Vážený pán F.,

Dňa 11. septembra 2002 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa údajného neposkytnutia odpovede Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

Dňa 28. októbra 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Súdneho dvora. Súdny dvor zaslal svoje stanovisko 25. novembra 2002 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ tvrdí, že 25. februára 2002 zaslal doporučenou zásielkou Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev list so žiadosťou o informácie o právnej pomoci. Prikladá potvrdenie o prijatí z pôšt v Grécku a Luxembursku. Sťažovateľ tvrdí, že Súdny dvor neodpovedal na jeho list.

Požiadavku

Súdny dvor vo svojom stanovisku uviedol tieto skutočnosti:

Dňa augusta 2001 sťažovateľ písomne požiadal kanceláriu o informácie o tom, ako získať právnu pomoc, aby sa mohol odvolať na Európsky súdny dvor. Neboli poskytnuté žiadne údaje o zamýšľanom odvolaní. Sťažovateľ podal v roku 1994 žalobu na Súd prvého stupňa, T-230/94, F./Komisia, v ktorej bol rozsudok vynesený 21. marca 1998. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vydania tohto rozsudku, a na skutočnosť, že výsledok bol pre žalobcu priaznivý, sa predpokladalo, že jeho nedávna korešpondencia nijako nesúvisela s týmto prípadom.

Listom z 23. októbra 2001 kancelária odpovedala sťažovateľovi a poskytla mu informácie o povinnostiach a právomoci Súdu prvého stupňa. Sťažovateľ bol okrem iného informovaný o tom, že Európsky súdny dvor nie je odvolacím súdom vnútroštátnych súdov a že spory s členskými štátmi alebo ich orgánmi alebo medzi súkromnými osobami patria do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov, ktoré môžu v prípade, že považujú rozhodnutie o otázke výkladu práva Spoločenstva za potrebné na vydanie rozsudku, predložiť túto otázku Súdnemu dvoru. V liste sa poukazuje na to, že sťažovateľ nemá možnosť odvolať sa na Súdny dvor, a odkazuje sa v ňom na články rokovacieho poriadku, ktorými sa upravuje právna pomoc.

Dňa 21. februára 2002 sťažovateľ písomne požiadal kanceláriu o formulár žiadosti o právnu pomoc bez toho, aby uviedol podrobnosti týkajúce sa veci, ktorú zamýšľal predložiť. Zdá sa, že toto je list, ktorý je predmetom sťažnosti sťažovateľa a na ktorý v skutočnosti nebola poskytnutá žiadna odpoveď.

Súdny dvor poukázal na to, že neexistuje žiadna forma žiadosti o právnu pomoc a že postup, ktorý sa má dodržať pri podaní takejto žiadosti, je jasne stanovený v príslušných článkoch rokovacieho poriadku, na ktoré bol sťažovateľ upozornený v uvedenom liste z 23. októbra 2001.

Predseda Súdneho dvora bol informovaný, že kancelária neodpovedala na list sťažovateľa, pretože mal pocit, že už bol informovaný o svojom stanovisku. Hoci predseda Súdneho dvora pochopil toto stanovisko, napriek tomu poveril kanceláriu, aby na takéto listy vždy dostala odpoveď, ktorá by sa mohla obmedziť na odkaz na už poskytnutú odpoveď.

Zdá sa, že sťažovateľ nezaslal žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že 25. februára 2002 zaslal doporučeným listom Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev list so žiadosťou o informácie o právnej pomoci. Prikladá potvrdenie o prijatí z pôšt v Grécku a Luxembursku. Sťažovateľ tvrdí, že Súdny dvor neodpovedal na jeho list.

1.2 Súdny dvor potvrdzuje, že 21. februára 2002 sťažovateľ písomne požiadal kanceláriu o formulár žiadosti o právnu pomoc. Podľa Súdneho dvora v skutočnosti nebola poskytnutá žiadna odpoveď. Kancelária neodpovedala na list sťažovateľa, pretože sa domnievala, že už bol informovaný o svojom stanovisku. Listom z 23. októbra 2001 kancelária odpovedala na predchádzajúcu korešpondenciu sťažovateľa, ktorá ho nasmerovala na články rokovacieho poriadku upravujúce právnu pomoc. Predseda Súdneho dvora však nariadil kancelárii, aby na tieto listy vždy dostala odpoveď, ktorá by sa mohla obmedziť na odkaz na už poskytnutú odpoveď.

1.3 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovateľovi boli poskytnuté požadované informácie a že predseda Súdneho dvora dal kancelárii pokyny, aby zabezpečila, že listy vždy dostanú odpoveď. Ombudsmanka sa preto domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti nie je opodstatnené.

Z dôvodov uvedených v bode 1.3 sa ombudsman domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti nie je opodstatnené. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Súdneho dvora.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN