Vážený pán X.,

Dňa 27. februára 2002 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu parlamentu. Vaša sťažnosť sa týkala rozhodnutia výberovej komisie výberového konania PE/19/D (Zamestnanci na sťahovanie/Skladacie ruky, anglicky hovoriaci jazyk) nepripustiť vás na testy výberového konania z dôvodu, že ste nemali potrebné skúsenosti v príslušnej oblasti činnosti.

Dňa 25. marca 2002 som zaslal Vašu sťažnosť predsedovi Európskeho parlamentu so žiadosťou o pripomienky do 30. júna 2002. Dňa 12. apríla 2002 ste predložili doplňujúce informácie týkajúce sa Vašej sťažnosti, ktoré som 18. apríla 2002 postúpil predsedovi Európskeho parlamentu. Európsky parlament zaslal 10. júna 2002 svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal 18. júna 2002 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Svoje pripomienky k stanovisku Európskeho parlamentu ste mi zaslali 27. júla 2002.

Teraz píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli skutočnosti takéto:

Sťažovateľ predložil 27. mája 2001 svoju prihlášku do verejného výberového konania PE/19/D na výber anglicky hovoriacich sťahovacích pracovníkov/skladovacích rúk. Výberová komisia ho listom z 22. októbra 2001 informovala, že nemôže byť pripustený do výberového konania, pretože jeho odborná prax nie je dostatočná. Hoci sťažovateľ požiadal o prehodnotenie tohto rozhodnutia listom zo 16. novembra 2001, výberová komisia potvrdila svoj predchádzajúci postoj na základe toho, že sťažovateľ neposkytol dôkaz o minimálne dvojročnej odbornej praxi v oblasti dohľadu, vytvárania a riadenia zásob.

Sťažovateľ tvrdil, že viac ako sedem rokov pracoval pre leteckú spoločnosť. V jeho prvej zmluve uzavretej v roku 1994 bolo jeho pracovné miesto kvalifikované ako „pracovník“, zatiaľ čo od 1. novembra 1997 bol jeho pracovný názov „nakladač“ na základe nových úloh, ktoré mu boli pridelené. Hoci jeho pracovná zmluva nebola jasná, pokiaľ ide o povahu funkcií, ktoré mal vykonávať, tieto úlohy uviedol v bode 12 svojej prihlášky, v ktorej napísal: vedúci zmeny (pozemný personál) vrátane: nakladanie a vykladanie lietadiel; preprava batožiny; riadiť všetky motory.

Podľa jeho názoru bolo jasné, že úlohy, ktoré mu boli pridelené, neznamenali len presun kufrov, ale aj sledovanie celého procesu vrátane počítačového riadenia manipulácie s batožinou. Táto činnosť bola teda porovnateľná s riadením zásob uvedeným v oznámení o výberovom konaní.

Sťažovateľ sa preto domnieval, že rozhodnutie výberovej komisie vylúčiť ho z verejnej súťaže PE/19/D z dôvodu jeho nedostatočnej odbornej praxe bolo neopodstatnené. Stručne povedané, tvrdil, že výberová komisia by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie vylúčiť ho z výberového konania.

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu z 10. júna 2002 sa začalo stanovením kontextu prípadu. Vysvetlila, že sťažovateľ požiadal o verejnú súťaž PE/19/D na výber anglicky hovoriacich sťahovacích pracovníkov. Listom z 22. októbra 2001 výberová komisia informovala sťažovateľa, že jeho prihláška bola zamietnutá, pretože nemal dvojročné skúsenosti v oblasti dohľadu, vytvárania a riadenia zásob, ako sa vyžaduje v bode III.B.2. písm. b) oznámenia. V tomto ustanovení sa stanovilo, že podrobnosti o pracovnej praxi musia byť opísané vo formulári žiadosti a podložené podpornými dokumentmi. Parlament zdôraznil, že ako sa uvádza v oznámení, výberová komisia môže svoje rozhodnutie založiť len na informáciách, ktoré sťažovateľ poskytol vo svojej prihláške.

Sťažovateľ sa vo svojej prihláške odvolal na svoje príslušné pracovné skúsenosti, ktoré zahŕňali úlohy vedúceho zmeny (pozemný personál), nakladanie a vykladanie lietadiel; preprava batožiny; a riadenie motorov. Na podporu svojich vyhlásení priložil kópie dvoch zmlúv. V týchto dokumentoch sa však neopisovali úlohy vykonávané sťažovateľom, ale len jeho pracovný názov. Výberová komisia nenašla v predložených dokumentoch dôkazy o odbornej praxi sťažovateľa. Sťažovateľ sám uznal túto skutočnosť vo svojom liste výberovej komisii zo 16. novembra 2001. Parlament poukázal na to, že vyhlásenia sťažovateľa v jeho prihláške neboli dostatočne jasné na to, aby výberová komisia mohla posúdiť povahu jeho odbornej praxe.

V oznámení sa jednoznačne vyžadovalo, aby vyhlásenia týkajúce sa odbornej praxe boli podložené podpornými dôkazmi. V prípade absencie takéhoto dôkazu výberová komisia nemohla postupovať inak, ale žiadosť sťažovateľa zamietnuť.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach z 27. júla 2002 poukázal na to, že jeho firma prechádzala ťažkou konkurznou situáciou tesne pred podaním žiadostí o účasť vo výberovom konaní. V dôsledku toho nemohol získať dodatočné informácie o úlohách, ktoré vykonával. Vzhľadom na túto situáciu sa sťažovateľ domnieval, že výberová komisia mala zohľadniť vysvetlenia uvedené v jeho odvolaní zo 16. novembra 2001.

Sťažovateľ dodal, že dokumentácia, ktorú predložil, preukázala pokrok v úlohách, z ktorých bol obvinený, od pracovníka v roku 1994 po nakladač v roku 1997 a vodič-nakladač v roku 2000.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie výberovej komisie vylúčiť ho z verejnej súťaže PE/19/D z dôvodu nedostatočnej odbornej praxe je neopodstatnené, a preto by výberová komisia mala svoje rozhodnutie prehodnotiť. Hoci jeho pracovná zmluva nebola jasná, pokiaľ ide o funkcie, ktoré sa majú vykonávať, zdôraznil, že príslušné úlohy uviedol vo svojej prihláške. Dodal, že v dôsledku procesu likvidácie firmy nemohol od svojho bývalého zamestnávateľa získať ďalšie informácie.

1.2 Európsky parlament uviedol, že v oznámení o výberovom konaní sa vyžaduje, aby vyhlásenia týkajúce sa odbornej praxe boli podložené podpornými dôkazmi. V dvoch zmluvách, ktoré sťažovateľ predložil na podporu svojich vyhlásení, neboli opísané úlohy, ktoré vykonával, ale len jeho pracovný názov. Parlament sa domnieval, že vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek podporných dôkazov výberová komisia konala správne, keď nepripustila sťažovateľa do výberového konania.

1.3 Ako konštatovali súdy Spoločenstva, výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní dĺžky a povahy predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ktorú možno preskúmať len s cieľom overiť, či pri jej výkone nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Výberová komisia je pri takomto posudzovaní viazaná znením oznámenia o výberovom konaní (1).

1.4 Bod III.B.2.(B) oznámenia o výberovom konaní PE/19/D sa týkal pracovných skúseností uchádzačov. Vyžadovalo si to najmenej dva roky práce v oblasti dohľadu, vytvárania a riadenia zásob a dodalo, že:

Bod IV.3 oznámenia sa týka pripustenia do výberového konania. Uvádza sa v ňom, že výberová komisia preskúma prihlášky a vypracuje zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v oddiele III.B.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že výberová komisia výberového konania po preskúmaní rôznych pracovných zmlúv predložených sťažovateľom dospela k záveru, že neobsahovali informácie preukazujúce, že uchádzač splnil pracovné skúsenosti požadované v oznámení.

Z informácií, ktoré má ombudsman k dispozícii, vyplýva, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že výberová komisia prekročila svoje právomoci pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa alebo že konala v rozpore s oznámením o výberovom konaní, keď rozhodla, že nespĺňa podmienky prijatia do výberového konania. Ombudsman preto nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskeho parlamentu.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Vec T-214/99, Manuel Tomás Carrasco Benítez/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. VS s. IA-00257, II-01169, body 69 – 71.