Vážený pán P.,

Dňa 23. mája 2002 som dostal sťažnosť, ktorú ste podali na Európsku komisiu. Vaša sťažnosť sa týkala výstavby skládky v Portugalsku, terro sanitario do Oeste (ASO), za podmienok Európskeho Kohézneho fondu (1) (ECF).

Dňa 15. novembra 2001 mi bola doručená sťažnosť v tej istej veci (ref.: 1655/2001/IP). Dňa 22. januára 2002 som postúpil túto sťažnosť predsedovi Európskej komisie so žiadosťou o stanovisko, ktoré som dostal 8. mája 2002.

Dňa 5. júna 2002 som Vám preto zaslal stanovisko Komisie k prípadu 1655/2001/IP s výzvou na vyjadrenie pripomienok. V ten istý deň som informoval Komisiu o prijatých opatreniach a vyzval som inštitúciu, aby v prípade záujmu zaslala ďalšie pripomienky. Dňa 26. júna 2002 mi Komisia oznámila, že k prípadu nemá žiadne ďalšie pripomienky. Dňa 8. júla 2002 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 29. júla 2002 som rozhodol, že je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie, a preto som požiadal Komisiu o druhé stanovisko. Druhé stanovisko Komisie som dostal 12. novembra 2002 a zaslal som Vám ho na pripomienkovanie. Dňa 26. novembra 2002 ste zaslali svoje pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Komisia financovala projekt výstavby skládky odpadu v regióne Oeste v Portugalsku v rámci ECF. Podľa sťažovateľa mal byť predmetný projekt predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa smernice 85/337/EHS (2). Zdá sa však, že Komisia založila svoje rozhodnutie financovať projekt výlučne na informáciách poskytnutých portugalskými orgánmi.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že i) Komisia riadne nezohľadnila vplyv na životné prostredie pred rozhodnutím financovať prostredníctvom Kohézneho fondu výstavbu „Aterro sanitário de Oeste“ v Portugalsku; ii) rozhodnutie Komisie uvoľniť finančné prostriedky Spoločenstva pred ukončením vyšetrovania sťažnosti 2000/4668 bolo nespravodlivé.

Požiadavku

Stanovisko Európskej komisie

Sťažnosť bola postúpená Komisii na zaujatie stanoviska, ktoré možno zhrnúť takto:

Rozhodnutím C(98)2270 z 24. júla 1998 Komisia súhlasila s financovaním projektu týkajúceho sa výstavby skládky v regióne Oeste v Portugalsku v rámci ECF.

Dňa 7. júna 2000 portugalské orgány požiadali Komisiu, aby zmenila uvedené rozhodnutie zvýšením financovania.

Dňa 5. júla 2000 portugalská advokátska kancelária podala v mene spoločnosti MPIASO sťažnosť Európskej komisii týkajúcu sa predmetného projektu. Sťažovatelia v tomto prípade sú členmi združenia MPIASO. Sťažnosť podaná Komisii, zaregistrovaná pod číslom 2000/4668, sa týkala údajného porušenia práva životného prostredia Európskeho spoločenstva portugalskými orgánmi. Podľa sťažovateľov portugalské orgány nevykonali posúdenie vplyvov na životné prostredie pred povolením výstavby skládky.

Vzhľadom na sťažnosť 2000/4668 Komisia považovala za vhodné odložiť rozhodnutie na žiadosť portugalských orgánov podanú 7. júna 2000, kým sa nevykoná konečné posúdenie tvrdení sťažovateľa.

Útvary Generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie (GR ENV) požiadali 6. októbra 2000 portugalské orgány o poskytnutie informácií o tomto prípade. Dňa 11. decembra 2000 portugalské orgány zaslali informácie požadované Komisiou.

Komisia zdôraznila, že predmetný projekt je uvedený v prílohe II smernice 85/337. Patrí preto medzi tie, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ak sa členské štáty domnievajú, že si to vyžadujú ich charakteristiky. Portugalské orgány uskutočnili štúdie o účinkoch projektu. Z výsledkov týchto štúdií vyplynulo, že projekt nemohol mať významný vplyv na životné prostredie. Na základe informácií, ktoré dostali tak sťažovatelia, ako aj vnútroštátne orgány, Komisia dospela k predbežnému záveru, že portugalské orgány neporušili právo Spoločenstva. Komisia preto 15. mája 2001 informovala sťažovateľov o svojom zámere uzavrieť prípad a vyzvala ich, aby predložili pripomienky a akékoľvek nové skutočnosti v lehote jedného mesiaca od doručenia listu, ak si to želajú. Sťažovatelia spochybnili predbežné rozhodnutie Komisie uzavrieť prípad a zaslali Komisii výsledky niektorých vedeckých štúdií, ktoré sú podľa ich názoru v rozpore s informáciami poskytnutými portugalskými orgánmi. Po dôkladnom preskúmaní pripomienok sťažovateľov zaslala Komisia 26. októbra 2001 portugalským orgánom ďalšiu žiadosť o informácie, ktoré odpovedali 3. decembra 2001 (3).

