Dátum: utorok 28. februára 2023

Schôdza na diaľku cez WebEx

Prítomný

Európska investičná banka

Dvaja zástupcovia generálneho inšpektorátu

Dvaja zástupcovia generálneho sekretariátu

Traja zástupcovia riaditeľstva pre operácie

Dvaja zástupcovia právneho riaditeľstva

Jeden zástupca riaditeľstva pre projekty

Európsky ombudsman

Jennifer King, právna expertka

pani Oana Marin, vyšetrovateľka

Silvia Fuller, vyšetrovateľka

Natalia Chiner, stážistka v oblasti vyšetrovania

Cieľ stretnutia

Stretnutie sa uskutočnilo v súvislosti s vyšetrovaním toho, ako Európska investičná banka (EIB) vybavila žiadosť o prístup verejnosti k zhrnutiu projektu, ktorý sa rozhodla financovať.[1] Účelom stretnutia bolo, aby vyšetrovací tím ombudsmana pochopil, ako EIB vybavila žiadosť, a aby získal vysvetlenia k odmietnutiu EIB poskytnúť sťažovateľovi prístup k zhrnutiu projektu v čase potvrdzujúceho rozhodnutia.

Úvod a procedurálne informácie

Účastníci sa predstavili a vyšetrovací tím ombudsmanky poďakoval zástupcom EIB za stretnutie s nimi a uviedol účel stretnutia. Načrtli právny rámec, ktorý sa vzťahuje na stretnutia ombudsmana, najmä to, že ombudsman bez predchádzajúceho súhlasu EIB nezverejní žiadne informácie, ktoré EIB označila za dôverné, ani sťažovateľovi, ani žiadnej inej osobe mimo úradu ombudsmana [2].

Vyšetrovací tím vysvetlil, že vypracuje návrh správy o stretnutí, ktorá sa zašle EIB s cieľom zabezpečiť vecnú presnosť a úplnosť obsahu. Správa zo zasadnutia sa potom dokončí, zahrnie do spisu a poskytne sťažovateľovi. Do správy by sa nezahrnuli žiadne dôverné informácie, ani by sa inak neposkytli sťažovateľovi ani žiadnej tretej strane.

Výmena informácií

Zástupcovia EIB vysvetlili, ako sa riešila žiadosť sťažovateľa, a poznamenali, že sa pôvodne považovala za žiadosť o informácie o názve a podrobnostiach príslušného projektu. EIB spracovala túto žiadosť a poskytla svoju odpoveď v súlade s politikou transparentnosti EIB.[3] Zástupcovia EIB najprv identifikovali príslušný projekt a potom overili existenciu odôvodnenej žiadosti navrhovateľa, aby sa jeho zhrnutie nezverejnilo až do podpísania dohody o úvere. Následnú opakovanú žiadosť podanú sťažovateľom vybavil generálny sekretariát EIB, ako sa vyžaduje v politike transparentnosti EIB.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, či EIB na základe žiadosti sťažovateľa o prístup vykonala individuálne posúdenie možnosti sprístupnenia informácií o projekte, alebo či rozhodnutie o nesprístupnení bolo založené na pôvodnej žiadosti predkladateľa petície, aby sa zhrnutie proaktívne nezverejňovalo až do podpisu.

Zástupcovia EIB v odpovedi vysvetlili, že sa vykonalo individuálne posúdenie pôvodnej žiadosti sťažovateľa o informácie, ktoré spočívalo v overení existencie odôvodnenej žiadosti predkladateľa projektu o odloženie uverejnenia zhrnutia projektu až do jeho podpísania. Pri vybavovaní opakovanej žiadosti sa vykonalo podrobnejšie posúdenie, ktoré zahŕňalo opätovné kontaktovanie predkladateľa žiadosti s cieľom zistiť, či v tejto fáze a vzhľadom na opakovanú žiadosť sťažovateľa možno sprístupniť určité informácie, ako je jeho meno. Realizátor trval na svojej žiadosti odložiť zverejnenie takýchto informácií až do podpísania zmluvy o úvere.

Vyšetrovací tím ombudsmana sa potom opýtal, či predkladateľ v štádiu opakovanej žiadosti poskytol EIB odôvodnenie, prečo sa domnieva, že informácie, ako je jeho meno, by sa nemali zverejniť. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa tiež pýtal, či EIB vo všeobecnosti súhlasí s odôvodneniami predloženými navrhovateľmi na zamietnutie zverejnenia informácií na základe opakovanej žiadosti, alebo či tieto odôvodnenia analyzuje, aby sama určila, či sa uplatňujú výnimky podľa jej politiky transparentnosti.

