Sťažovateľ je IT spoločnosť, ktorá sa zúčastnila na verejnej súťaži Komisie. Komisia požiadala všetkých uchádzačov, aby vyplnili dve prípadové štúdie, ktoré jej umožnia vyhodnotiť ich technické schopnosti.

Sťažovateľ spochybnil skutočnosť, že jedna z prípadových štúdií bola veľmi podobná verejnej súťaži, ktorú nedávno zorganizovala agentúra EÚ. Tvrdila, že to poskytlo spoločnostiam, ktoré vyhrali túto verejnú súťaž, konkurenčnú výhodu vo verejnej súťaži Komisie. Sťažovateľ takisto namietal proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť mená osôb, ktoré hodnotili návrhy pre Komisiu.

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania dospela k záveru, že návrh Komisie týkajúci sa postupu verejného obstarávania neposkytuje víťaznému uchádzačovi konkurenčnú výhodu. Pokiaľ ide o zverejnenie mien hodnotiteľov, ombudsmanka navrhuje, aby Komisia zvážila zverejnenie týchto mien v budúcnosti.

Sťažovateľ bol predmetom vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). OLAF poskytol podrobnosti o výsledku svojho vyšetrovania tretej strane, ktoré boli uverejnené v novinovom článku v krajine sťažovateľa. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieval, že zverejnenie je v rozpore s pravidlami EÚ o ochrane údajov. Sťažovateľ následne požiadal úrad OLAF, aby priznal pochybenie pri zverejňovaní osobných informácií a ospravedlnil sa zaň.

Úrad OLAF to pôvodne odmietol urobiť. Po vyšetrovaní ombudsmana však zaslal sťažovateľovi list, v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že v jeho prípade nekonal v súlade s pravidlami ochrany údajov, a ospravedlnil sa mu. Hoci sťažovateľ nebol spokojný s ospravedlnením, ombudsman sa domnieval, že vyhovel žiadosti sťažovateľa, a preto dospel k záveru, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie sťažnosti.

V marci 2005 sťažovateľ predložil Komisii sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia smernice 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov Fínskom. Sťažovala sa Komisii, že fínska obec zverejnila citlivé osobné údaje týkajúce sa jej dcéry na webovom sídle obce. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia riadne neprešetrila jeho sťažnosť a že mu podľa nariadenia č. 1049/2001 neoprávnene zamietla prístup k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovaní Komisie.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala predložiť vec proti Fínsku Súdnemu dvoru na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ombudsman pripomenul, že článok 258 ZFEÚ sa zvyčajne uplatňuje len vtedy, ak je administratívny postup, ktorý je v rozpore s právom EÚ, konzistentný a má všeobecnú povahu. Okrem toho členský štát nemôže byť predložený Súdnemu dvoru na základe článku 258 ZFEÚ, ak už zosúladil svoju správnu prax s právom EÚ predtým, ako mu bolo zaslané odôvodnené stanovisko. Komisia informovala ombudsmana, že usmernenia fínskych miestnych orgánov boli v marci 2008 upravené s cieľom lepšie chrániť právo miestnych orgánov na ochranu údajov. Keďže sa zdá, že súčasné usmernenia miestnych orgánov sú v súlade s pravidlami ochrany údajov, Komisia nemá žiadne dôvody na podanie žaloby proti Fínsku. Ombudsmanka uvítala skutočnosť, že Komisia naďalej monitoruje prípad vzhľadom na prebiehajúce súdne spory pred fínskymi súdmi týkajúce sa základnej otázky.

Ombudsmanka teda nezistila nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia sťažnosť riadne neprešetrila.

Pokiaľ ide o údajné neoprávnené odmietnutie poskytnúť sťažovateľovi prístup k dokumentom, ombudsman poznamenal, že počas vyšetrovania sa Komisia rozhodla poskytnúť sťažovateľovi prístup k predmetným dokumentom. Tvrdenie a tvrdenie teda Komisia vyriešila.