Pokiaľ ide o žiadosť portugalských orgánov zo 7. júna 2000, Komisia prijala rozhodnutie 5. septembra 2001 [rozhodnutie C(01)2104]. Dohodla sa na zmene rozhodnutia z 24. júla 1998 a na zvýšení financovania vo výške 13 857,604 EUR. Komisia okrem toho súhlasila s uvoľnením finančných prostriedkov na druhú fázu projektu.

Ako poslednú pripomienku Komisia zdôraznila, že nestavba ASO by znamenala údržbu deviatich neoficiálnych skládok s následným porušením právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach v podstate poukázal na to, že predbežné rozhodnutie Komisie uzavrieť vec 2000/4668 bolo založené výlučne na informáciách poskytnutých portugalskými orgánmi.

Okrem toho zdôraznil, že Komisia nevysvetlila, prečo sa 5. septembra 2001 rozhodla uvoľniť finančné prostriedky na druhú fázu projektu, keď bola sťažnosť 2000/46 ešte predmetom vyšetrovania. Sťažovateľ napokon poukázal na to, že rozhodnutie kúpiť pozemok na výstavbu ASO bolo poznačené procesnými nezrovnalosťami.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Dňa 29. júla 2002 Európsky ombudsman požiadal Komisiu, aby vysvetlila, prečo sa 5. septembra 2001 rozhodla uvoľniť dodatočné finančné prostriedky na výstavbu skládky Aterro sanitario do Oeste v Portugalsku, hoci sťažnosť 2000/4668 bola stále predmetom vyšetrovania.

Druhé stanovisko Komisie

Komisia vo svojom druhom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Finančné aspekty prípadu:

Komisia poukázala na to, že skutočnosť, že sa Komisia zaoberá sťažnosťou týkajúcou sa projektu, nepredstavuje dostatočný dôvod na zablokovanie alebo zamietnutie financovania. Projekty zahŕňajúce environmentálne aspekty sú veľmi často predmetom sťažností a vyšetrovania v týchto prípadoch si môžu vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie. Ak by Komisia zablokovala alebo odmietla financovať projekt vždy, keď sa podá sťažnosť týkajúca sa príslušného projektu, cieľ ECF by bol výrazne ohrozený.

Komisia okrem toho pripomenula, že podľa článku 24 nariadenia 2082/93 (4) „ak sa zdá, že operácia alebo opatrenia neopodstatňujú ani časť, ani celú pridelenú pomoc, Komisia vykoná náležité preskúmanie prípadu v rámci partnerstva, pričom požiada najmä členský štát alebo orgány, ktoré určila na vykonanie operácie, aby predložili svoje pripomienky ( ).

Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc v súvislosti s danou operáciou alebo opatrením, ak preskúmanie odhalí nezrovnalosť alebo významnú zmenu ovplyvňujúcu povahu, pre ktorú sa nepožiadalo o schválenie Komisiou. ( )“

Komisia dospela k záveru, že po analýze informácií predložených stranami zúčastnenými v tejto veci sa zdá, že portugalské orgány neporušili právo Spoločenstva. Neexistovali teda žiadne dôvody na to, aby sa o žiadosti podanej portugalskými orgánmi 7. júna 2000 nerozhodlo.

Environmentálne aspekty prípadu:

Komisia odkázala na svoje prvé stanovisko. Okrem toho inštitúcia pripomenula, že v prípade projektov uvedených v prílohe II k smernici 85/337/EHS je na členských štátoch, aby overili, či by sa malo vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Komisia však postúpila pripomienky sťažovateľa týkajúce sa údajného nesúladu medzi výsledkami štúdií, ktoré požadovali vnútroštátne orgány, a výsledkami štúdií, ktoré predložili samotní sťažovatelia portugalským orgánom. Poukázali na to, že medzi výsledkami získanými rôznymi štúdiami neboli žiadne významné rozdiely.

