Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa jeho komunikácie s maďarskou vládou o nezávislosti súdnictva v súvislosti s posúdením Komisie týkajúcim sa oprávnenosti Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Po konzultácii s maďarskými orgánmi Komisia odmietla prístup k niektorým dokumentom, pričom sa odvolala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Komisia konkrétne tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo účel jej vyšetrovania, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu a jeho rozhodovací proces. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie (podaním „opakovanej žiadosti“). Keď Komisia neodpovedala v príslušných lehotách, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k požadovaným dokumentom. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie. Zotrvala na svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu, ale odvolala sa na dodatočnú výnimku, pričom tvrdila, že Európsky parlament medzičasom začal súdne konanie v tejto veci a zverejnenie by mohlo narušiť toto prebiehajúce konanie.

Inšpekcia ombudsmana ukázala, že požadované dokumenty obsahujú sebahodnotenie Maďarska, formálne dotazníky, ktoré Komisia zaslala maďarským orgánom, a oficiálne odpovede príslušných maďarských orgánov na tieto otázky. Požadované dokumenty tak tvoria základ rozhodnutia Komisie, proti ktorému Parlament začal súdne konanie. Neboli vypracované na účely konkrétneho súdneho konania, ani neobsahujú interné právne stanoviská k sporným otázkam v celom rozsahu.

Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia dostatočne nepreukázala, ako by zverejnenie dokumentov mohlo narušiť predmetné súdne konanie. Ombudsmana nepresvedčil ani argument Komisie, že zverejnenie by mohlo ohroziť jej vyšetrovanie. Ombudsmanka okrem toho zdôraznila, že je dôležité informovať verejnosť o opatreniach Komisie a maďarských orgánov na ochranu finančných záujmov EÚ a na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu. Ombudsmanka sa preto domnievala, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup širokej verejnosti k požadovaným dokumentom predstavuje nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti o prístup.

Komisia v odpovedi potvrdila svoje stanovisko, že zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo pokojné súdne konanie začaté Parlamentom a jeho vyšetrovanie, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Ombudsmanka však zistila, že Komisia neposkytla presvedčivé vysvetlenia, prečo nebolo možné poskytnúť širší prístup k týmto dokumentom. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a prípad uzavrela.

Prípad sa týkal žiadosti o prístup verejnosti k finančnej správe Európskeho parlamentu týkajúcej sa v súčasnosti rozpustenej politickej skupiny Identita a demokracia (ID). Parlament zamietol prístup k správe v celom rozsahu. Odvolávala sa pritom na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie správy by ohrozilo ochranu účelu vyšetrovaní a auditov a jej vlastný prebiehajúci rozhodovací proces.

Sťažovateľ požiadal Parlament o preskúmanie svojho rozhodnutia podaním opakovanej žiadosti, pričom tvrdil, že vzhľadom na použitie verejných finančných prostriedkov existuje závažný prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Parlament trval na svojom odmietnutí zverejniť dokument a dodal, že dokument je súčasťou prebiehajúceho vyšetrovania Európskej prokuratúry (EPPO) týkajúceho sa údajného zneužitia finančných prostriedkov skupinou ID. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal predmetný dokument. Inšpekcia potvrdila, že požadovaný dokument obsahuje posúdenie financií politickej skupiny. Parlament potvrdil ombudsmanke, že vyšetrovanie Európskej prokuratúry stále prebieha. Ombudsmanka zistila, že Parlament bol oprávnený odmietnuť prístup k dokumentu. Vyšetrovanie teda uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ v marci 2024 požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s jej prehodnotením uplatňovania „postupu na podporu právneho štátu“ v Maďarsku v roku 2023 (na základe nariadenia o podmienenosti). Komisia identifikovala štyri štvrťročné správy a niekoľko výmen medzi Maďarskom a Komisiou ako správy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, ale zamietla prístup ku všetkým dokumentom. Odmietnutím prístupu sa odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť účel vyšetrovania a jeho prebiehajúci rozhodovací proces podľa nariadenia o podmienenosti.

Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby v apríli 2024 prehodnotila svoje stanovisko (podaním „opakovanej žiadosti“). Keďže Komisia neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa v stanovenej lehote, sťažovateľ sa v júni 2024 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s tým, že Komisia neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa, a požiadala Komisiu, aby odpovedala čo najskôr. Komisia odpovedala sťažovateľovi v decembri 2025, teda viac ako 19 mesiacov po predložení opakovanej žiadosti.

Keďže Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ombudsmanka tento prípad uzavrela. Jednoznačne však kritizovala značné oneskorenie, ktoré Komisii vzniklo pri odpovedi na žiadosť sťažovateľa, a pripomenula Komisii, že by mala urýchlene riešiť otázku oneskorení pri spracúvaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia (delegácia EÚ pri Africkej únii) vybavila žiadosť o grant, a obáv týkajúcich sa možného konfliktu záujmov.

Sťažovateľ sa zúčastnil na výzve na predkladanie návrhov na projekt na podporu celoafrických volebných kapacít. Delegácia zamietla žiadosť sťažovateľa, pretože žiadala o financovanie EÚ nad maximálny percentuálny podiel povolený v rámci výzvy. Sťažovateľ tvrdil, že išlo o typografickú chybu a že delegácia mala požiadať o objasnenie namiesto zamietnutia jeho žiadosti. Sťažovateľ takisto tvrdil, že odborník, ktorý sa podieľal na vývoji projektu financovaného v rámci tejto výzvy, pracoval pre subjekt, ktorý predložil žiadosť v rámci tejto výzvy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia mala na základe vlastných interných usmernení považovať chybu sťažovateľa za „zjavnú administratívnu chybu“, a požiadala sťažovateľa o objasnenie a/alebo opravu chyby sťažovateľa. Takisto zistila, že Komisia primerane neposúdila tvrdenia sťažovateľa o potenciálnom konflikte záujmov. Tieto dva nedostatky predstavovali nesprávny úradný postup. V prípade oboch zistení sa ombudsmanka domnievala, že by nebolo vhodné vydať príslušné odporúčania, keďže medzičasom už bol grant udelený. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s návrhom Európskej komisie na uplatňovanie „postupu na podporu právneho štátu“ v Maďarsku (návrh rozhodnutia Rady na základe nariadenia o podmienenosti). Komisia identifikovala štrnásť dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zverejnila všetky tri dokumenty okrem ich častí. Odmietnutím prístupu k týmto častiam sa odvolala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť prebiehajúce súdne konania a rozhodovací proces.

Ombudsman začal vyšetrovanie a snažil sa nahliadnuť do predmetných dokumentov. Jej vyšetrovací tím sa dvakrát stretol so zástupcami Komisie, aby prediskutoval tento prípad. Na základe svojho vyšetrovania ombudsmanka nebola presvedčená o uplatnení dvoch výnimiek z prístupu verejnosti, na ktoré sa odvoláva Komisia. Ombudsmanka preto predložila návrh riešenia a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom umožniť lepší prístup verejnosti.

Komisia prijala návrh riešenia, ktorý predložila ombudsmanka, a poskytla úplný prístup k požadovaným dokumentom. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a uvítala pozitívnu odpoveď Komisie.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovaní pochybenia zamestnancov Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zamietnutí prístupu sa ESVČ odvolávala na výnimku vyplývajúcu z právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo potrebu chrániť súkromie a integritu osôb uvedených v dokumentoch vrátane osôb, ktorých sa týkajú vyšetrovania OLAF-u. ESVČ okrem toho upravila názvy spoločností uvedených v dokumentoch s cieľom chrániť ich dobrú povesť, keďže neboli predmetom vyšetrovaní úradu OLAF.

Ombudsmanka zistila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia osobných údajov vo verejnom záujme, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov. Ombudsmanka takisto považovala obmedzené úpravy obchodných informácií za primerané a v tejto súvislosti nezistila žiadny prevažujúci verejný záujem. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že ESVČ oprávnene odmietla sprístupniť sporné dokumenty v celom rozsahu.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie v súvislosti so zamietnutím prístupu, pričom nezistila žiadny nesprávny úradný postup. Hoci sťažovateľ nebol spokojný ani so spravodlivým riešením dohodnutým s ESVČ, čo znamenalo, že rozsah jeho žiadosti o prístup bol obmedzený na 50 strán, ombudsman sa domnieval, že ďalšie vyšetrovania neboli opodstatnené vzhľadom na to, že ESVČ medzitým začala spracúvať novú, širšiu žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom, ktorú predložil sťažovateľ.

V nadväznosti na odhalenia, že (bývalý) generálny riaditeľ Európskej komisie cestoval do Kataru a prijal súvisiacu pohostinnosť na náklady tretích strán, čo viedlo ku konfliktu záujmov, ombudsmanka prvýkrát napísala Komisii v marci 2023. Požiadala o informácie o rozsahu tohto postupu a o tom, ako Komisia kontroluje, či nedochádza ku konfliktu záujmov, keď výdavky, ktoré vznikli zamestnancom Komisie, hradia tretie strany.

Krátko nato Komisia aktualizovala svoje pravidlá týkajúce sa príspevkov tretích strán na pracovné cesty. Ombudsmanka v tom čase dospela k záveru, že ak sa tieto pravidlá budú dôsledne uplatňovať, zabránia tomu, aby príspevky tretích strán na pracovné cesty viedli ku konfliktu záujmov.

Z odpovede Komisie však vyplynulo, že hoci existovali len obmedzené príklady pracovných ciest zamestnancov Komisie, ktoré boli hradené tretími stranami, niektoré z nich sa uskutočnili na najvyššej úrovni vedenia Komisie.

V tejto súvislosti ombudsmanka začala toto vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom preskúmať vzorku takýchto prípadov pred nadobudnutím účinnosti aktualizovaných pravidiel. Účelom tohto vyšetrovania bolo určiť, ako Komisia posúdila potenciálne konflikty záujmov súvisiace s pracovnými cestami zaplatenými tretími stranami a aké kroky prijala na zmiernenie rizík akýchkoľvek zistených konfliktov záujmov.

Vyšetrovaním sa nezistil žiadny prípad, ktorý by vzbudzoval obavy z konfliktu záujmov, okrem prípadu (bývalého) generálneho riaditeľa Komisie, ktorého sa uvedené odhalenia týkajú. Vyšetrovanie však ukázalo, že tieto otázky majú širší rozsah. Vzhľadom na to, že Európsky úrad pre boj proti podvodom záležitosť vyšetril a Európska prokuratúra začala vyšetrovanie, ombudsmanka usúdila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.  

Vyšetrovanie však preukázalo nedostatky v súvislosti s tým, ako Komisia vykonávala svoje predchádzajúce pravidlá týkajúce sa pracovných ciest. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Komisia nezaznamenala, ako vecne posúdila riziká konfliktu záujmov súvisiace s príspevkami zaplatenými tretími stranami. Komisia nezaznamenala ani hodnotu príspevkov tretích strán. Keďže tieto nedostatky sú stále relevantné v spôsobe, akým Komisia uplatňuje aktualizované pravidlá, ombudsmanka predložila na tento účel dva návrhy na zlepšenie.