V Štrasburgu 28. marca 2007

Vážený pán C.,

Dňa 4. augusta 2004 ste ako predseda regiónu Sicília podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Sťažnosť sa týkala rozhodnutia Komisie ukončiť program POP SICILIA 1994/99 č. ERDF 94.05.09.015 a neuhradiť výdavky zodpovedajúce sume 14 026,91 eura, ktoré vznikli v období od 1. januára do 30. júna 2002.

Dňa 5. októbra 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala taliansky preklad svojho stanoviska 13. januára 2005. Preklad som Vám zaslal 20. januára 2005 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 10. februára a 1. marca 2005 mi boli doručené Vaše pripomienky.

Listom zo 16. novembra 2005 som Vás informoval, že vo Vašom prípade prebieha skúmanie a že Vás budem čo najskôr informovať o priebehu Vašej sťažnosti. Poukázal som na to, že sa vynaloží maximálne úsilie na poskytnutie týchto informácií najneskôr do 31. januára 2006. Dňa 16. februára 2006 som Vám však napísal ďalší list, v ktorom som uviedol, že na ukončenie preskúmania Vášho prípadu bude potrebný dodatočný čas a že Vás budem informovať o svojom rozhodnutí do konca marca 2006.

Po dôkladnom preskúmaní stanoviska Komisie a Vašich pripomienok som dospel k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie. Dňa 21. marca 2006 som napísal predsedovi Komisie a požiadal som ho, aby sa k vašim pripomienkam vyjadril do 15. mája 2006. Dňa 9. júna 2006 Komisia zaslala môjmu sekretariátu ďalší list, v ktorom ho informovala o oneskorenom zaslaní svojho stanoviska v 17 prípadoch, v ktorých lehota na odpoveď už uplynula. Váš prípad patril medzi tých 17 prípadov.

Dňa 16. júna 2006 som odpovedal Komisii. Vo svojom liste som vyjadril poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie na moje otázky sa oneskorili a že inštitúcia nepredložila včasnú a odôvodnenú žiadosť o predĺženie lehoty. Dňa 22. júna 2006 som Vás informoval o svojej korešpondencii s Komisiou.

Dňa 11. júla 2006 som napísal Komisii ďalší list, v ktorom som poukázal na to, že mi ešte stále nebola doručená odpoveď na moju žiadosť z 21. marca 2006. Preto som požiadal Komisiu, aby mi poskytla buď i) príslušnú odpoveď, alebo ii) harmonogram takejto odpovede najneskôr do 31. júla 2006. Dňa 10. augusta 2006 som dostal preklad odpovede Komisie do taliančiny, ktorý som Vám zaslal 16. augusta 2006 s výzvou na predloženie pripomienok do konca septembra 2006. Nedostal som od vás žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na ukončenie tohto vyšetrovania.

Sťažnosť

Relevantné skutočnosti podľa sťažovateľa možno zhrnúť takto.

Rozhodnutím K(95) 2194 z 28. septembra 1995 (ďalej len „rozhodnutie“) Komisia súhlasila s udelením grantu na rozvoj operačného programu na Sicílii v Taliansku v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Európskeho fondu pre poľnohospodársku záruku a orientáciu (ďalej len „FEOGA“). Obdobie realizácie príslušného programu (POP SICILIA 1994/99) trvalo od 1. januára 1994 do 31. decembra 1999 pre opatrenia spolufinancované v rámci ERF. V prípade opatrení spolufinancovaných z ESF a FEOGA obdobie realizácie uvedeného programu trvalo od 19. decembra 1994 do 31. decembra 1999.

Keďže určité výdavky vznikli po konečnom termíne, do ktorého mali byť zaúčtované výdavky, ktoré majú byť kryté z fondov Spoločenstva, t. j. po 31. decembri 2001, Komisia sa rozhodla, že ich neuhradí. Predmetné výdavky predstavovali 14 026,91 EUR. V rokoch 2001 až 2004 sa uskutočnila výmena korešpondencie medzi talianskou vládou a Komisiou s cieľom objasniť túto otázku.

Sťažovateľ zastával názor, že vzhľadom na to, že príslušné výdavky súviseli s ukončením programu, nemohli vzniknúť pred 31. decembrom 2001, ktorý bol konečným dátumom programu.

Sťažovateľ sa odvolal na list, ktorý Komisia zaslala talianskemu ministerstvu financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania 15. marca 2001. List z 8. marca 2001 bol od talianskeho ministerstva financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania a predstavoval odpoveď na otázku, ktorú mu položil región Ligúria (Taliansko). Týkala sa obdobia oprávnenosti výdavkov súvisiacich s ukončením programov. Vysvetlila, že takéto výdavky by sa mohli považovať za "oprávnené", ak by sa výkazy výdavkov predložili Komisii do šiestich mesiacov po ukončení príslušného programu. Ministerstvo financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania zaslalo tento list aj Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre regionálnu politiku (ďalej len „GR REGIO“), v ktorom ho požiadalo o stanovisko k otázkam, ktoré sú v ňom nastolené. V odpovedi z 15. marca 2001 GR REGIO uviedlo, že k tejto otázke nemá žiadne pripomienky.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že z obsahu listu z 22. októbra 2001, ktorý zaslalo to isté talianske ministerstvo Komisii, vyplynulo, že výdavky súvisiace s ukončením príslušného programu Komisia v minulosti považovala za "oprávnené".

Komisia však listom z 26. februára 2002 adresovaným talianskemu ministerstvu potvrdila, že konečný termín prípustnosti výdavkov súvisiacich s ukončením všetkých programov na obdobie 1994 – 1999 bol 31. december 2001. Sťažovateľ sa domnieval, že obsah tohto listu je v rozpore so zásadami dobrej správy vecí verejných, keďže bol oznámený po uplynutí príslušnej lehoty.

V liste z 23. mája 2003 o záverečnej správe o programe POP SICILIA 1994/99 č. ERDF 94.05.09.015 Komisia trvala na svojom stanovisku týkajúcom sa oprávnenosti výdavkov.

Dňa 12. decembra 2003 Komisia informovala sťažovateľa o svojom zámere odpočítať sumu 14 026,91 EUR od sumy, ktorá sa má vyplatiť, a ukončiť program POP SICILIA. Dňa 28. januára a 24. marca 2004 predseda regiónu Sicília zaslal ďalšie informácie s cieľom odôvodniť všetky výdavky vynaložené po 31. decembri 2001. Opätovne požiadal o úplné preplatenie nákladov.

Listom zo 7. apríla 2004 zaslaným ministerstvu financií a hospodárskej tvorby programov GR REGIO opätovne potvrdilo svoj zámer ukončiť program POP SICILIA. V tomto liste, ktorého kópia bola zaslaná aj predsedníctvu regiónu Sicília, Komisia uviedla, že výdavky vzniknuté medzi 1. januárom 2002 a 30. júnom 2002 (teda po konečnom termíne 31. decembra 2001 stanovenom na účtovanie príslušných výdavkov) nemožno uhradiť.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol tieto tvrdenia a tvrdenia:

1. Rozhodnutie Komisie neuhradiť výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 bolo nespravodlivé, pretože vzhľadom na to, že sa týkalo činnosti hodnotenia a kontroly účinnosti rôznych zásahov vykonaných v súvislosti s dotknutým projektom, nemohlo vzniknúť pred ukončením projektu.
2. Komisia nekonala v súlade s bežnou praxou inštitúcie, pokiaľ ide o projekty financované z EFRR v období 1989/93.
3. Komisia riadne neodôvodnila svoje rozhodnutie neuhradiť výdavky vo výške 14 026,91 eura.
4. Rozhodnutie Komisie, v ktorom sa uvádza, že výdavky vzniknuté po 31. decembri 2001 nemohli byť prijaté, bolo sťažovateľovi oznámené dva mesiace po uplynutí príslušnej lehoty.

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie a uhradiť výdavky vo výške 14 026,91 EUR, ktoré sa týkali činností vykonávaných v rámci programu POP SICILIA 1994/99 č. EFRR 94.05.09.015.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež zdôraznil, že chce podporiť sťažnosť, ktorú ombudsmanovi predložili 4. júna 2004 (sťažnosť 1508/2004/IP) Dr. M., Dr. P. a G. v mene združenia Consorzio per lo Sviluppo di Siracusa (ďalej len „CO.SVI.S.“). Sťažnosť 1508/2004/IP sa týkala rozhodnutia Komisie neuhradiť výdavky vo výške 61 206,27 EUR, ktoré vznikli spoločnosti CO.SVI.S. v rámci riadenia globálneho grantu udeleného inštitúciou v roku 1998 na rozvoj oblasti Syrakúzy v Taliansku.

V tejto súvislosti ombudsman informoval sťažovateľa, že v štatúte ombudsmana sa nestanovuje osobitný postup pre tretiu stranu, aby zasiahla do vyšetrovania sťažnosti. Navrhol preto sťažovateľovi, aby sa mohol priamo obrátiť na sťažovateľov vo veci 1508/2004/IP.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie možno zhrnúť takto.

Rozhodnutie obsahuje jasnú lehotu na oprávnenosť výdavkov. Tento konečný termín, stanovený v článku 7 rozhodnutia, bol 31. december 2001 (1). V dôsledku toho výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 nepredstavovali "oprávnené" výdavky.

Od roku 2001 talianske orgány pri viacerých príležitostiach požiadali GR REGIO, aby prehodnotilo lehotu na oprávnenosť výdavkov týkajúcich sa ukončenia rôznych programov. Listami z 20. júna a zo 4. septembra 2001 GR REGIO informovalo región Sicília o svojom stanovisku, že výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 nepredstavujú "oprávnené" výdavky.

Komisia poznamenala, že ako uviedol sťažovateľ vo svojej sťažnosti, talianske ministerstvo financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania vo svojom liste z 8. marca 2001 zaslanom regiónu Ligúria zastávalo názor, že výdavky súvisiace s ukončovaním činností príslušného programu by sa mohli považovať za "oprávnené", hoci vznikli po uplynutí lehoty. Komisia, ktorej bola doručená kópia tohto listu, bola vyzvaná, aby v prípade záujmu predložila pripomienky. Inštitúcia však vo svojej odpovedi z 15. marca 2001 uviedla, že nemá žiadne pripomienky. Zdalo sa, že 29. marca 2001 talianske ministerstvo postúpilo odpoveď Komisie všetkým inštitúciám a orgánom zodpovedným za vykonávanie programov Spoločenstva.

GR REGIO zaslalo 5. októbra 2001 členským štátom oznámenie týkajúce sa predĺženia lehoty na platbu v súvislosti s programami financovanými zo štrukturálnych fondov Spoločenstva, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1994 až 1999. V tomto oznámení Komisia vysvetlila, že predĺženie by sa v zásade mohlo povoliť v prípade jednej z dvoch udalostí: i) jasne identifikovateľná chyba pripísateľná Komisii (vrátane technických chýb) a ii) vyššia moc (vykladaná ako katastrofa s veľkým dosahom) a príčiny, ktoré možno prirovnať k vyššej moci.

Prístup Komisie bol potvrdený v liste z 26. februára 2002 adresovanom talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií. V tomto liste Komisia ďalej uviedla, že sa výnimočne odchýlila od konečného termínu 31. decembra 2001, aby umožnila správne vykonávanie nariadenia č. 2064/1997 (2). Ak by Komisia neudelila túto výnimku, vnútroštátne orgány zodpovedné za kontrolné činnosti by mohli utrpieť hospodárske ťažkosti.

Pokiaľ ide o postup ukončenia, GR REGIO 12. decembra 2003 informovalo zodpovedné orgány o svojom zámere znížiť grant Spoločenstva o 14 026,91 EUR. Táto suma zodpovedala výdavkom vzniknutým po konečnom termíne 31. decembra 2001.

Komisia vo svojom stanovisku identifikovala tvrdenia sťažovateľa takto.

(1) Komisia neuviedla primerané dôvody svojho správania.

Komisia uviedla, že rozhodnutie stanovilo, že výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 sú neprípustné. Preto nebolo potrebné hľadať ďalšie odôvodnenia.

(2) Komisia zaujala diskriminačný postoj, pretože výdavky týkajúce sa ukončenia programov na roky 1989 – 1993 sa považovali za "oprávnené" výdavky. V prípade programov na roky 1994 – 1999 to však tak nebolo, a to bez ohľadu na skutočnosť, že príslušné právne predpisy sa nezmenili.

Komisia poznamenala, že na to, aby existovala diskriminácia, je potrebné, aby sa s dvoma podobnými situáciami zaobchádzalo rozdielne. V prípade uvedenom sťažovateľom sa zohľadnili dve rôzne programové obdobia, prvé medzi rokmi 1989 a 1993 a druhé medzi rokmi 1994 a 1999. Komisia tiež poznamenala, že uplatniteľnými právnymi predpismi na prvé obdobie boli nariadenie č. 2052/88 (3), nariadenie č. 4253/88 (4) a nariadenie č. 4254/88 (5), zatiaľ čo právnymi predpismi uplatniteľnými na obdobie 1994 – 1999 boli nariadenie č. 2081/93 (6), nariadenie č. 2082/93 (7) a nariadenie č. 2083/93 (8). Komisia tvrdila, že neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by v priebehu času bránili zmene pravidiel. Okrem toho sa príslušná lehota týkajúca sa oprávnenosti výdavkov súvisiacich s ukončením programu netýkala len regiónu Sicília. Bol to skôr všeobecný termín. Región Sicília teda nebol diskriminovaný.

(3) Komisia zaujala protichodný postoj, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov v súvislosti s technickou pomocou. Jej konanie bolo nezákonné a oprávnené očakávania príjemcov neboli zohľadnené.

V tejto súvislosti Komisia uznala, že list, ktorý GR REGIO zaslalo 15. marca 2001 talianskemu ministerstvu financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania, mal byť formulovaný jasnejšie. Skutočnosť, že útvary Komisie uviedli, že k nej nemajú pripomienky, však neznamená, že Komisia súhlasila s ich stanoviskom. Okrem toho stanovisko Komisie bolo opäť objasnené v oznámení z 5. októbra 2001, ktoré GR REGIO adresovalo členským štátom, a v ďalšom liste z 26. februára 2002, ktorý Komisia zaslala talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií.

(4) Oznámenie Komisie týkajúce sa podmienok oprávnenosti príslušných výdavkov bolo predložené na poslednú chvíľu.

Komisia zdôraznila, že účelom jej oznámenia z 5. októbra 2001 bolo pripomenúť dva prípady, v ktorých bolo v zásade možné povoliť predĺženie príslušnej lehoty. Prvý prípad sa týkal vyššej moci a druhý sa týkal chyby, ktorú možno pripísať Komisii. Oznámenie Komisie slúžilo na zdôraznenie existujúcej situácie a nie na poskytnutie nových informácií.

(5) Predmetné výdavky mohli byť vynaložené až po 31. decembri 2001, pretože sa týkali hodnotenia príslušných projektov.

Komisia usúdila, že pri stanovení dátumu 31. decembra 2001 ako konečného termínu si bola vedomá skutočnosti, že určité výdavky týkajúce sa ukončovacích činností mohli byť vynaložené po 31. decembri 2001 a že tieto výdavky nebudú kryté z fondov Spoločenstva. Výdavky, ktoré neboli kryté finančnými prostriedkami Spoločenstva, však mohli byť financované z vnútroštátnych finančných prostriedkov, keďže neexistovalo pravidlo, ktoré by naznačovalo, že všetky výdavky vynaložené na realizáciu predmetného projektu mali byť v plnej miere financované z finančných prostriedkov Spoločenstva.

(6) Skutočnosť, že Komisia súhlasila s tým, aby sa za oprávnené považovali určité výdavky súvisiace s kontrolnými činnosťami, ale nie výdavky súvisiace s technickým hodnotením, potvrdila údajnú diskrimináciu, keďže obe činnosti sa mali nevyhnutne vykonať po ukončení príslušného programu.

Komisia usúdila, že výdavky súvisiace s kontrolnými činnosťami boli oprávnené na základe nariadenia č. 2064/97. Keďže v tomto nariadení sa predpokladali dodatočné výdavky pre členské štáty v súvislosti s predtým platnými právnymi predpismi, Komisia výnimočne súhlasila, že z hľadiska spravodlivosti bude považovať za oprávnené výdavky súvisiace s vykonávaním nových právnych predpisov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie v podstate trval na svojej sťažnosti.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že jej útvary správne uplatnili rozhodnutie, sťažovateľ sa domnieval, že stanovisko inštitúcie nebolo presvedčivé. Sťažovateľ nechápal, prečo, pokiaľ ide o programovacie činnosti v rokoch 1989 – 1993, Komisia považovala za "oprávnené" určité výdavky súvisiace s ukončením príslušných programov, aj keď vznikli do šiestich mesiacov po termíne. Sťažovateľ trval na svojom stanovisku, že správanie Komisie bolo diskriminačné, pretože pokiaľ ide o dve predmetné obdobia (1989 – 1993 a 1994 – 1999), neexistovali žiadne rozdiely, ktoré by podľa neho mohli odôvodniť odlišný prístup Komisie.

Sťažovateľ ďalej vzal na vedomie skutočnosť, že samotná Komisia vo svojom stanovisku uznala, že list z 15. marca 2001, ktorý GR REGIO zaslalo talianskemu ministerstvu financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania, mohol byť vypracovaný jasnejšie. Podľa jeho názoru skutočnosť, že Komisia uviedla, že nemá žiadne pripomienky k obsahu listu talianskej vlády, znamená, že Komisia prijala názor talianskej vlády.

Pokiaľ ide o oznámenie Komisie z 5. októbra 2001, sťažovateľ zastával názor, že namiesto opätovného potvrdenia všeobecných zásad sa Komisia mala zaoberať špecifickými aspektmi jednotlivých programov.

