FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Zdrojový jazyk: 
Dostupné jazyky: 
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.

Rozhodnutie o odmietnutí európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) poskytnúť verejnosti prístup k pracovnému plánu Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) na rok 2022 (vec 2075/2026/PV)

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom predloženým európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) v súvislosti s pracovným plánom Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) na rok 2022. EDPS identifikoval jeden dokument, ku ktorému odmietol prístup, pričom tvrdil, že zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, ako aj ochranu súkromia a integrity jednotlivca.

Ombudsmanka zistila, že EDPS vykonal svoje vlastné posúdenie ujmy po konzultácii tretej strany s Europolom. Ombudsman tiež dospel k záveru, že spôsob, akým EDPS uplatnil výnimky a na celý sporný dokument, nebol celkovo zjavne nesprávny. 

Uzavrela preto prípad, v ktorom zistila, že EDPS sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Okolnosti predchádzajúce podaniu sťažnosti

1. V júni 2026 sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k dokumentom v držbe európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) v súvislosti s pracovným plánom Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) na rok 2022.

2. V júli 2026 EDPS identifikoval jeden dokument s názvom „Pracovný plán Europolu v oblasti IKT na rok 2022“, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti žiadosti a ku ktorému zamietol prístup v celom rozsahu. EDPS sa pritom odvolal na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe k dokumentom (nariadenie 1049/2001)[1], pričom tvrdil, že zverejnenie by narušilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť [2], ako aj ochranu súkromia a integrity jednotlivca [3].

3. Neskôr v tom istom mesiaci sťažovateľ požiadal EDPS, aby preskúmal svoje stanovisko (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“).

4. V septembri 2026 EDPS po druhej konzultácii s Europolom potvrdil svoje odmietnutie sprístupniť dokument v celom rozsahu na základe uplatnenia rovnakých výnimiek.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s týmto výsledkom, sa obrátil na európskeho ombudsmana. Sťažovateľ súhlasil s tým, že EDPS by mohol upraviť osobné údaje.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie [4] v súvislosti so zamietnutím prístupu EDPS k predmetnému dokumentu.

7. Počas vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal predmetný dokument, ako aj konzultácie EDPS [5] s Europolom, pôvodcom dokumentu. Ombudsmanke boli doručené aj dodatočné názory EDPS.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovateľka vo svojej opakovanej žiadosti tvrdila, že EDPS mohol poskytnúť čiastočný prístup k častiam dokumentu, ktoré nie sú citlivé (napr. štruktúra, nadpisy alebo informácie o strategickom plánovaní), po úprave len „informácií citlivých z hľadiska bezpečnosti“[6]. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že dokument má operatívny charakter a že vysvetlenia EDPS nesúviseli s konkrétnymi rizikami pre verejnú bezpečnosť, ale len odrážali posúdenie Europolu, s ktorým sa konzultovalo ako s pôvodcom dokumentu.

8. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanke tvrdila, že hoci dokument môže obsahovať technické a bezpečnostné informácie, ktoré si vyžadujú úpravu, EDPS nepreukázal, ako by samotné udelenie prístupu k nadpisom a cieľom odhalilo citlivé podrobnosti. Tvrdila tiež, že všeobecné odkazy na potenciálne riziká nepreukazujú pretrvávajúcu citlivosť dokumentu z roku 2022.

9. EDPS vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vysvetlil, že dokument „zhŕňa a formalizuje diskusie a rozhodnutia v súvislosti s pracovným plánom Europolu v oblasti IKT na rok 2022 vrátane základných informačných systémov, ktoré má používať Europol a členské štáty EÚ“. EDPS uviedol, že informácie obsiahnuté v dokumente odhaľujú podrobnosti o systémoch IKT, ktoré Europol používa na plnenie svojho poslania a pri výmene relevantných informácií s členskými štátmi EÚ. Patria sem informácie o ich štruktúre, schopnostiach, funkciách, investíciách do bezpečnosti a rozvoja systému, prideľovaní a koncentrácii zdrojov a obdobiach, počas ktorých je toto prostredie v prechodnom období, a preto by mohlo byť najviac ohrozené. Podľa názoru EDPS by zverejnenie týchto informácií odhalilo aspekty IT architektúry Europolu, jeho bezpečnostných opatrení a operačných spôsobilostí, narušilo by schopnosť Europolu plniť si svoje štatutárne úlohy (vrátane podpory a vykonávania vyšetrovaní a operačných činností zahŕňajúcich členské štáty EÚ, tretie strany a orgány EÚ, a to teraz aj v budúcnosti) a poskytlo by prehľad o „technickom a organizačnom prostredí“ Europolu. EDPS dospel k záveru, že nie je možné udeliť čiastočný prístup, keďže výnimka týkajúca sa verejnej bezpečnosti sa vzťahuje na celý dokument.

10. EDPS vo svojich dodatočných stanoviskách vysvetlil, že dokument vypracoval Europol pre svoje vlastné interné plánovanie a poskytol ho EDPS v rámci jedného z jeho vyšetrovaní z vlastného podnetu. EDPS v tejto súvislosti zdôraznil širšie výzvy, ktorým čelí pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom získaným v rámci svojich povinností dohľadu. Hoci vykonáva svoje vlastné posúdenie, jeho nedostatok komplexných odborných znalostí a skúseností z operačného hľadiska, pokiaľ ide o presadzovanie práva, veľmi sťažuje – ako v tomto prípade – posúdenie názorov pôvodcu na potenciálnu ujmu spôsobenú zverejnením. V tomto prípade EDPS dvakrát konzultoval s Europolom, aby mohol vykonať vlastné posúdenie.  

Posúdenie ombudsmana

11. Podľa judikatúry [7] konzultácie s tretími stranami podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 síce nie sú pre dotknutú inštitúciu EÚ záväzné, umožňujú však inštitúcii posúdiť, či je uplatniteľná výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 alebo 2. To znamená, že hoci sa pri vybavovaní takýchto žiadostí môžu zohľadniť názory pôvodcu dokumentu, od inštitúcií EÚ sa vyžaduje, aby vykonali vlastné posúdenie.

12. Inštitúcie a agentúry EÚ majú tiež široký priestor na voľné uváženie pri určovaní, či by zverejnenie dokumentu ohrozilo ochranu verejných záujmov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 [8], čo zahŕňa verejnú bezpečnosť. Úloha ombudsmana ako taká sa obmedzuje na posúdenie toho, či v tejto súvislosti došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu zo strany inštitúcie.

13. Pri vybavovaní tejto žiadosti o prístup verejnosti EDPS dvakrát konzultoval s Europolom ako pôvodcom dokumentu v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001. Prvá konzultácia sa uskutočnila pred tým, ako EDPS vydal svoju pôvodnú odpoveď, a druhá sa uskutočnila pred prijatím potvrdzujúceho rozhodnutia. Na základe kontroly výmen medzi EDPS a Europolom EDPS pred prijatím rozhodnutia vykonal vlastné samostatné posúdenie ujmy.

14. Kontrolou dokumentu sa potvrdilo, že obsahuje podrobnosti o infraštruktúre IKT Europolu, ktorej zverejnenie by mohlo odôvodnene a predvídateľne ohroziť verejnú bezpečnosť, ak by k nemu mali prístup zlomyseľní aktéri [9]. Je opodstatnené dospieť k záveru, že takéto zverejnenie by odhalilo podrobnosti o štruktúre a nástrojoch Europolu v oblasti IKT, ako aj ich zraniteľnosti. Mohlo by to narušiť schopnosť Europolu viesť vyšetrovania, čím by sa vytvorilo riziko pre verejnú bezpečnosť. Ombudsman sa preto domnieva, že EDPS neprekročil hranice svojej voľnej úvahy, keď sa odvolával na potrebu chrániť verejnú bezpečnosť s cieľom odôvodniť svoje odmietnutie poskytnúť prístup k spornému dokumentu.

15. Počas inšpekcie sa na niektoré veľmi obmedzené časti dokumentu spočiatku nezdalo, že by sa na ne vzťahovala uvedená výnimka. Inštitúcie EÚ musia poskytnúť čiastočný prístup k tým častiam dokumentu, na ktoré sa nevzťahuje žiadna z výnimiek podľa nariadenia č. 1049/2001. Vzhľadom na obmedzenia, na ktoré EDPS upozornil vo svojich dodatočných stanoviskách, sa však ombudsmanka domnieva, že odmietnutie EDPS poskytnúť (čiastočný) prístup k dokumentu nebolo zjavne nesprávne. Ombudsmanka v každom prípade poznamenáva, že zverejnenie týchto fragmentov by neslúžilo žiadnemu zmysluplnému účelu, pretože by sa dokument stal nezrozumiteľným [10].

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

EDPS sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a EDPS budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka 


Štrasburg 11. novembra 2026  

 

[1] Nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=CELEX%3A32001R1049.

[2] Článok 4 ods. 1 písm. a) prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[3] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[4] Sťažovateľka tiež spochybnila predĺženie lehoty EDPS na odpoveď na jej opakovanú žiadosť a neidentifikáciu ďalších dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti. Ombudsmanka však nezačala vyšetrovanie uvedených aspektov.

[5] V súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001.

[6] Sťažovateľ nepožiadal o prístup k osobným údajom, ktoré sú v ňom uvedené.

[7] Rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 2008, Terezakis/Európska komisia, vec T‐380/04, bod 60: https://juris.curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=70112&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6071775.

[8] Rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada Európskej únie, vec C‐266/05 P, bod 64: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=C-266/05.

[9] Pozri v tejto súvislosti rozhodnutie o tom, ako Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) vybavovala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa jej digitálnych nástrojov (veci 1192/2024/MIK a 841/2025/MIK), body 28 – 33: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/216046.

[10] Pozri v tejto súvislosti rozsudok Všeobecného súdu z 24. apríla 2024, Naass & Sea-Watch/Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), vec T-205/22, body 97 – 98: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:62022TJ0205; a rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Mattila/Rada Európskej únie, vec T-204/99, bod 69: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:61999TJ0204.

Čo si myslíte o tomto automatickom preklade? Podeľte sa s nami o svoj názor!