Vážený pán predsedajúci,
Európsky parlament mi 12. novembra 1997 odovzdal petíciu č. L-35/96, ktorou sa zaoberala pani A., čilská občianka. Petícia sa týkala odmietnutia Európskej komisie uznať jej dôchodkové práva v období rokov 1977 – 1978, keď pracovala ako miestna pracovníčka v delegácii Komisie v Latinskej Amerike.
Petícia bola zaregistrovaná ako sťažnosť (1047/97/JMA) a po dôkladnom preskúmaní musela byť vyhlásená za neprípustnú, keďže sťažovateľka nebola ani štátnou príslušníčkou, ani osobou s pobytom v jednom z členských štátov, a preto nespĺňala kritériá stanovené v článku 2.2 štatútu európskeho ombudsmana.
Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu som sa však rozhodol začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy v tejto veci na základe článku 138E Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Toto vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy bolo zaregistrované pod spisovým číslom 1150/97/OI/JMA.
Dňa 17. decembra 1997 som o tejto iniciatíve informoval predsedu Výboru pre petície Európskeho parlamentu a predsedu Európskej komisie a do 31. marca 1998 som požiadal Komisiu o pripomienky.
Dňa 4. marca 1998 ma Komisia informovala, že po mojom zásahu začali jej zodpovedné útvary hodnotiť situáciu, pokiaľ ide o dôchodkové práva jej miestnych zamestnancov. Uviedla tiež, že v konkrétnom prípade pani A. by sa mali zohľadniť jej dôchodkové práva počas zamestnania v jej delegácii pre Latinskú Ameriku. Tieto aspekty boli potvrdené v pripomienkach Komisie´s zo 14. apríla 1998.
Stručne povedané, Komisia vysvetlila, že pani A. pracovala pre delegáciu pre Latinskú Ameriku od 1. januára 1977 do 30. septembra 1978. Na základe článku 80 „Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev“ Komisia pokrýva náklady na sociálne zabezpečenie svojich miestnych zamestnancov v súlade s miestnymi predpismi. Vzhľadom na vysokú mieru inflácie, ktorá prevládala v Čile v 70. rokoch 20. storočia, však Komisia nechala svojich miestnych zamestnancov zamestnaných v Santiagu zapojiť sa do osobitného systému sociálneho zabezpečenia „Office de Sécurité Sociale d'Outre-Mer“ (OSSOM) v Bruseli. So zmenou hospodárskych podmienok v Čile sa miestni zamestnanci Komisie postupne začlenili do národného systému sociálneho zabezpečenia Čile.
Pokiaľ ide o dôchodkové práva pani A., Komisia sa obrátila na OSSOM a bola informovaná, že tam bola zaregistrovaná počas obdobia jej práce v delegácii pre Latinskú Ameriku. Príspevky na sociálne zabezpečenie zaplatené počas tohto obdobia by sa preto mali zohľadniť pri výpočte jej dôchodkových práv od veku 55 rokov.
Komisia ma tiež informovala, že tieto informácie zaslala sťažovateľovi s odkazom na môj zásah.
S cieľom zabezpečiť, aby bol problém vyriešený k plnej spokojnosti sťažovateľa, som 30. júna 1998 postúpil list Komisie pani A. Od sťažovateľa nebola doručená žiadna odpoveď.
Na základe informácií obsiahnutých v pripomienkach Komisie´s a informácií poskytnutých sťažovateľom ombudsmanka dospela k záveru, že problém vyriešila Európska komisia.
Na základe týchto skutočností sa preto európsky ombudsman rozhodol prípad uzavrieť.
Jacob SÖDERMAN
Kópia:
José María Gil-Robles Gil-Delgado, predseda Európskeho parlamentu
Alessandro Fontana, predseda Výboru pre petície, Európsky parlament
Julian Priestley, generálny tajomník, Európsky parlament
J-C Eeckhout, riaditeľ, generálny sekretariát, Európska komisia
pani A.