Vážený pán L.,

Dňa 18. januára 2002 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi na Európsky súdny dvor v súvislosti s tým, že táto inštitúcia Vám neuhradila cestovné výdavky súvisiace s Vašou žiadosťou o miesto riaditeľa prekladu (CJ 01/01) na Súdnom dvore.

Dňa 18. februára 2002 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Európskeho súdneho dvora so žiadosťou o pripomienky do 31. mája 2002. Keďže Súdny dvor do tohto dátumu neodpovedal, zaslal som inštitúcii 18. júna 2002 upomienku, v ktorej som ju požiadal o stanovisko do 15. júla 2002. O tejto situácii som Vás informoval listom z 18. júna 2002. Vaše potvrdenie o prijatí môjho listu z 2. júla 2002 obsahovalo aj niektoré dodatočné informácie. Európsky súdny dvor zaslal 5. júla 2002 svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal 23. júla 2002 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Svoje pripomienky k stanovisku Dvora audítorov ste mi zaslali 26. júla a 5. augusta 2002.

Teraz píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažnosti sú skutkové okolnosti veci takéto:

Sťažovateľ sa uchádzal o miesto riaditeľa prekladu na Súdnom dvore v apríli 2001. Následne bol 30. mája 2001 pozvaný na pohovor. Úradník súdnej správy telefonicky informoval sťažovateľa, že všetky jeho cestovné výdavky z Litvy, kde pracoval v delegácii Európskej komisie, pokryje súd. Po ukončení cesty do Luxemburska koncom mája 2001 sťažovateľ predložil Súdnemu dvoru žiadosť o náhradu výdavkov vo výške 1 938,05 EUR.

Dňa 27. augusta 2001 sa manželka sťažovateľa obrátila na administratívne útvary súdu, kde jej bolo oznámené, že riaditeľ personálneho oddelenia sa vráti zo sviatkov začiatkom septembra a následne podpíše povolenie na platbu.

Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, v októbri 2001 zaslal Súdnemu dvoru niekoľko faxov a e-mailov so žiadosťou o platbu. Súdny dvor potvrdil e-mailom z 8. novembra 2001, že platba bola vykonaná. Čoskoro po tom, ako sťažovateľ dostal na svoj bankový účet prevod vo výške 512,59 EUR.

Keďže prevod súdu nepokryl všetky cestovné výdavky sťažovateľa a nevyrovnaná suma bola 1 425,46 EUR, požiadal listom z 19. decembra 2001 o platbu v plnej výške. Súdny dvor na túto zvyšnú časť neodpovedal.

Stručne povedané, sťažovateľ tvrdil, že súd neodpovedal na jeho početné otázky, a požiadal o úplnú náhradu cestovných výdavkov súvisiacich s jeho žiadosťou o voľné pracovné miesto na súde.

Požiadavku

Dvor audítorov vo svojom stanovisku z 5. júla 2002 vysvetlil, že sťažovateľ podal žiadosť o náhradu vo výške 1 938,05 EUR, ktorá prekročila maximálnu sumu povolenú v pravidlách Dvora audítorov o náhrade cestovných výdavkov uchádzačov. Všeobecný súd zdôraznil, že kópia pravidiel je v zásade zaslaná všetkým uchádzačom, ktorí sú pozvaní na pohovory. Na základe rokovacieho poriadku Súdny dvor vyplatil maximálnu povolenú sumu, a to 516 EUR. 09.

Po opätovnom preskúmaní spisu administratíva Dvora audítorov zistila, že kópia pravidiel nemusela byť zaslaná sťažovateľovi, a administratívnym spôsobom požiadala svojho právneho poradcu o stanovisko k tomu, či je v tomto prípade možné zaplatiť nesplatenú sumu.

Na základe odporúčania svojho právneho poradcu sa súd rozhodol previesť nesplatenú sumu na sťažovateľa. Prevod sa uskutočnil 3. júla 2002. Súd tiež uviedol, že jeho riaditeľ pre personál a financie písomne informoval sťažovateľa o tomto rozhodnutí a ospravedlnil sa mu.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach z 26. júla a 5. augusta 2002 potvrdil, že Európsky súdny dvor zaplatil nesplatenú sumu. Vyjadril ombudsmanovi vďaku za to, že sťažnosť úspešne uzavrel, a dodal, že jeho práva sa nemohli uplatniť, ak nejde o úsilie ombudsmana.

ROZHODNUTIE

Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a pripomienok predložených Európskym súdnym dvorom ombudsman dospel k záveru, že Európsky súdny dvor vyriešil prípad k spokojnosti sťažovateľa.

Na základe týchto skutočností sa preto európsky ombudsman rozhodol prípad uzavrieť.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskeho súdneho dvora.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN