V júli 2008 sťažovateľ zaslal e-mail úradníkovi Generálneho riaditeľstva Komisie pre vnútorný trh a služby týkajúci sa akademického výskumu, ktorý vykonával. V tomto e-maile predložil určité otázky, ktoré boli kritické voči zloženiu a práci regulačnej skupiny. Úradníčka Komisie odpovedala tak, že sťažovateľku informovala, že sa nestotožňuje s jej názorom a že sa domnieva, že regulačná skupina vykonáva vynikajúcu prácu.

O niekoľko mesiacov neskôr sťažovateľ informoval úradníka Komisie, že chce citovať jej odpoveď týkajúcu sa práce tejto skupiny v akademickej publikácii. Úradník Komisie k tomu dôrazne namietal. Spor viedol k výmene deviatich e-mailov v priebehu niekoľkých hodín. Úradník Komisie sa napokon v súvislosti s uvedeným nesúhlasom obrátil na akademického nadriadeného sťažovateľa.

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana. Po dôkladnom preskúmaní sťažnosti, ktorá mu bola predložená, ombudsman usúdil, že by mohla existovať možnosť nájsť priateľské a neformálne riešenie. Navrhovateľ aj Komisia vyjadrili ochotu preskúmať túto možnosť.

O necelý mesiac neskôr sťažovateľ informoval ombudsmana, že po stretnutí s riaditeľom Generálneho riaditeľstva Komisie pre vnútorný trh a služby sa dospelo k uspokojivému riešeniu. V dôsledku toho už nechcel pokračovať vo svojej veci. Sťažovateľ vyjadril ombudsmanovi vďaku za jeho úsilie a poukázal na to, že jeho intervencia sa ukázala ako mimoriadne užitočná.

Ombudsman uzavrel prípad tak, ako ho vyriešila inštitúcia, a pochválil Komisiu za rýchly a príkladný spôsob, akým sa touto záležitosťou zaoberala.