Vo všeobecnej záverečnej pripomienke sťažovateľ zdôraznil, že informácie poskytnuté Komisiou o nemožnosti refundácie výdavkov súvisiacich s činnosťou technickej pomoci, ktoré vznikli po lehote stanovenej na ich oprávnenosť, sa ukázali ako zavádzajúce pre tých, ktorí nemajú potrebné špecializované znalosti. Okrem toho skutočnosť, že Komisia pripustila, že v minulosti boli niektoré výdavky súvisiace s kontrolnou činnosťou nárokované na úhradu na základe nariadenia č. 2064/97, predstavuje jasný náznak nejednoznačnosti správania Komisie.

Ďalšie otázky
Žiadosť o ďalšie informácie

Po preskúmaní stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka usúdila, že je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie. Dňa 21. marca 2006 sa teda písomne obrátil na Komisiu.

Ombudsman vo svojom liste z 21. marca 2006 uviedol, že sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach odvolal na list, ktorý 8. marca 2001 zaslalo talianske ministerstvo financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania regiónu Ligúria ako odpoveď na list, ktorý región zaslal talianskemu ministerstvu 22. februára 2001. Z obsahu listu z 8. marca 2001 vyplýva, že región Ligúria požiadal talianske ministerstvo, aby sa vyjadrilo k možnosti považovať za oprávnené výdavky súvisiace so záverečnými činnosťami príslušného programu, aj keď boli vynaložené po uplynutí lehoty. Talianske ministerstvo zastávalo názor, že tieto výdavky by sa mohli považovať za "oprávnené" výdavky, a vyzvalo Komisiu, aby v prípade záujmu vzniesla pripomienky. Komisia vo svojej odpovedi z 15. marca 2001 uviedla, že nemá žiadne pripomienky. Ombudsman považoval za potrebné overiť presný význam listu Komisie z 15. marca 2001. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby sa k tomuto bodu vyjadrila.

Ombudsman tiež poukázal na skutočnosť, že Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedla, že len chcela zdôrazniť existujúcu situáciu vo svojom oznámení adresovanom členským štátom 5. októbra 2001. V tomto oznámení Komisia uviedla dva prípady, v ktorých by sa v zásade povolilo predĺženie príslušnej lehoty, a to jasne identifikovateľnú chybu pripísateľnú Komisii (vrátane technickej chyby) a vyššiu moc (vykladanú ako katastrofa s veľkým dosahom). Ombudsman požiadal Komisiu, aby ho informovala, či a pri akej príležitosti bol sťažovateľ informovaný o týchto výnimkách.

Ombudsman sa ďalej domnieval, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia nekonala v súlade s bežnou praxou uplatňovanou v prípade projektov financovaných v období 1989 – 1993, Komisia zastávala názor, že príslušné obdobie, ktoré sa malo zohľadniť v prípade sťažovateľa, bolo odlišné a že príslušné právne predpisy boli odlišné. Ombudsmanka tiež poznamenala, že Komisia uviedla, že neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by bránili úprave rozpočtových pravidiel uplatniteľných na dve rôzne obdobia. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby vysvetlila, prečo bola takáto zmena vykonaná a ako bol sťažovateľ alebo vnútroštátne talianske orgány informovaný o príslušnej zmene.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej replike uviedla nasledujúce skutočnosti.

Pokiaľ ide o obsah listu z 15. marca 2001, Komisia uznala, že obsah tohto listu je nejasný. V tomto liste Komisia uviedla, že nemá žiadne pripomienky k stanovisku talianskeho ministerstva financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania, konkrétne k tomu, že výdavky súvisiace s ukončením činností príslušného programu môžu byť uhradené, aj keď vznikli po príslušnej lehote. Komisia opäť vyjadrila poľutovanie nad týmto nedostatkom jasnosti. Zdôraznil však, že pravidlá upravujúce EFRR na obdobie rokov 1994 – 1999, ktoré boli uplatniteľné na predmetný grant, boli skutočne jasné. Konečný termín pre platby bol 31. december 2001 a tento termín sa mohol zmeniť len na základe výslovného rozhodnutia Komisie. Komisia v prejednávanej veci neprijala takéto rozhodnutie. Stanovisko talianskych orgánov, že výdavky súvisiace s ukončovacími činnosťami príslušného programu sa považujú za oprávnené, aj keď vznikli po príslušnom termíne, sa zdalo byť v rozpore s existujúcimi pravidlami. Komisia nemohla prijať stanovisko, ktoré by sa odchyľovalo od týchto pravidiel.

Pokiaľ ide o žiadosť ombudsmana, aby zistil, či a pri akej príležitosti bol sťažovateľ informovaný o výnimkách, ktoré mohli odôvodniť predĺženie príslušného termínu 31. decembra 2001, Komisia uviedla, že 20. júna a 4. septembra 2001 zaslala list CO.SVI.S., sprostredkovateľskému orgánu zodpovednému za vykonávanie globálneho grantu na Sicílii. V týchto listoch Komisia uviedla, že predĺženie lehoty možno povoliť len v prípade vyššej moci. Keďže tieto listy boli skopírované regionálnym orgánom Sicílie, sťažovateľ (9) si mal byť vedomý toho, že akékoľvek výdavky vzniknuté po uplynutí lehoty by boli vyhlásené za neoprávnené.

Pokiaľ ide o nótu z 5. októbra 2001, Komisia zdôraznila, že je určená delegáciám členských štátov a že je ich zodpovednosťou zabezpečiť primerané šírenie nóty všetkým orgánom zodpovedným za riadenie štrukturálnych fondov Spoločenstva na vnútroštátnej úrovni.

Pokiaľ ide o žiadosť ombudsmana o vysvetlenie dôvodov zmeny príslušných právnych predpisov týkajúcich sa rokov 1989 – 1993 a 1994 – 1999 a spôsobu, akým bol sťažovateľ alebo vnútroštátne talianske orgány informovaný o príslušnej zmene, Komisia zdôraznila, že hlavným rozdielom medzi týmito dvoma obdobiami bolo, že počas prvého obdobia bol postup na predĺženie lehoty pre „oprávnené“ výdavky jednoduchší. V skutočnosti by sa príslušná lehota mohla predĺžiť najviac o jeden rok na základe žiadosti predloženej členským štátom bez toho, aby bolo potrebné formálne rozhodnutie Komisie. Táto možnosť sa však v programovom období 1994 – 1999 zrušila. Reštriktívnejší prístup bol navrhnutý s cieľom zlepšiť riadenie finančných zdrojov a odrážal obavu, že predĺženie lehôt na ukončenie projektov financovaných Spoločenstvom by mohlo mať negatívne dôsledky z administratívneho a rozpočtového hľadiska.

Komisia tiež vysvetlila, že medzi všetkými dotknutými stranami prebieha neustály dialóg. V prípade potreby Komisia uverejnila vysvetľujúce "administratívne poznámky" týkajúce sa platných právnych predpisov. Takáto správa bola vydaná 5. októbra 2001. Komisia v ňom uviedla dva prípady, v ktorých by sa v zásade mohlo povoliť predĺženie príslušnej lehoty. Komisia ďalej pripomenula, že keď sa povolilo predĺženie lehoty pre „oprávnené“ výdavky súvisiace s ukončením talianskych programov, bolo to spôsobené existenciou prípadu vyššej moci. Príkladmi boli zemetrasenie v Umbrii alebo záplavy v Piemonte a Valle d'Aosta.

Pripomienky sťažovateľa

Odpoveď Komisie bola postúpená sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok, ak si to želá. Od navrhovateľa však neboli doručené žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

Ombudsman vo svojom úvodnom liste identifikoval štyri obvinenia predložené sťažovateľom. Vzhľadom na úzku súvislosť medzi prvým a tretím tvrdením ombudsman považuje za vhodné zaoberať sa nimi spoločne vo svojom rozhodnutí.

2 Údajne nespravodlivé rozhodnutie Komisie neuhradiť výdavky vo výške 14 026,91 EUR a údajné nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia

2.1 Rozhodnutím K(95) 2194 z 28. septembra 1995 (ďalej len "rozhodnutie") Komisia súhlasila s udelením grantu na rozvoj operačného programu na Sicílii v Taliansku v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len "EFRR"), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len "ESF") a Európskeho poľnohospodárskeho záručného a orientačného fondu (ďalej len "FEOGA"). Obdobie realizácie príslušného programu - POP SICILIA 1994/99 - trvalo od 1. januára 1994 do 31. decembra 1999 pre opatrenia spolufinancované v rámci ERF a od 19. decembra 1004 do 31. decembra 1999 pre opatrenia spolufinancované v rámci ESF a FEOGA.

Keďže niektoré výdavky vznikli po 31. decembri 2001, čo bol konečný dátum, do ktorého museli byť výdavky vynaložené, aby boli kryté dotáciou, Komisia ich neuhradila.

Sťažovateľ, ktorý je predsedom regiónu Sicília, vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že rozhodnutie Komisie neuhrádzať výdavky vzniknuté po 31. decembri 2001 bolo nespravodlivé. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že vzhľadom na to, že sporné výdavky sa týkali hodnotenia a kontroly efektívnosti rôznych aspektov projektu, nemohli vzniknúť pred ukončením projektu. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že Komisia svoje rozhodnutie neodôvodnila.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že postup týkajúci sa ukončenia programu si vyžaduje určité výdavky. V rozhodnutí sa však stanovuje jasná lehota na oprávnenosť vzniknutých výdavkov. Tento konečný termín stanovený v článku 7 rozhodnutia bol 31. december 2001 (10). V dôsledku toho výdavky, ktoré vznikli po 31. decembri 2001, neboli oprávnené na náhradu.

Od roku 2001 talianske orgány pri viacerých príležitostiach požiadali Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku (ďalej len „GR REGIO“), aby prehodnotilo termín oprávnenosti výdavkov týkajúcich sa ukončenia rôznych programov. Stanovisko GR REGIO bolo oznámené listami z 20. júna a 4. septembra 2001. Okrem toho v neskoršom oznámení týkajúcom sa predĺženia lehoty na platbu pre programy financované zo štrukturálnych fondov Spoločenstva medzi rokmi 1994 a 1999, ktoré GR REGIO adresovalo členským štátom 5. októbra 2001, Komisia vysvetlila, že predĺženie by v zásade mohlo byť povolené v prípade jednej z dvoch udalostí: i) jasne identifikovateľná chyba pripísateľná Komisii (vrátane technických chýb) a ii) vyššia moc (vykladaná ako katastrofa s veľkým dosahom) a príčiny, ktoré možno prirovnať k vyššej moci.

Prístup Komisie bol opäť potvrdený v liste z 26. februára 2002 zaslanom talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií.

Pokiaľ ide o postup ukončenia operačného programu týkajúci sa tohto prípadu, GR REGIO 12. decembra 2003 informovalo zodpovedné orgány o svojom zámere znížiť grant Spoločenstva o 14 026,91 EUR.

Pokiaľ ide o údajné nedostatočné odôvodnenie svojho správania, Komisia zdôraznila, že dôvody neprípustnosti výdavkov vynaložených po 31. decembri 2001 vyplývajú zo samotného rozhodnutia. Nebolo preto potrebné poskytnúť žiadne dodatočné odôvodnenia.

2.3 Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie sťažovateľ v podstate trval na svojom stanovisku týkajúcom sa údajnej nespravodlivosti rozhodnutia inštitúcie neuhradiť výdavky vo výške 14 026,91 EUR.

Pokiaľ ide o list z 15. marca 2001, sťažovateľ zastával názor, že skutočnosť, že vyhlásenie Komisie, že nemá pripomienky, ktoré by mala predložiť, predstavuje súhlas Komisie s názorom talianskej vlády.

Pokiaľ ide o oznámenie Komisie z 5. októbra 2001, sťažovateľ zastával názor, že namiesto opätovného potvrdenia všeobecných zásad sa Komisia mala zaoberať špecifickými aspektmi jednotlivých programov.