Zástupcovia EIB uviedli, že pri vybavovaní žiadosti o prístup EIB vykonáva pomerne podrobné posúdenie odôvodnenia predloženého jej klientmi s cieľom neumožniť zverejnenie informácií o projektoch. Toto posúdenie vykonané v súvislosti s konkrétnou žiadosťou o prístup je vyčerpávajúce a prísnejšie ako posúdenie, ktoré sa vo všeobecnosti vykonáva v súvislosti s proaktívnym zverejňovaním zhrnutí projektov na základe odôvodnenej žiadosti predkladateľa projektu o odloženie uverejnenia zhrnutia projektu až do jeho schválenia alebo podpísania. Uviedli, že v tomto prípade predkladateľ považoval informácie v tom čase za obchodne citlivé. EIB zistila, že odloženie jej zverejnenia až do podpísania úveru bolo odôvodnené vzhľadom na význam výšky úveru, ktorý má nakoniec poskytnúť EIB, a na skutočnosť, že predkladateľ je verejne obchodovanou a kótovanou spoločnosťou.

Vyšetrovací tím ombudsmanky potom poznamenal, že ten istý predkladateľ už v minulosti dostal úvery od EIB a v týchto prípadoch boli zhrnutia proaktívne uverejnené aspoň tri týždne pred tým, ako rada zvážila schválenie projektov, ako sa vyžaduje v politike transparentnosti EIB. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa opýtal, aká je osobitosť tohto projektu, ktorá odôvodňovala, aby sa informácie, ako je meno navrhovateľa, považovali za obchodne citlivé až do podpísania zmluvy o úvere.

Zástupcovia EIB v odpovedi vysvetlili, že EIB vykonáva analýzu jednotlivých prípadov a vždy konzultuje s predkladateľmi projektov, pokiaľ ide o rozhodnutie o načasovaní uverejnenia zhrnutí projektov, bez ohľadu na to, či dotknutý predkladateľ už dostal úvery od EIB a pri minulých príležitostiach súhlasil s tým, že nezdrží uverejnenie týchto zhrnutí. Uviedli tiež, že vzhľadom na výšku úveru, ktorý sa má poskytnúť v prejednávanej veci a ktorý predstavuje približne štvrtinu trhovej kapitalizácie navrhovateľa, sa táto záležitosť považuje za citlivú. V súlade s politikou transparentnosti EIB sa EIB musí vyhýbať zverejňovaniu informácií, ktoré by mohlo ohroziť oprávnené záujmy alebo porušiť právo EÚ (napríklad nariadenie o zneužívaní trhu [4]).

Zástupcovia EIB takisto vo všeobecnejšej rovine, a najmä ak je výška úveru, ktorý sa má poskytnúť, významná, zdôraznili, že predkladatelia projektov (a najmä kótované spoločnosti) môžu byť niekedy znepokojení možným vplyvom na vnímanie ich vlastných klientov a zainteresovaných strán, ak by EIB nakoniec úver odložila alebo ho dokonca neposkytla.

To potvrdilo citlivosť oznámenia tejto konkrétnej pôžičky pred jej podpísaním.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom opýtal, či EIB pri vybavovaní opakovanej žiadosti sťažovateľa zvážila možnosť poskytnúť čiastočný prístup k zhrnutiu projektu, najmä k iným informáciám, ako sú informácie považované za vysoko citlivé.

Zástupcovia EIB potvrdili, že zvažovali poskytnutie čiastočného prístupu, ale keďže predkladateľ zamietol zverejnenie svojho názvu, hodnoty projektu a výšky úveru, táto možnosť sa nezohľadnila, keďže sťažovateľ by nezískal žiadne zmysluplné informácie. Zohľadnila sa aj skutočnosť, že zhrnutie malo byť uverejnené po podpise, t. j. krátko po opakovanom rozhodnutí.

