Vážený pán B.,

Dňa 6. januára 2002 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa údajne diskriminačného financovania Európskeho hnutia.

Dňa 21. januára 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskeho parlamentu. Parlament zaslal svoje stanovisko 12. apríla 2002. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 19. júna 2002.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ, poslanec Európskeho parlamentu, predložil v januári 2002 obvinenia proti rozhodnutiu Predsedníctva Európskeho parlamentu.

Predmetné rozhodnutie bolo zápornou odpoveďou na žiadosť sťažovateľa o financovanie seminára organizovaného organizáciou s názvom SOS demokracia. Bolo prijaté na schôdzi grémia 28. novembra 2001.

Na tej istej schôdzi sa predsedníctvo rozhodlo financovať ďalšie podujatie, ktoré zorganizovalo Európske hnutie.

Sťažovateľ uvádza tieto tvrdenia:

Požiadavku

Sťažnosť bola postúpená Európskemu parlamentu, ktorý v súhrne predložil toto stanovisko.

Žiadosť sťažovateľa o financovanie bola predložená listom z 22. novembra 2001 vtedajšiemu predsedovi Európskeho parlamentu. Týkalo sa seminára, ktorý sa mal konať v priestoroch Parlamentu v Bruseli pod vedením SOS Democracy, neoficiálnej medziskupiny, ktorej predsedal sťažovateľ. Zúčastnilo sa ho 70 novinárov z kandidátskych krajín.

Sťažovateľ požiadal o a) sprístupnenie miestností na podujatia organizované jeho skupinou a/alebo organizáciou SOS demokracia, b) prijatie veľkého počtu návštevníkov do Parlamentu a c) úhradu cestovných nákladov a diét približne 20 novinárov pozvaných na seminár a konferenciu.

Po hlasovaní sa predsedníctvo rozhodlo reagovať na tieto žiadosti záporne.

Predsedníctvo založilo svoje rozhodnutie na pravidlách týkajúcich sa schôdzí, ktoré sa konajú súčasne s plenárnymi schôdzami (jedným z dní bol deň plenárnej schôdze v Štrasburgu). Podľa týchto pravidiel, ktoré Konferencia predsedov prijala 14. mája 1998, je plenárne zasadnutie hlavným fórom pre parlamentné záležitosti a žiadne iné zasadnutie sa vo všeobecnosti nesmie konať súčasne. V súlade s touto zásadou nesmie byť okrem iného počas hlasovania povolená žiadna schôdza parlamentného orgánu ani žiadna iná schôdza, na ktorej sa zúčastní jeden alebo viacerí poslanci.

Hoci SOS demokracia nemusí byť formálne zriadená oficiálna medziskupina, treba poukázať na to, že pravidlá, ktorými sa riadi zriaďovanie medziskupín, prijaté Konferenciou predsedov 16. decembra 1999, stanovujú, že technická infraštruktúra, konferenčné miestnosti a tlmočnícke zariadenia môžu byť sprístupnené politickými skupinami – zvyčajne za zariadenia požadované medziskupinami zodpovedajú skupiny – len vtedy, ak medziskupiny dodržiavajú rovnaké časové obmedzenia ako pri schôdzach oficiálnych orgánov Parlamentu. Okrem toho sú počas hlasovania počas plenárnych schôdzí Parlamentu zakázané najmä schôdze.

Po druhé treba zdôrazniť, že po udalostiach z 11. septembra 2001 Predsedníctvo na svojej schôdzi 3. októbra 2001 prijalo rad bezpečnostných opatrení vrátane pozastavenia výnimiek z maximálneho počtu hostí, ktorých môže poslanec každý deň prijať v priestoroch Parlamentu (deväť osôb), a pozastavenia rozsiahlych podujatí alebo schôdzí, ktoré sa konajú v rovnakom čase ako schôdze Parlamentu, keďže samotné schôdze si vyžadujú značné dodatočné pracovné zaťaženie bezpečnostných služieb.

Napokon treba zdôrazniť, že v rámci Európskeho parlamentu neexistuje právny základ ani precedens, na základe ktorého by Parlament uhrádzal cestovné výdavky alebo diéty novinárov pozvaných poslancom, politickou skupinou alebo zoskupením poslancov. V tejto súvislosti je však vhodné pripomenúť, že rozpočtové prostriedky zahrnuté do položky 3701 oddielu 1 všeobecného rozpočtu Únie, Parlament, sú výslovne určené okrem iného na pokrytie výdavkov na politické informačné činnosti vykonávané politickými skupinami a nezaradenými poslancami v súvislosti s politickými činnosťami Európskej únie.

