Štrasburg, 16. 10. 2002

Romano Prodi
predseda Európskej komisie
200 rue de la Loi
B-1049 Bruxelles

Vážený pán predsedajúci,

Ako iste viete, v posledných rokoch som sa musel zaoberať značným počtom sťažností adresovaných Európskej komisii. Skúsenosti, ktoré som z týchto prípadov získal, ma vedú k tomu, aby som s vami nastolil otázku všeobecnejšieho charakteru. V skutočnosti som presvedčený, že európsky ombudsman by mal nielen reagovať na jednotlivé prípady nesprávneho úradného postupu, ale mal by sa tiež pokúsiť prispieť k zlepšeniu administratívy tým, že tam, kde sa to zdá vhodné, predloží konštruktívne návrhy.

Okrem toho by som sa chcel vrátiť k niekoľkým prípadom, v ktorých som uviedol kritické poznámky.

Odstránenie nesprávneho úradného postupu prostredníctvom odškodnenia

V článku 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana sa Európskemu ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej možnej miere hľadal riešenie „na odstránenie prípadov nesprávneho úradného postupu“. Toto ustanovenie je samozrejme založené na myšlienke, že nesprávny úradný postup by sa mal odstrániť a jeho negatívne účinky by sa mali v čo najväčšej miere napraviť. Myslím si, že budete súhlasiť s tým, že zatiaľ čo európsky ombudsman by sa mal usilovať o takýto výsledok, povinnosť odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu ako taký má administratíva. Povinnosť inštitúcií Únie dodržiavať zásady riadnej správy vecí verejných a zodpovedajúce právo európskeho občana na riadnu správu vecí verejných by totiž bola prakticky bezvýznamná, ak by z nich nevyplývala povinnosť administratívy usilovať sa o nápravu výsledkov nesprávneho úradného postupu.

S potešením konštatujem, že prax Európskej komisie ukázala, že sa zrejme stotožňuje s týmto výkladom. Napríklad vo veci 109/98/ME Komisia prijala troch inšpektorov rybolovu do platových tried B4/B5, zatiaľ čo iní boli zaradení do vyšších platových tried. Zastával som názor, že došlo k nerovnakému zaobchádzaniu, a odporučil som Komisii, aby prijala opatrenia na nápravu situácie. Komisia ma následne informovala, že „v záujme spravodlivosti a spravodlivosti“ prijala môj návrh odporúčania.

Vyskytlo sa aj mnoho prípadov, keď Komisia splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv uzavretých so súkromnými osobami alebo firmami po tom, ako bolo nesplnenie týchto povinností uvedené v sťažnostiach adresovaných ombudsmanovi. Aby som uviedol len jeden príklad, vo veci 780/2000/GG Komisia akceptovala návrh ombudsmana zaplatiť sťažovateľke sumu, ktorá jej ešte patrila. Sťažovateľovi bola v dôsledku toho vyplatená suma viac ako 7 400 EUR.

Posledný uvedený príklad však tiež ukazuje, že odstránenie nesprávneho úradného postupu si môže vyžadovať viac než len to, čo sa malo urobiť predtým. Vo veci 780/2000/GG Komisia uznala, že sťažovateľ mal byť zaplatený už v roku 1995, zatiaľ čo platba sa uskutočnila až v roku 2001. S cieľom odškodniť sťažovateľa za toto omeškanie Komisia súhlasila so zaplatením úrokov (v príslušnom prípade vo výške viac ako 3 400 EUR).

Komisia v skutočnosti zaplatila úroky vo viacerých podobných prípadoch alebo inak odškodnila sťažovateľa s cieľom odstrániť prípad príslušného nesprávneho úradného postupu. Na tieto účely postačí uviesť niekoľko príkladov. Vo veci 489/98/OV Komisia neobnovila postavenie sťažovateľa po skončení neplateného voľna, ktoré sťažovateľ vyčerpal z osobných dôvodov. Komisia súhlasila s tým, že vyplatí sťažovateľovi dvojmesačnú mzdu ako náhradu za stratu odmeny a následné zníženie jeho nárokov na dôchodok. Vo veci 390/99/ADB Komisia prijala môj návrh zaplatiť sťažovateľovi úroky. To isté sa stalo vo veciach 860/99/MM a 1230/2000/GG. Vo veci 444/2000/ME som predložil návrh odporúčania, podľa ktorého by Komisia mala navrhnúť urovnanie nároku na finančné straty predloženého sťažovateľom. Komisia nakoniec tento návrh prijala.

S potešením beriem na vedomie tieto a ďalšie prípady, v ktorých Komisia prispela k dosiahnutiu spravodlivého riešenia. Domnievam sa však, že nastal čas stanoviť všeobecné usmernenia pre takéto prípady, aby sa ombudsmanovi aj administratíve uľahčilo hľadanie riešení pre budúce prípady tohto druhu.

V tejto súvislosti sa zdá byť užitočné zvážiť situáciu v Spojenom kráľovstve. Podľa informácií, ktoré poskytol parlamentný ombudsman Spojeného kráľovstva, vláda Spojeného kráľovstva akceptovala zásadu, že pokiaľ je to možné, sťažovateľ by sa mal dostať do situácie, v ktorej by sa nachádzal, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a že ak to nie je možné, mala by sa prijať vhodná alternatívna forma kompenzačných opatrení. Niekoľko útvarov vlády Spojeného kráľovstva následne po diskusii s ombudsmanom prijalo a uverejnilo kódexy postupov týkajúce sa nápravy v prípade nesprávneho úradného postupu vrátane finančnej nápravy.