V nadväznosti na to sa vyšetrovací tím ombudsmana pýtal, či sa EIB v tomto konkrétnom prípade obávala, že vzhľadom na charakteristiky trhu, na ktorom navrhovateľ pôsobí, by čiastočný prístup k zhrnutiu projektu znamenal riziko, že klient bude ľahko identifikovateľný. Zástupcovia EIB objasnili, že ide o jednu z obáv.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom opýtal, v akých situáciách EIB podpisuje so svojimi klientmi dohody o nezverejňovaní informácií, a konkrétnejšie, či sa tieto dohody uzatvárajú vždy, keď sa plánuje pôžička, alebo len v súvislosti s konkrétnymi projektmi.

Zástupcovia EIB objasnili, že tieto dohody sa podpisujú len na žiadosť predkladateľa, a nie pre všetky projekty. Vysvetlili tiež, že neexistuje žiadna formálna súvislosť medzi existenciou dohody o mlčanlivosti na jednej strane a procesom proaktívneho uverejňovania zhrnutia projektu na strane druhej. To znamená, že takáto dohoda sa nemusí nevyhnutne podpísať vo všetkých prípadoch, keď sa uverejnenie zhrnutia odloží.

Zástupcovia EIB takisto objasnili, že dohody o nezverejňovaní informácií uzavreté s predkladateľmi projektov nemajú prednosť pred politikou transparentnosti, a preto sa po prijatí žiadosti o prístup vykoná samostatná analýza v súlade s politikou transparentnosti s cieľom určiť, či informácie chránené na základe dohody o dôvernosti môžu byť zverejnené. V týchto posúdeniach je existencia dohody o mlčanlivosti zohľadneným, ale nie jediným faktorom.

Vyšetrovací tím ombudsmana požiadal o ďalšie objasnenie toho, či v prípade, že predkladateľ neudelí povolenie na zverejnenie informácií, ktoré považuje za citlivé z obchodného hľadiska, EIB môže proti takémuto stanovisku namietať a rozhodnúť sa poskytnúť žiadateľovi informácie.

Zástupcovia EIB v odpovedi uviedli, že analyzujú názory navrhovateľov na citlivú obchodnú povahu príslušných informácií a vyvodzujú nezávislý záver o možnej uplatniteľnosti výnimiek politiky transparentnosti.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom zameral na tvrdenie sťažovateľa, že v posledných rokoch došlo k celkovému nárastu praxe EIB spočívajúcej v odklade uverejňovania zhrnutí projektov až do ich podpísania, a požiadal zástupcov EIB, aby poskytli svoje stanoviská k tejto záležitosti.

Zástupcovia EIB potvrdili, že hoci sa počet žiadostí o odklad každý rok líši, zaznamenali zvýšený trend. Zdôraznili však aj to, že je ťažké určiť dôvody, prečo k tomu dochádza, pretože to závisí od požiadaviek predkladateľov projektov a pravdepodobne bude spojené s druhom projektov, o ktorých financovaní sa uvažuje. Zástupcovia EIB tiež poznamenali, že „meškanie“ pri zverejňovaní nie je štandardným postupom EIB, ale skôr výnimočným postupom v rámci politiky transparentnosti. Treba poznamenať, že z praktického hľadiska to vedie k ďalšej práci pre EIB. Zástupcovia EIB okrem toho poznamenali, že je pravdepodobnejšie, že ku koncu roka dôjde k oneskoreniam pri zverejňovaní zhrnutí, ak sa do konca roka podpíše vysoký počet úverov, a že ide o jeden z aspektov, ktoré skúmajú.

Pred ukončením stretnutia sa vyšetrovací tím ombudsmanky spýtal, či by EIB mohla poskytnúť úradu ombudsmana kópiu výmen a konzultácií, ktoré mala EIB s predkladateľom po opakovanej žiadosti sťažovateľa. Vyšetrovací tím ombudsmanky potvrdil, že ombudsmanka nezverejní žiadne informácie, ktoré EIB označila za dôverné.

Záver zasadnutia

Vyšetrovací tím poďakoval zástupcom EIB za ich čas a poskytnuté vysvetlenia a stretnutie sa skončilo.

Brusel 28. februára 2023

Jennifer KING Oana MARIN

referent pre otázky právnych expertov

[1] Informácie o projekte boli medzičasom sprístupnené na adrese: https://www.eib.org/en/projects/pipelines/all/20220251 

[2] Článok 4.8 vykonávacích predpisov európskeho ombudsmana.

[3] https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_group_transparency_policy_2021_en.pdf

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32014R0596&qid=1678798378300