Sťažovateľ je IT spoločnosť, ktorá sa zúčastnila na verejnej súťaži Komisie. Komisia požiadala všetkých uchádzačov, aby vyplnili dve prípadové štúdie, ktoré jej umožnia vyhodnotiť ich technické schopnosti.

Sťažovateľ spochybnil skutočnosť, že jedna z prípadových štúdií bola veľmi podobná verejnej súťaži, ktorú nedávno zorganizovala agentúra EÚ. Tvrdila, že to poskytlo spoločnostiam, ktoré vyhrali túto verejnú súťaž, konkurenčnú výhodu vo verejnej súťaži Komisie. Sťažovateľ takisto namietal proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť mená osôb, ktoré hodnotili návrhy pre Komisiu.

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania dospela k záveru, že návrh Komisie týkajúci sa postupu verejného obstarávania neposkytuje víťaznému uchádzačovi konkurenčnú výhodu. Pokiaľ ide o zverejnenie mien hodnotiteľov, ombudsmanka navrhuje, aby Komisia zvážila zverejnenie týchto mien v budúcnosti.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetroval sťažovateľa. Úrad OLAF poskytol informácie o výsledkoch vyšetrovania tretej strane, ktoré boli uverejnené v novinovom článku v krajine sťažovateľa. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov usúdil, že toto uverejnenie údajov je v rozpore s právom EÚ týkajúcim sa ochrany údajov. Sťažovateľ následne požiadal úrad OLAF, aby priznal previnenie pri uverejnení osobných údajov a ospravedlnil sa za to.

Úrad OLAF to najprv odmietol. V nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmana však poslal sťažovateľovi list, v ktorom vyjadril ľútosť nad tým, že v jeho prípade nepostupoval v súlade s pravidlami na ochranu údajov a ospravedlnil sa mu. Aj keď sťažovateľ nebol spokojný s ospravedlnením, ombudsman dospel k názoru, že sa tým vyhovelo požiadavke sťažovateľa, a preto neexistujú žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti.

V marci 2005 sťažovateľka predložila Komisii sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia smernice 95/46/EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov zo strany Fínska. Sťažovateľka v sťažnosti Komisii uviedla, že fínska samospráva uverejnila na svojej webovej lokalite citlivé osobné údaje týkajúce sa jej dcéry. Sťažovateľka tvrdila, že Komisia riadne neprešetrila jej sťažnosť a že jej neprávom odmietla prístup k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania Komisie, stanovený nariadením č. 1049/2001.

Pokiaľ ide o argument sťažovateľky, že Komisia by mala vec proti Fínsku predložiť Súdnemu dvoru na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ombudsman pripomenul, že článok 258 ZFEÚ sa zvyčajne uplatňuje iba v prípade, keď úradný postup, ktorý je v rozpore s právom EÚ, má jednotný a všeobecný charakter. Okrem toho proti členskému štátu nie je možné podať žalobu na Súdny dvor na základe článku 258 ZFEÚ, ak členský štát zosúladil svoj úradný postup s právom EÚ skôr, ako sa mu poslalo odôvodnené stanovisko. Komisia oznámila ombudsmanovi, že usmernenia fínskych miestnych orgánov boli v marci 2008 upravené s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu práva na ochranu údajov zo strany samosprávnych orgánov. Keďže sa zdá, že súčasné usmernenia miestnych orgánov sú v súlade s pravidlami ochrany údajov, Komisia nemá dôvod žalovať Fínsko. Ombudsman uvítal skutočnosť, že Komisia pokračuje v monitorovaní prípadu vzhľadom na prebiehajúce súdne spory na fínskych súdoch týkajúce sa základnej otázky.

Ombudsman tak nezistil nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia sťažnosť riadne nevyšetrila.

Pokiaľ ide o údajné nesprávne odmietnutie prístupu k dokumentom, ombudsman uviedol, že počas jeho vyšetrovania Komisia rozhodla poskytnúť sťažovateľke prístup k príslušným dokumentom. Komisia tak vyriešila neopodstatnené tvrdenie a sťažnosť.