Európsky ombudsman P. Nikiforos Diamandouros privítal odpoveď Európskeho parlamentu na jeho vyšetrovanie týkajúce sa informačnej kampane vo Fínsku v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v júni 2004. Vyplýva to zo sťažnosti týkajúcej sa toho, že Parlament pred voľbami nezverejnil volebné plagáty vo švédčine, ako aj vo fínčine. V reakcii na vyšetrovanie ombudsmana Parlament súhlasil s tým, že by bolo vhodné uverejňovať plagáty aj vo švédčine, pričom uznal, že podiel fínskeho obyvateľstva, ktoré hovorí švédčinou, nie je relevantný pre postavenie tohto jazyka ako úradného jazyka EÚ ani pre jeho postavenie podľa fínskej ústavy. Sľúbila, že jej informačná kancelária v Helsinkách zabezpečí, aby sa v budúcich informačných kampaniach venovala ešte väčšia pozornosť používaniu jazykov.

Ombudsmanka privítala rozhodnutie Parlamentu a uviedla: "Stále zdôrazňujem, že je dôležité informovať európskych občanov o ich právach vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva, aby sa posilnila ochrana týchto práv. Jedným z práv občanov EÚ je voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Teší ma, že Parlament poskytol záruky, že v budúcich informačných kampaniach bude venovať väčšiu pozornosť používaniu jazykov.“

Švédske zhromaždenie Fínska vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdilo, že Európsky parlament vo švédskych plagátoch neinformoval fínskych občanov o voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v júni 2004. Zhromaždenie poukázalo na to, že Fínsko má dva úradné jazyky, fínčinu a švédčinu, ktoré sú zároveň úradnými jazykmi EÚ. Tvrdila, že postoj Parlamentu vrátane jeho vyhlásenia, že švédsky hovoriaci predstavujú len 5,6 % fínskeho obyvateľstva, nie je v súlade s fínskou ústavou, ktorá stanovuje rovnosť medzi týmito dvoma úradnými jazykmi. Zhromaždenie ďalej poznamenalo, že rovnosť medzi týmito dvoma jazykmi je zachovaná v celoštátnych voľbách vo Fínsku, a preto nie je dôvod odchýliť sa od tejto praxe vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Parlament vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol, že jeho informačná kancelária vo Fínsku má politiku práce vo fínčine aj švédčine pri poskytovaní služieb fínskym občanom a pri odpovedaní na ich otázky. Pokiaľ ide o kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2004, niektoré marketingové projekty boli pripravené výlučne vo fínčine, pričom jedným z nich bola plagátová kampaň na úrovni ulíc. Táto plagátová kampaň však neobsahovala žiadne nové informácie, ktoré ešte neboli poskytnuté vo švédčine inými prostriedkami.

Ombudsmanka pripomenula, že článok 21 Charty základných práv Európskej únie, ako ho slávnostne vyhlásil okrem iného predseda Európskeho parlamentu, zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe jazyka. Z tohto dôvodu trval na tom, že dôkazné bremeno spočíva na Parlamente, aby preukázal, že jeho jazyková politika je v tomto prípade vhodná a primeraná. Ombudsmanka sa domnievala, že vysvetlenie Parlamentu nie je presvedčivé, a navrhla priateľské riešenie, ktorým by Parlament uznal nedostatky kampane, ako aj skutočnosť, že podiel fínskeho obyvateľstva, ktoré hovorí švédčinou, nie je relevantný pre postavenie tohto jazyka ako úradného jazyka EÚ ani pre jeho postavenie podľa fínskej ústavy. Parlament prijal toto priateľské riešenie a prisľúbil, že v budúcnosti bude venovať väčšiu pozornosť, čím uspokojí sťažovateľa.

Rozhodnutie ombudsmana možno nájsť na jeho internetovej stránke: