Vážený pán C.,

Dňa 5. apríla 2002 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi v mene Universala Esperanto-Asocio (Svetová asociácia esperanta). Sťažnosť sa týkala možných prípadov jazykovej diskriminácie.

Dňa 22. mája 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 7. októbra 2002, ktoré som Vám zaslal s výzvou na predloženie pripomienok do konca novembra 2002. Dňa 26. novembra 2002 ste požiadali o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok. Vaša žiadosť bola prijatá listom z 2. decembra 2002 a termín bol odložený na koniec decembra 2002. Vaše pripomienky zaslané e-mailom 26. decembra 2002 boli zaevidované 6. januára 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ sa v mene Universala Esperanto-Asocio (ďalej len „UEA“) sťažoval na údajnú jazykovú diskrimináciu zo strany viacerých európskych organizácií, čiastočne alebo úplne financovaných Európskou komisiou, ktoré vo svojej reklame na voľné pracovné miesta vyžadujú „anglický materinský jazyk“ alebo „anglických rodených hovoriacich“. V dôsledku toho sa zdá, že tisíce ľudí sú diskriminované; hoci dobre ovládajú angličtinu, nemôžu byť prijatí do zamestnania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia by mala:

1) uznať diskriminačný charakter oznámení o prijatí do zamestnania na pracovné miesta oficiálne otvorené pre všetkých občanov, ktoré sú však neoficiálne vyhradené pre rodených anglicky hovoriacich;

2) zabezpečiť, aby už nefinancovala spoločnosti alebo organizácie, ktoré diskriminujú európskych občanov, ktorí nie sú v anglickom materinskom jazyku;

3) skúmať prostriedky a riešenia na predchádzanie jazykovej diskriminácii vykonávanej organizáciami, ktoré čiastočne alebo úplne financuje.

Požiadavku

Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti zhrnula tieto body:

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, všetky oznámenia o prijatí do zamestnania na pracovné miesta, ktoré sú oficiálne alebo neoficiálne vyhradené pre „rodených hovoriacich“, nie sú podľa pravidiel Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov prijateľné a diskriminačné. Otázku, či je pracovné miesto neoficiálne vyhradené pre „rodeného hovorcu“, musí v každom jednotlivom prípade posúdiť príslušný súd.

Požiadavka „dokonalej znalosti“ sa však v zásade nemôže považovať za požiadavku, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva (1). V takom prípade musí zamestnávateľ odôvodniť potrebu veľmi vysokej znalosti konkrétneho jazyka pre dané pracovné miesto.

Útvary Komisie poskytli tieto informácie viackrát priamo UEA prostredníctvom svojich zástupcov (listami zo 14. mája 2001, 20. júla 2001, 5. októbra 2001, 24. januára 2002 a počas stretnutia, ktoré sa konalo 11. marca 2002). Okrem toho na stretnutí 24. mája 2002 Komisia informovala členov Poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov o potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii pri príprave inzerátov na pracovné miesta. Naliehavo ich vyzvala, aby informovali všetky zainteresované strany, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, Komisia uviedla, že pravidlá a zásady, ktorými sa riadi udeľovanie grantov, obsiahnuté v príručke Komisie o riadení grantov, sú zakotvené v novom nariadení o rozpočtových pravidlách (2), ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2003. V článku 109 sa uvádza, že „udeľovanie grantov podlieha zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. (...)“ Pokiaľ ide o financovanie výkonnej agentúry podľa článku 55 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia zdôraznila, že zamestnanci týchto agentúr budú podliehať služobnému poriadku. Pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, zahŕňajú všeobecnú zásadu nediskriminácie.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie sťažovateľa, boj proti akejkoľvek diskriminácii je prioritou jeho politík. Pokiaľ ide o možnú diskrimináciu spôsobenú požiadavkou byť „rodeným hovorcom“ v konkrétnom jazyku v pracovných oznámeniach uverejnených zamestnávateľmi zo súkromného sektora alebo mimovládnymi združeniami, nemôže v týchto prípadoch zasiahnuť a že ich musia individuálne posúdiť vnútroštátne súdy.

Okrem toho Komisia informovala ombudsmana, že na základe informácií zaslaných UEA v júli 2002 týkajúcich sa zoznamu inzerátov na pracovné miesta spojených s belgickým štátom, ktoré sa zdali byť diskriminačné, zaregistrovala tieto informácie ako formálnu sťažnosť a belgické orgány budú v tejto súvislosti kontaktované.

Komisia opäť poukázala na to, že vždy, keď jej útvary boli informované o možných diskriminačných oznámeniach o pracovných miestach zo strany organizácií čiastočne alebo úplne financovaných inštitúciou, zasiahla a požiadala ich, aby prijali potrebné opatrenia na ich nápravu. Generálne riaditeľstvá zaslali listy organizáciám úzko spojeným s inštitúciou, v ktorých ich dôrazne odporúčali, aby zabezpečili, že: i) jazyková kvalifikácia pre každé pracovné miesto je v súlade so skutočnou úrovňou znalostí požadovanou na výkon daného pracovného miesta; ii) ak je úplná znalosť akéhokoľvek jazyka základnou požiadavkou pre konkrétne pracovné miesto, opisy ako "úplná znalosť" alebo "dôkladná znalosť" sa používajú prednostne pred "rodeným hovoriacim" alebo "materským jazykom"; iii) pri prijímaní do zamestnania uplatňujú politiku rovnakých príležitostí bez neprimeraných predsudkov v prospech akejkoľvek jazykovej alebo národnej skupiny. Komisia okrem toho pripomenula, že jej generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť aamp; sociálne záležitosti by do všetkých svojich výziev na predkladanie ponúk a výziev na predkladanie projektov vložilo doložku, ktorá by potenciálnych dodávateľov upozornila na nezákonnosť doložiek o rodenom rečníkovi. Inštitúcia opäť upozornila na skutočnosť, že Eurostat zvažuje zahrnúť do svojich štandardných súťažných podkladov doložku v tom zmysle, že „uchádzačom sa pripomína, že pravidlá Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov zakazujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a že je diskriminačné vyžadovať znalosť materinského jazyka ako podmienku prístupu k zamestnaniu“.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach považoval stanovisko Komisie za neuspokojivé a trval na svojich pôvodných tvrdeniach.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažnosť je založená na údajnej jazykovej diskriminácii zo strany viacerých európskych organizácií, čiastočne alebo úplne financovaných Európskou komisiou, ktoré si pri propagácii voľných pracovných miest vyžadujú "anglický materinský jazyk" alebo "anglickí rodení hovoriaci". Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala: i) uznať diskriminačný charakter oznámení o prijatí do zamestnania na pracovné miesta oficiálne otvorené pre všetkých občanov, ktoré sú však neoficiálne vyhradené pre rodených anglicky hovoriacich; ii) zabezpečiť, aby už nefinancovala spoločnosti alebo organizácie, ktoré diskriminujú európskych občanov, ktorí nie sú v anglickom materinskom jazyku; iii) preskúmať prostriedky a riešenia na zabránenie jazykovej diskriminácii zo strany organizácií, ktoré čiastočne alebo úplne financuje.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že všetky oznámenia o prijatí do zamestnania na pracovné miesta, ktoré sú oficiálne alebo neoficiálne vyhradené pre "rodených hovoriacich", nie sú podľa pravidiel Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov prijateľné a diskriminačné. Požiadavka „dokonalej znalosti“ sa však v zásade nemôže považovať za požiadavku, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva, a zamestnávateľ musí odôvodniť potrebu veľmi vysokej znalosti konkrétneho jazyka, aby bola pre dané pracovné miesto potrebná.

Pokiaľ ide o pravidlá a zásady, ktorými sa riadi udeľovanie grantov, Komisia uviedla, že sú obsiahnuté v príručke Komisie o riadení grantov a sú zakotvené v novom nariadení o rozpočtových pravidlách (3), ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2003. V článku 109 sa uvádza, že „udeľovanie grantov podlieha zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. (...)“ Pokiaľ ide o financovanie výkonnej agentúry podľa článku 55 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia zdôraznila, že zamestnanci týchto agentúr budú zamestnancami, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok. Pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, zahŕňajú všeobecnú zásadu nediskriminácie.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie predložené navrhovateľom, Komisia podrobne vysvetlila opatrenia, ktoré prijala v tejto veci. K stanovisku inštitúcie bola pripojená kópia príslušných dokumentov, v ktorých sa uvádzajú opatrenia prijaté Komisiou.

1.3 Ombudsman sa domnieva, že Komisia sa zaoberala tvrdeniami sťažovateľa a že odpoveď, ktorú poskytla inštitúcia, sa zdá byť primeraná. Ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia prijala opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti uverejňovali diskriminačné oznámenia o pracovných miestach na základe jazyka. Ďalej by chcel povzbudiť inštitúciu, aby pokračovala v boji proti akejkoľvek diskriminácii na základe jazyka a prekážkam brániacim zásade voľného pohybu pracovníkov a aby tento boj zintenzívnila.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Komisia sa k tejto téme vyjadrila už vo svojich odpovediach na niekoľko písomných otázok, t. j. vo svojej odpovedi z 21. februára 2002 na písomnú otázku E-4100/00: „Pravidlá Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov zakazujú nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj skrytú diskrimináciu, ktorá uplatnením zdanlivo neutrálnych kritérií v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku. Neexistuje však žiadna diskriminácia v prípade podmienok týkajúcich sa jazykových znalostí požadovaných z dôvodu povahy pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť (...)“. Odpoveď Komisie bola uverejnená v Ú. v. ES C 174 E z 19. júna 2001, s. 233.

(2) Nariadenie Rady (ES/Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 248, 16.9.2002.

(3) Nariadenie Rady (ES/Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 248, 16.9.2002.