poukazujú na výzvu, ktorú musíme všetci riešiť spoločne.  Dúfam, že dnešná diskusia prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa.

• Veľmi sa teším na dnešného hlavného rečníka pána Van Rompuya. Vážený pán predsedajúci, viem, že na základe predchádzajúcich povinností je potrebné, aby ste odišli hneď po prezentácii, takže bez ďalších okolkov vám teraz dávam slovo.