Hoci príslušné pravidlá zabránili Predsedníctvu pristúpiť k žiadostiam sťažovateľa, treba tiež zdôrazniť, že sa našli alternatívne riešenia. Vtedajšia predsedníčka Európskeho parlamentu vo svojom liste zo 7. decembra 2001 uviedla, že je pripravená prostredníctvom mimoriadne výnimočného opatrenia a bez vytvorenia precedensu povoliť vstup približne 180 návštevníkom. Na základe osobitného usporiadania skupín návštevníkov Parlament uhradil cestovné náklady a diéty 220 návštevníkov, ktorí sa na podujatí skutočne zúčastnili.

Rozhodnutie, ktoré prijalo Predsedníctvo v ten istý deň v súvislosti so žiadosťou iného poslanca EP, bolo úplne iné. Týkala sa žiadosti o dotáciu na organizáciu podujatia s názvom „Zhromaždenie občanov 2004“ Európskym hnutím od 13. do 15. decembra 2001 vo výstavisku Heysel v Bruseli súbežne s zasadnutím Európskej rady v Laekene. Pri rozhodovaní o udelení dotácie € 25 000 na podujatie Predsedníctvo dodržalo príslušné kritériá, t. j. relevantnosť podujatia pre Spoločenstvo, nadnárodný profil účastníkov, zameranie sa na mienkotvorcov a prítomnosť poslancov EP.

V odpovedi na otázku sťažovateľa o možnom konflikte záujmov nebolo Parlamentu oznámené, ktorí poslanci EP sú členmi Európskeho hnutia alebo národných rád hnutia. Členstvo v tejto organizácii, ako aj v iných organizáciách, je vecou osobnej voľby každého jednotlivca a nezistil sa žiadny konflikt záujmov.

Stanovisko Európskeho parlamentu bolo zaslané sťažovateľovi na pripomienkovanie.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že došlo k diskriminácii SOS demokracie v prospech Európskeho hnutia.

Sťažovateľ tiež uviedol, že je dôležité vedieť, ktorí členovia Predsedníctva sú členmi Európskeho hnutia a či bol tento záujem deklarovaný pred prijatím rozhodnutí o financovaní.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Predsedníctvo Európskeho parlamentu porušilo zásadu nediskriminácie tým, že rozhodlo v prospech finančnej podpory pre európske hnutie a nepodporilo seminár organizovaný SOS demokraciou. Tvrdí, že opatrenia navrhované týmito dvoma organizáciami boli podobné z hľadiska účelov financovania.

1.2 Európsky parlament tvrdí, že príslušné pravidlá zabránili Predsedníctvu pristúpiť k žiadosti sťažovateľa o financovanie seminára SOS-Demokracia, zatiaľ čo Predsedníctvo pri rozhodovaní o dotovaní podujatia organizovaného Európskym hnutím konalo v súlade s platnými kritériami.

1.3 Zásada nediskriminácie znamená, že s verejnosťou, ktorá sa nachádza v rovnakej situácii, sa zaobchádza podobným spôsobom (1).

Ombudsmanka sa domnieva, že vysvetlenie Európskeho parlamentu týkajúce sa príslušných rozdielov medzi týmito dvoma prípadmi sa zdá byť primerané. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

1.4 Na základe vyšetrovania ombudsmana sa zdá, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie predsedníctva poskytnúť finančnú podporu európskemu hnutiu je poznačené zaujatosťou, pretože väčšina členov predsedníctva je tiež členmi európskeho hnutia.

2.2 Parlament uvádza, že nevie, ktorí poslanci EP sú členmi Európskeho hnutia alebo národných rád hnutia. Domnieva sa, že členstvo v tejto organizácii, ako aj v iných organizáciách, je vecou osobnej voľby každého jednotlivca a nebol zistený žiadny konflikt záujmov.

2.3 Ombudsman konštatuje, že podľa informácií zverejnených na jeho internetovej stránke je Európske hnutie neziskovým združením. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o financovaní sa týkalo podujatia organizovaného Európskym hnutím, a nie financovania samotného združenia. Za týchto okolností sa ombudsman nedomnieva, že prípadné členstvo členov Predsedníctva, ktorí prijali rozhodnutie o financovaní, v Európskom hnutí by mohlo predstavovať konflikt záujmov.

2.4 Na základe toho sa zdá, že Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskeho parlamentu.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Pozri článok 5 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý predložil ombudsman a schválil Európsky parlament. Kódex je dostupný na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).