2.4 Ombudsman vo svojej žiadosti o ďalšie informácie z 21. marca 2006 uviedol, že sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach odvolal na list, ktorý 8. marca 2001 zaslalo talianske ministerstvo financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania regiónu Ligúria. V tomto liste ministerstvo vyjadrilo názor, že určité výdavky súvisiace s ukončením programu by sa mohli považovať za "oprávnené", aj keď vznikli po termíne 31. decembra 2001. Ministerstvo tiež vyzvalo Komisiu, aby sa, ak si to želá, vyjadrila k stanovisku, ktoré zaujalo vo svojom liste z 8. marca 2001. Komisia vo svojej odpovedi z 15. marca 2001 uviedla, že nemá žiadne pripomienky. Keďže presný význam listu Komisie z 15. marca 2001 nebol jasný, ombudsman požiadal inštitúciu, aby sa k tomuto bodu vyjadrila.

Ombudsman tiež poukázal na skutočnosť, že Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedla, že oznámenie adresované členským štátom 5. októbra 2001 sa jednoducho snažilo zdôrazniť existujúcu situáciu. V tomto oznámení Komisia uviedla dva prípady, v ktorých by sa v zásade povolilo predĺženie príslušnej lehoty. Išlo o tieto prípady: jasne identifikovateľná chyba pripísateľná Komisii (vrátane technickej chyby) a vyššia moc (vykladaná ako katastrofa s veľkým dosahom). Ombudsman požiadal Komisiu, aby ho informovala, či a pri akej príležitosti bol sťažovateľ informovaný o týchto výnimkách.

2.5 Komisia vo svojej replike uznala, že obsah jej listu z 15. marca 2001 bol nejasný. Komisia vyjadrila poľutovanie nad týmto nedostatkom jasnosti. Zdôraznil však, že pravidlá upravujúce EFRR na obdobie rokov 1994 – 1999, ktoré sa uplatňovali na predmetný globálny grant, boli skutočne jasné. Konečný termín pre platby bol 31. december 2001 a tento termín sa mohol zmeniť len na základe výslovného rozhodnutia Komisie. Komisia v prejednávanej veci neprijala takéto rozhodnutie. Stanovisko talianskych orgánov, t. j. považovať výdavky súvisiace s ukončovacími činnosťami príslušného programu za oprávnené, aj keď vznikli po príslušnej lehote, sa zdalo byť v rozpore s existujúcimi pravidlami. Komisia nemohla prijať stanovisko, ktoré by sa odchyľovalo od týchto pravidiel.

Pokiaľ ide o žiadosť ombudsmana, aby zistil, či a pri akej príležitosti bol sťažovateľ informovaný o výnimkách, ktoré mohli odôvodniť predĺženie príslušného termínu 31. decembra 2001, Komisia uviedla, že 20. júna a 4. septembra 2001 zaslala list CO.SVI.S., sprostredkovateľskému orgánu zodpovednému za vykonávanie globálneho grantu na Sicílii. V týchto listoch Komisia uviedla, že predĺženie lehoty možno povoliť len v prípade vyššej moci. Keďže tieto listy boli skopírované regionálnym orgánom Sicílie, sťažovateľ (11) si mal byť vedomý toho, že akékoľvek výdavky, ktoré vznikli po uplynutí lehoty, by boli vyhlásené za neoprávnené.

2.6 K odpovedi Komisie neboli od sťažovateľa doručené žiadne pripomienky.

2.7 Ombudsman poznamenáva, že v článku 7 rozhodnutia sa jasne stanovilo, že konečný termín oprávnenosti výdavkov, ktoré vznikli pri realizácii grantu, bol stanovený na 31. decembra 2001 (12). Skutočnosť, že určité náklady mohli, ako zdôraznil sťažovateľ a uznala Komisia vo svojom stanovisku, nevyhnutne vzniknúť po 31. decembri 2001, neznamená, že takéto náklady musia byť nevyhnutne hradené z fondov Spoločenstva. Ombudsman v tejto súvislosti poznamenáva, že samotný článok 1 rozhodnutia odkazuje na spolufinancované opatrenia v rámci štrukturálnych fondov.

2.8 Hoci sa zdá, že rozhodnutie je jasné, pokiaľ ide o to, ktoré výdavky by sa hradili z fondov Spoločenstva, ombudsman sa domnieva, že je potrebné preskúmať, či Komisia nekonala nespravodlivo, keď nezohľadnila možnosť, že Komisia neúmyselne uviedla sťažovateľa do omylu, pokiaľ ide o správny význam rozhodnutia.

2.9 V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ tvrdil, že list GR REGIO z 15. marca 2001 adresovaný ministerstvu financií, rozpočtu a hospodárskeho plánovania vyvolal dojem, že výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 predstavujú "oprávnené" výdavky a budú uhradené z fondov Spoločenstva. V tomto liste útvary Komisie uviedli, že nemajú žiadne pripomienky, pokiaľ ide o list zaslaný talianskymi orgánmi 8. marca 2001, v ktorom talianske orgány uviedli, že výdavky, ktoré boli potrebné na prípravu predloženia účtov, možno považovať za oprávnené výdavky. Ombudsman poznamenáva, že v liste talianskych orgánov z 8. marca 2001 sa konkrétne neuvádza, či by príslušné výdavky uhradila Komisia prostredníctvom fondov Spoločenstva alebo alternatívne talianske orgány v úlohe spolufinancujúceho orgánu. Ombudsman poznamenáva, že talianske orgány sa mohli rozhodnúť, že v rámci spolufinancovania pokryjú všetky vzniknuté dodatočné výdavky, ktoré by nemuseli byť pokryté z fondov Spoločenstva. Ombudsman sa preto domnieva, že je rozumné vykladať list z 8. marca 2001 ako potvrdenie zo strany talianskych orgánov, že výdavky vzniknuté po 31. decembri 2001 budú uhradené z vnútroštátnych fondov. Okrem toho, ak talianske orgány chceli vo svojom liste z 8. marca 2001 uviesť, že napriek jasným pravidlám stanoveným v samotnom rozhodnutí sa finančné prostriedky Spoločenstva použijú na pokrytie výdavkov vzniknutých po 31. decembri 2001, mali to výslovne uviesť v liste a požiadať Komisiu, aby sa k tomu vyjadrila. List z 8. marca 2001 však neobsahoval takéto jasné vyhlásenie.