Útvary Komisie vykonali aj hĺbkovú analýzu štúdií, ktoré predložili sťažovatelia. Na základe týchto výsledkov Komisia nemohla dospieť k záveru, že portugalské orgány prekročili svoju diskrečnú právomoc na základe smernice 85/337/EHS.

Údajné nezrovnalosti sa týkali kúpy pozemku na výstavbu ASO

Týmto aspektom sa nemôže zaoberať Komisia, ktorá má len povinnosť analyzovať projekt z hľadiska práva Spoločenstva.

Komisia napokon uviedla, že 10. októbra 2000 oznámila sťažovateľovi vo veci 2000/4668 svoj zámer uzavrieť prípad. Kópia tohto listu, v ktorom Komisia podrobne vysvetlila svoje rozhodnutie, bola postúpená ombudsmanovi.

Druhé pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ v podstate trval na svojej sťažnosti.

ROZHODNUTIE

Úvodné poznámky

Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že článok 195 Zmluvy o ES oprávňuje európskeho ombudsmana (5) vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len pri činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe.

Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa sťažnosti boli preto zamerané na preskúmanie toho, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu v činnostiach Európskej komisie.

1 Rozhodnutie Komisie financovať projekt

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia riadne nezohľadnila vplyv na životné prostredie pred rozhodnutím financovať prostredníctvom Kohézneho fondu výstavbu "Aterro sanitário de Oeste" v Portugalsku.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že predmetný projekt je uvedený v prílohe II smernice 85/337. Patrí preto medzi tie, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ak sa členské štáty domnievajú, že si to vyžadujú ich charakteristiky. Portugalské orgány uskutočnili štúdie o účinkoch projektu. Z výsledkov týchto štúdií vyplynulo, že projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na životné prostredie. Komisia preto súhlasila so žiadosťou portugalských orgánov a rozhodla sa projekt financovať.

1.3 V článku 8 nariadenia Rady č. 1164/94, ktorým sa zriaďuje Európsky kohézny fond, sa ustanovuje, že projekty by sa mali financovať "v súlade s ustanoveniami zmlúv, s nástrojmi prijatými na ich základe a s politikami Spoločenstva vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia (...)". Tým vzniká Komisii povinnosť zohľadniť pri financovaní z Európskeho Kohézneho fondu okrem iného právne predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

1.4 Ombudsman sa domnieva, že na základe vykonaných vyšetrovaní neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia prekročila svoju diskrečnú právomoc alebo porušila pravidlá, ktoré sú pre ňu záväzné pri rozhodovaní o financovaní projektov.

Zdá sa, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

2 Rozhodnutie Komisie uvoľniť finančné prostriedky Spoločenstva pre druhú fázu projektu

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie Komisie uvoľniť finančné prostriedky Spoločenstva pred ukončením vyšetrovania sťažnosti 2000/4668 bolo nespravodlivé.

2.2 Komisia uviedla, že skutočnosť, že sa zaoberá sťažnosťou týkajúcou sa projektu, nie je dostatočným dôvodom na zablokovanie alebo zamietnutie financovania. Ak by Komisia zablokovala alebo odmietla financovať projekt vždy, keď sa podá sťažnosť týkajúca sa príslušného projektu, cieľ Európskeho Kohézneho fondu by bol výrazne ohrozený. Okrem toho podľa článku 24 nariadenia 2082/93 je možné, aby Komisia znížila alebo pozastavila pomoc v súvislosti s dotknutou operáciou alebo opatrením, ak sa odhalí nezrovnalosť alebo podstatná zmena ovplyvňujúca povahu, pre ktorú Komisia nepožiadala o schválenie.

2.3 Na základe uvedených skutočností sa zdá, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia prekročila svoju zákonnú právomoc, keď rozhodla o uvoľnení finančných prostriedkov pre druhú fázu projektu. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1164/94 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond (Ú. v. ES L 130, 25.5.1994, s. 1 – 13).

(2) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40 – 48.

(3) Útvary Komisie pri zasielaní svojho stanoviska skúmali ďalšie informácie poskytnuté portugalskými vnútroštátnymi orgánmi.

(4) Nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, uverejnené v Ú. v. ES L 193 z 31. júla 1993, s. 20 – 33.

(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu o pravidlách a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana