Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k dohode o grante na projekt, ktorý bol financovaný v rámci programu Horizont Európa na financovanie výskumu a inovácií. Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) odmietla prístup k dohode o grante v celom rozsahu. HaDEA sa pritom odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe k dokumentom, pričom tvrdila, že úplné zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu osobných údajov a obchodné záujmy konzorcia, ktoré projekt realizuje.

Sťažovateľ požiadal agentúru HaDEA, aby preskúmala svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“). HaDEA v odpovedi poskytla široký čiastočný prístup k dohode o grante, ale trvala na svojom stanovisku, že úplné zverejnenie by ohrozilo ochranu osobných údajov a obchodných záujmov.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a jej vyšetrovací tím preskúmal predmetnú dohodu o grante. Inšpekcia ukázala, že v čase potvrdzujúceho rozhodnutia boli úpravy citlivých obchodných informácií a osobných údajov primerané. Ombudsmanka tiež poznamenala, že „kódy informácií o účastníkoch“, ktoré identifikujú príjemcov finančných prostriedkov EÚ a ktoré sú verejne dostupné, nemali byť upravené. Keďže však tieto kódy PIC sú ľahko dostupné na webovom sídle Európskej komisie „Funding & Tender portal“, ombudsmanka uzavrela prípad a zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Verí, že v budúcnosti sa kódy PIC už nebudú upravovať v podobných žiadostiach o prístup verejnosti. 

Vec sa týkala odmietnutia agentúry REA poskytnúť čiastočný prístup k listu, ktorý agentúra REA zaslala príjemcovi v súvislosti s vymáhaním finančných prostriedkov. REA sa tým, že odmietla prístup, odvolávala na ochranu obchodných záujmov tretej osoby.

Na základe kontroly sporného dokumentu ombudsmana nepresvedčilo tvrdenie REA, že čiastočný prístup by vážne narušil ochranu obchodných záujmov. Ombudsmanka predložila návrh riešenia, v ktorom žiada REA, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom poskytnúť široký čiastočný prístup k spornému dokumentu.

Agentúra REA akceptovala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi široký čiastočný prístup k dokumentu. Ombudsmanka uvítala kladnú odpoveď agentúry REA na jej návrh riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila.

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa výmen informácií s maďarskou vládou o nezávislosti súdnictva v súvislosti s posúdením Komisie týkajúcim sa oprávnenosti Maďarska na čerpanie prostriedkov z kohéznych fondov. Po konzultácii s maďarskými orgánmi Komisia odmietla prístup k niektorým dokumentom, pričom sa odvolávala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Komisia konkrétne tvrdila, že poskytnutie informácií by ohrozilo účel jej vyšetrovania, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z kohéznych fondov a jeho rozhodovací proces. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“). Keď Komisia neodpovedala v príslušných lehotách, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie poskytnúť prístup verejnosti k požadovaným dokumentom. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia prijala svoje potvrdzujúce rozhodnutie. Pokračovala vo svojom rozhodnutí o zadržaní prístupu, ale odvolala sa na dodatočnú výnimku, pričom tvrdila, že Európsky parlament medzičasom začal súdne konanie v tejto veci a zverejnenie by mohlo narušiť toto prebiehajúce konanie.

Z inšpekcie ombudsmanky vyplynulo, že požadované dokumenty obsahujú sebahodnotenie Maďarska, formálne dotazníky, ktoré Komisia zaslala maďarským orgánom, a oficiálne odpovede príslušných maďarských orgánov na tieto otázky. Požadované dokumenty sú teda základom rozhodnutia Komisie, proti ktorému Parlament začal súdne konanie. Neboli vypracované ani na účely konkrétneho súdneho konania, ani neobsahujú interné právne stanoviská k sporným otázkam.

Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia dostatočne nepreukázala, ako by zverejnenie dokumentov mohlo narušiť predmetné súdne konanie. Ombudsmanka nebola presvedčená ani argumentom Komisie, že zverejnenie by mohlo narušiť jej vyšetrovanie. Ombudsmanka okrem toho zdôraznila, že je dôležité informovať verejnosť o opatreniach Komisie a maďarských orgánov na ochranu finančných záujmov EÚ a na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu. Ombudsmanka sa preto domnievala, že odmietnutie Komisie poskytnúť širokej verejnosti prístup k požadovaným dokumentom predstavuje nesprávny úradný postup, a odporučila Komisii, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti o prístup.

Komisia v odpovedi potvrdila svoje stanovisko, že zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo pokojné súdne konanie začaté Parlamentom a jeho vyšetrovanie, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z kohéznych fondov. Ombudsmanka však zistila, že Komisia neposkytla presvedčivé vysvetlenia, prečo nebolo možné poskytnúť širší prístup k týmto dokumentom. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a prípad uzavrela.

Prípad sa týkal žiadosti o prístup verejnosti k finančnej správe Európskeho parlamentu týkajúcej sa už rozpustenej politickej skupiny Identita a demokracia (ID). Parlament zamietol prístup k správe v celom rozsahu. Odvolávala sa pritom na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie správy by ohrozilo ochranu účelu vyšetrovaní a auditov a jej vlastný prebiehajúci rozhodovací proces.