2.10 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že list GR REGIO z 15. marca 2001 nepredstavuje dôkaz o tom, že Komisia súhlasila s pokrytím výdavkov vzniknutých po 31. decembri 2001. V tejto súvislosti nie je nespravodlivé stanovisko Komisie, že list nepredstavuje uznanie toho, že finančné prostriedky Spoločenstva sa použijú na úhradu takýchto výdavkov. Ombudsman sa však domnieva, že by bolo vhodnejšie, aby sa predišlo prípadnému nedorozumeniu, keby Komisia výslovne vyjadrila svoje stanovisko vo svojom liste z 15. marca 2001. Ombudsmanka poznamenáva, že samotná Komisia uznala, že obsah jej listu bol nejasný, a vyjadrila poľutovanie nad touto nejasnosťou.

2.11 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie neuhradiť výdavky vzniknuté po 31. decembri 2001, ombudsman sa domnieva, že okrem skutočnosti, že príslušná lehota bola stanovená v rozhodnutí, Komisia vo svojom oznámení adresovanom členským štátom GR REGIO 5. októbra 2001 o predĺžení lehoty na platby týkajúce sa programov financovaných zo štrukturálnych fondov Spoločenstva, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1994 až 1999, vysvetlila, že predĺženie by v zásade mohlo byť povolené v prípade jednej z dvoch udalostí: i) jasne identifikovateľná chyba pripísateľná Komisii (vrátane technických chýb) a ii) vyššia moc (vykladaná ako katastrofa s veľkým dosahom) a okolnosti, ktoré možno prirovnať k vyššej moci. Prístup Komisie bol potvrdený v liste z 26. februára 2002 adresovanom talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií.

2.12 Okrem toho ombudsman po dôkladnom preskúmaní všetkých informácií predložených sťažovateľom nenašiel žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sťažovateľ zistil alebo sa odvolával na akýkoľvek prípad vyššej moci, ktorý by sa v zásade mohol považovať za platný dôvod, ktorý by mu umožnil dosiahnuť predĺženie lehoty prostredníctvom rozhodnutia Komisie.

2.13 Ombudsman preto zastáva názor, že stanovisko Komisie, podľa ktorého výdavky vo výške 14 026,91 EUR neboli oprávnené, pretože neboli predložené v stanovenej lehote, nebolo nespravodlivé.

2.14 Pokiaľ ide o údajné opomenutie Komisie odôvodniť svoje rozhodnutie neuhradiť výdavky vo výške 14 026,91 EUR, ombudsman sa domnieva, že rozhodnutie, ako aj listy, ktoré inštitúcia zaslala talianskym orgánom 20. júna 2001, 4. septembra 2001 a 26. februára 2002, boli dostatočným odôvodnením.

2.15 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia sa v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedopustila nesprávneho úradného postupu.

3 Komisia namietala nečinnosť v súlade s bežnou praxou

3.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia nekonala v súlade s bežnou praxou inštitúcie pri projektoch financovaných z EFRR v období 1989 - 1993.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku zdôraznila, že diskriminácia vzniká vtedy, keď sa s podobnými situáciami zaobchádza rozdielne. V období 1989 – 1993 však platilo nariadenie č. 2052/88, nariadenie č. 4253/88 a nariadenie č. 4254/88, zatiaľ čo v období 1994 – 1999 platilo nariadenie č. 2081/93, nariadenie č. 2082/93 a nariadenie č. 2083/93. Okrem toho, keďže príslušná lehota bola všeobecnou lehotou, t. j. netýkala sa len regiónu Sicília, región Sicília nebol diskriminovaný.

3.3 Pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia súhlasila s tým, že bude považovať za "oprávnené" určité výdavky súvisiace s kontrolnými činnosťami, ale nie výdavky súvisiace s technickým hodnotením, inštitúcia poukázala na to, že to bolo spôsobené tým, že nariadenie č. 2064/97 predpokladalo dodatočné výdavky pre členské štáty v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi predpismi. Komisia sa preto výnimočne a z hľadiska spravodlivosti dohodla, že bude považovať za oprávnené výdavky súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia.

3.4 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojom názore, že správanie Komisie bolo diskriminačné, pretože pokiaľ ide o dve predmetné obdobia (1989 - 1993 a 1994 - 1999), neexistovali žiadne rozdiely, ktoré by mohli odôvodniť odlišný prístup Komisie.

3.5 Ombudsman vo svojej žiadosti o ďalšie informácie uviedol, že Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že na obdobia 1989 - 1993 a 1994 - 1999 sa uplatňujú rôzne právne predpisy a že neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by bránili zmene rozpočtových pravidiel uplatniteľných na tieto dve obdobia. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby vysvetlila, prečo bola takáto zmena vykonaná a ako bol sťažovateľ alebo vnútroštátne talianske orgány informovaný o príslušnej zmene.

3.6 Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že hlavný rozdiel medzi týmito dvoma referenčnými obdobiami spočíval v tom, že počas prvého obdobia existovala možnosť predĺžiť príslušnú lehotu najviac o jeden rok na základe žiadosti predloženej členským štátom. Takéto predĺženie si nevyžadovalo formálne rozhodnutie Komisie. Počas programového obdobia 1994 – 1999 však už nebolo možné predĺžiť lehotu bez formálneho rozhodnutia Komisie. Takýto reštriktívnejší prístup bol navrhnutý s cieľom zlepšiť riadenie finančných zdrojov a bol založený na úvahe, že predĺženie lehoty by mohlo mať negatívne dôsledky z administratívneho a rozpočtového hľadiska.

3.7 Od sťažovateľa neboli doručené žiadne pripomienky k odpovedi Komisie.

3.8 Ako Komisia pripomenula vo svojom stanovisku a ako sa uvádza v judikatúre súdov Spoločenstva, zásada nediskriminácie vyžaduje, aby sa s podobnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené(13).

3.9 Ombudsman poznamenáva, že pravidlá platné pre programové obdobie 1994 - 1999, ktoré sa týkajú prípadu sťažovateľa, sa líšili od pravidiel platných pre programové obdobie 1989 - 1993. Práve tieto posledné uvedené pravidlá sťažovateľ zohľadnil na podporu svojho tvrdenia o diskriminácii. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia vysvetlila, že reštriktívnejší prístup týkajúci sa prípadov, v ktorých malo dôjsť k predĺženiu termínu, do ktorého mali byť výdavky kryté z fondov Spoločenstva vynaložené, bol navrhnutý s cieľom zlepšiť riadenie finančných zdrojov.

3.10 Po prvé, ombudsman poznamenáva, že nie je v jeho právomoci hodnotiť odôvodnenia zmien a doplnení právnych predpisov. Pre informáciu ombudsmanka poznamenáva, že neexistuje právny štát, ktorý by bránil zmene existujúcich právnych predpisov. Ombudsmanka ďalej pre informáciu poznamenáva, že dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie príslušných zmien a doplnení, sa zdajú byť logické.

3.11 Pokiaľ ide o spôsob, akým boli sťažovateľ alebo talianske vnútroštátne orgány informovaní o príslušnej zmene, ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa týmto bodom výslovne nezaoberala vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie. Zdá sa však, že samotné rozhodnutie jasne odkazuje na uplatniteľné právne predpisy. Okrem toho, vzhľadom na to, že nariadenia Spoločenstva sa uverejňujú v úradnom vestníku, ombudsman sa domnieva, že samotné uverejnenie predstavuje primeranú informáciu pre všetky zainteresované strany a že prípadnú neznalosť príslušných právnych predpisov sťažovateľom alebo vnútroštátnymi talianskymi orgánmi nemožno pripísať zlyhaniu Komisie.

3.12 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

4 Údajné neprimerané omeškanie zo strany Komisie

4.1 Sťažovateľ vo svojom liste ombudsmanovi tvrdil, že Komisia ho informovala listom z 26. februára 2002, že výdavky vynaložené po 31. decembri 2001 nemôžu byť akceptované. Tieto informácie boli zaslané dva mesiace po uplynutí lehoty 31. decembra 2001.

4.2 Ombudsman poznamenáva, že v článku 7 rozhodnutia sa jasne stanovuje, že termín oprávnenosti výdavkov bol 31. december 2001. Keďže Komisia nerozhodla o predĺžení tejto lehoty, sťažovateľ mal predpokladať, že lehota 31. decembra 2001 zostala v platnosti. Sťažovateľ preto nemôže presvedčivo tvrdiť, že sa o termíne dozvedel až na základe listu z 26. februára 2002.

4.3 V každom prípade ombudsman poznamenáva, že v oznámení adresovanom členským štátom 5. októbra 2001 Komisia v odpovedi na žiadosť o prehodnotenie konečného termínu oprávnenosti výdavkov týkajúcich sa ukončenia rôznych programov vysvetlila, že predĺženie môže byť povolené len v prípade jednej z dvoch udalostí: i) jasne identifikovateľná chyba pripísateľná Komisii (vrátane technických chýb) a ii) vyššia moc (vykladaná ako katastrofa s veľkým dosahom) a príčiny, ktoré možno prirovnať k vyššej moci. Nie je teda pravda, že Komisia neobjasnila svoje stanovisko pred 31. decembrom 2001.

4.4 Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia sa v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedopustila nesprávneho úradného postupu.

5 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Príslušný text znie takto: „Il contributo comunitario riguarda le spese connesse alle operazioni previste dal presente programma che saranno state oggetto nello stato membro di disposizioni giuridicamente vincolanti e per le quali le necessarie risorse finanziarie saranno state specificatamente impegnate al più tardi il 31 dicembre 1999. La data limite per la contabilizzazione delle spese relative a queste azioni è fissata al 31 dicembre 2001.“

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu opatrení spolufinancovaných štrukturálnymi fondmi zo strany členských štátov, Ú. v. ES L 290, 1997, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 401.

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, Ú. v. ES L 185, 1988, s. 9.

(4) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1.

(5) Nariadenie Rady (EHS) č. 4254/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú ustanovenia na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Ú. v. ES L 374, 1988, s. 15.

(6) Nariadenie Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2052/88 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, Ú. v. ES L 193, 1993, s. 5; Mim. vyd. 14/001, s. 102.

(7) Nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, Ú. v. ES L 193, 1993, s. 20.

(8) Nariadenie Rady (EHS) č. 2083/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4254/88 o ustanoveniach na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/898, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Ú. v. ES L 193, s. 34.

(9) Predseda regiónu Sicília.

(10) Príslušný text znie takto: „Il contributo comunitario riguarda le spese connesse alle operazioni previste dal presente programma che saranno state oggetto nello stato membro di disposizioni giuridicamente vincolanti e per le quali le necessarie risorse finanziarie saranno state specificatamente impegnate al più tardi il 31 dicembre 1999. La data limite per la contabilizzazione delle spese relative a queste azioni è fissata al 31 dicembre 2001.“

(11) Prezident regiónu Sicília.

(12) Príslušný text znie takto: „Il contributo comunitario riguarda le spese connesse alle operazioni previste dal presente che saranno state oggetto, nello Stato membro, di disposizioni giuridicamente vincolanti, e per le quali le necessarie risorse finanziarie saranno state specificatamente impegnate al più tardi il 31 dicembre 1999. La data limite per la contabilizzazione delle spese relative a queste azioni è fissata al 31 dicembre 2001.“

(13) Pozri vec C-292/97, Karlsson a i., Zb. 2000, s. I-2737, bod 39; vec T-121/97, Ryan/Dvor audítorov, Zb. 1998, s. II-3885, bod 87; Rozsudok z 29. apríla 2004, Alabaster, C-147/02, Zb. s. I-3101, bod 45.