Na základe skúseností získaných z prípadov, ktorými som sa musel zaoberať ako európsky ombudsman, a so zreteľom na riešenia prijaté ombudsmanmi v členských štátoch, ako je Spojené kráľovstvo, by som preto navrhol tieto závery:

• Osvedčeným administratívnym postupom je odstrániť prípady nesprávneho úradného postupu hneď, ako sa zistia.
• Na tento účel by administratíva mala v čo najväčšej možnej miere prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa sťažovatelia dostali do rovnakej situácie, v akej by sa nachádzali, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
• Ak takéto vrátenie nie je možné, administratíva by mala prijať opatrenia na odškodnenie sťažovateľa za škodu alebo úzkosť, ktorú utrpel. Pokiaľ neexistujú vhodnejšie formy kompenzácie, mala by sa poskytnúť finančná kompenzácia.

Bol by som Vám vďačný, keby ste zvážili tieto návrhy a informovali ma, či s nimi Komisia súhlasí.

Nadviazanie na kritické poznámky

Ako už bolo uvedené, zdá sa, že Komisia už v rôznych prípadoch konala v súlade s týmito zásadami. Existuje však obmedzený počet prípadov, keď Komisia odmietla prijať názor ombudsmana, že by sa mala poskytnúť náhrada. V mojich rozhodnutiach, ktorými sa tieto veci ukončujú, boli preto vznesené kritické pripomienky.

Domnievam sa, že je veľmi žiaduce dosiahnuť konzistentnosť v prístupe k sťažnostiam. Okrem toho ma Európsky parlament minulý rok vyzval, aby som overil vplyv mojich kritických poznámok na administratívu. Následne som Vás informoval, že sa preto po určitom čase vrátim ku kritickým pripomienkam v jednotlivých prípadoch.

Bol by som preto vďačný, keby Komisia okrem posúdenia mojich všeobecných návrhov na odstránenie prípadov nesprávneho úradného postupu mohla prehodnotiť aj tieto štyri prípady, v ktorých neboli moje návrhy alebo návrhy odporúčaní dodržané:

1) 511/99/GG:

Komisia súhlasila s poskytnutím príspevku vo výške 70 000 EUR na rozvojový projekt v Južnej Amerike vedený malou nemeckou charitatívnou organizáciou. Hoci Komisia uznala, že projekt si zaslúžil pomoc, následne odmietla uvoľniť finančné prostriedky z dôvodu, že samotná žiadosť bola podaná iným nemeckým združením, proti ktorému mala Komisia údajne vzájomný nárok. Komisia odmietla vyhovieť návrhu odporúčania ombudsmanky, aby odškodnila malú nemeckú charitu.

2) 1689/2000/GG:

Komisia vyzvala sťažovateľa, aby pripravil dokument v súvislosti s konferenciou, ktorá sa konala v Lisabone v roku 1999 a ktorú zorganizovala Komisia a portugalské orgány. Na základe dostupných dôkazov sa ukázalo, že za túto službu bol dohodnutý poplatok vo výške 3 000 EUR. Nakoniec Komisia odmietla zaplatiť a namiesto toho odkázala sťažovateľa na portugalské orgány. Ten potom tiež odmietol zaplatiť. Ombudsman predložil návrh odporúčania v tom zmysle, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sťažovateľovi bola vyplatená suma 3 000 EUR, a odškodniť sťažovateľa za čas a úsilie, ktoré vynaložil na vybavenie žiadosti. Komisia odmietla prijať tento návrh odporúčania, pričom ponúkla, že zaplatí 1 600 EUR.

3) 344/2001/GG:

Sťažovateľ podal žiadosť o grant v rámci programu družobného partnerstva miest vo výške 1 600 EUR. Napriek ústnym sľubom, že peniaze budú poskytnuté, bola žiadosť nakoniec zamietnutá. Sťažovateľ bol o tom informovaný až o tri mesiace neskôr. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia odškodnila sťažovateľa v súvislosti s negatívnymi dôsledkami, ktoré malo vybavovanie žiadosti Komisiou. Komisia to odmietla.

4) 1165/2001/ME:

Sťažovateľ uzavrel s Komisiou dohodu o grante. Komisia sa následne rozhodla odpočítať od konečnej platby sumu vyššiu ako 30 700 EUR bez toho, aby preukázala primerané vysvetlenie. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia zaplatila sťažovateľovi príslušnú sumu, ale Komisia tento návrh odmietla prijať.

Záver

Bol by som Vám vďačný, keby ste mi do 16. decembra 2002 dovolili získať názory Komisie na otázky nastolené v tomto liste.

Vzhľadom na to, že otázka nastolená v tomto liste má všeobecný význam, môže byť potrebné v určitej fáze v budúcnosti predložiť Európskemu parlamentu osobitnú správu s cieľom informovať Parlament o vývoji v tejto veci.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

cc: pán Massangioli