Sťažovateľ požiadal Parlament, aby preskúmal svoje rozhodnutie podaním opakovanej žiadosti, pričom tvrdil, že existuje závažný prevažujúci verejný záujem na zverejnení vzhľadom na použitie verejných finančných prostriedkov. Parlament trval na svojom odmietnutí zverejniť dokument a dodal, že dokument je súčasťou prebiehajúceho vyšetrovania Európskej prokuratúry (EPPO) týkajúceho sa údajného zneužitia finančných prostriedkov skupinou ID. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal sporný dokument. Inšpekcia potvrdila, že požadovaný dokument obsahuje posúdenie financií politickej skupiny. Parlament ombudsmanke potvrdil, že vyšetrovanie Európskej prokuratúry stále prebieha. Ombudsmanka zistila, že Parlament bol oprávnený odmietnuť prístup k dokumentu. Vyšetrovanie teda uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ v marci 2024 požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s jej prehodnotením uplatňovania „postupu na podporu právneho štátu“ v Maďarsku v roku 2023 (na základe nariadenia o podmienenosti). Komisia identifikovala štyri štvrťročné správy a niekoľko výmen medzi Maďarskom a Komisiou ako správy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, ale zamietla prístup ku všetkým dokumentom. Odmietnutím prístupu sa odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť účel vyšetrovania a jeho prebiehajúci rozhodovací proces podľa nariadenia o podmienenosti.

Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby v apríli 2024 prehodnotila svoje stanovisko (podaním „opakovanej žiadosti“). Keďže Komisia neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa v stanovenej lehote, sťažovateľ sa v júni 2024 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s tým, že Komisia neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa, a požiadala Komisiu, aby odpovedala čo najskôr. Komisia odpovedala sťažovateľovi v decembri 2025, teda viac ako 19 mesiacov po predložení opakovanej žiadosti.

Keďže Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ombudsmanka tento prípad uzavrela. Jednoznačne však kritizovala značné oneskorenie, ktoré Komisii vzniklo pri odpovedi na žiadosť sťažovateľa, a pripomenula Komisii, že by mala urýchlene riešiť otázku oneskorení pri spracúvaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia (delegácia EÚ pri Africkej únii) vybavila žiadosť o grant, a obáv týkajúcich sa možného konfliktu záujmov.

Sťažovateľ sa zúčastnil na výzve na predkladanie návrhov na projekt na podporu celoafrických volebných kapacít. Delegácia zamietla žiadosť sťažovateľa, pretože žiadala o financovanie EÚ nad maximálny percentuálny podiel povolený v rámci výzvy. Sťažovateľ tvrdil, že išlo o typografickú chybu a že delegácia mala požiadať o objasnenie namiesto zamietnutia jeho žiadosti. Sťažovateľ takisto tvrdil, že odborník, ktorý sa podieľal na vývoji projektu financovaného v rámci tejto výzvy, pracoval pre subjekt, ktorý predložil žiadosť v rámci tejto výzvy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia mala na základe vlastných interných usmernení považovať chybu sťažovateľa za „zjavnú administratívnu chybu“, a požiadala sťažovateľa o objasnenie a/alebo opravu chyby sťažovateľa. Takisto zistila, že Komisia primerane neposúdila tvrdenia sťažovateľa o potenciálnom konflikte záujmov. Tieto dva nedostatky predstavovali nesprávny úradný postup. V prípade oboch zistení sa ombudsmanka domnievala, že by nebolo vhodné vydať príslušné odporúčania, keďže medzičasom už bol grant udelený. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s návrhom Európskej komisie na uplatňovanie „postupu na podporu právneho štátu“ v Maďarsku (návrh rozhodnutia Rady na základe nariadenia o podmienenosti). Komisia identifikovala štrnásť dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zverejnila všetky tri dokumenty okrem ich častí. Odmietnutím prístupu k týmto častiam sa odvolala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť prebiehajúce súdne konania a rozhodovací proces.

Ombudsman začal vyšetrovanie a snažil sa nahliadnuť do predmetných dokumentov. Jej vyšetrovací tím sa dvakrát stretol so zástupcami Komisie, aby prediskutoval tento prípad. Na základe svojho vyšetrovania ombudsmanka nebola presvedčená o uplatnení dvoch výnimiek z prístupu verejnosti, na ktoré sa odvoláva Komisia. Ombudsmanka preto predložila návrh riešenia a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom umožniť lepší prístup verejnosti.

Komisia prijala návrh riešenia, ktorý predložila ombudsmanka, a poskytla úplný prístup k požadovaným dokumentom. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a uvítala pozitívnu odpoveď Komisie.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti s pochybeniami zamestnancov. ESVČ sa pri zamietnutí prístupu odvolávala na výnimku vyplývajúcu z právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by narušilo potrebu chrániť súkromie a integritu jednotlivcov uvedených v dokumentoch vrátane osôb dotknutých vyšetrovaniami úradu OLAF. Okrem toho ESVČ upravila názvy spoločností uvedených v dokumentoch s cieľom chrániť ich dobrú povesť, keďže neboli predmetom vyšetrovania OLAF-u.

Ombudsmanka zistila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia osobných údajov vo verejnom záujme, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov. Ombudsmanka takisto považovala obmedzené úpravy obchodných informácií za primerané a v tejto súvislosti nezistila žiadny prevažujúci verejný záujem. Ombudsman preto dospel k záveru, že ESVČ oprávnene odmietla sprístupniť sporné dokumenty v plnom rozsahu.

Ombudsmanka tak uzavrela vyšetrovanie týkajúce sa zamietnutia prístupu, pričom nezistila nesprávny úradný postup. Hoci sťažovateľ nebol spokojný ani so spravodlivým riešením dohodnutým s ESVČ, ktoré znamenalo, že rozsah jeho žiadosti o prístup bol obmedzený na 50 strán, ombudsman sa domnieval, že ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené, keďže ESVČ medzitým začala spracúvať novú, širšiu žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom.