Vážený pán S.,

Dňa 28. júna 2001 ste podali sťažnosť týkajúcu sa výberového konania COM/A/98/10 a najmä predbežného výberového testu b) tohto výberového konania.

Dňa 4. júla 2001 som postúpil sťažnosť Komisii, aby sa k nej vyjadrila. Komisia zaslala svoje stanovisko k Vašej sťažnosti 17. októbra 2001.

Dňa 23. októbra 2001 som sa písomne obrátil na Komisiu so žiadosťou o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou. V ten istý deň som Vás o tom informoval a predložil som Vám kópiu stanoviska Komisie. Komisia zaslala svoju odpoveď na moju žiadosť o doplňujúce informácie 7. decembra 2001.

Dňa 12. decembra 2001 som Vám zaslal odpoveď Komisie s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 14. januára 2002 ste ma požiadali o ďalšie informácie v súvislosti s odpoveďou Komisie. Odpovedal som listom z 15. januára 2002. Dňa 23. januára 2002 ste mi zaslali svoje pripomienky k stanovisku Komisie a k odpovedi Komisie na moju žiadosť o informácie.

Teraz píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ sa zúčastnil na hospodárskej súťaži COM/A/98/10 („Správa pomoci tretím krajinám“), ktorú zorganizovala Komisia. Získal potrebný počet bodov (aspoň 50 % z celkového počtu bodov) v troch zo štyroch testov predbežného výberu. Komisia ho však informovala, že neuspel v zostávajúcom teste (predvolebný test b), v ktorom získal iba 9,77 bodu z 30 (t. j. menej ako 30 %).

Dňa 11. mája 1999 sťažovateľ požiadal Komisiu, aby manuálne skontrolovala výsledok tohto testu. Keďže Komisia neodpovedala okamžite, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana [sťažnosť 532/99/(PD)/GG], ktorý následne kontaktoval Komisiu. Dňa 21. júna 1999 Komisia odpovedala na list sťažovateľa z 11. mája 1999 a informovala ho, že výsledky, ktoré mu boli oznámené, zodpovedajú známkam, ktoré získal pri skúškach. Vzhľadom na to, že sťažnosť sa týkala len neodpovedania na list z 11. mája 1999 a že Komisia naň odpovedala, ombudsman následne informoval sťažovateľa, že považuje jeho sťažnosť za vyriešenú Komisiou.

V júni 2001 sa sťažovateľ opäť obrátil na ombudsmana. Podľa sťažovateľa sú skutočnosti, na ktorých je založená táto sťažnosť, takéto:

Keďže sťažovateľ neodpovedal na svoj list z 11. mája 1999, zatelefonoval 21. júna 1999 pánovi Van Biesenovi do Komisie, ktorý súhlasil s preskúmaním veci. Nasledujúci deň pán Van Biesen informoval sťažovateľa, že zatiaľ nemá žiadne správy, ale že sťažovateľa (ktorý v tom čase pracoval v Macedónsku) bude kontaktovať telefonicky. Krátko nato sťažovateľku zavolala pani, ktorá uviedla, že pracuje pre generálne riaditeľstvo (GR) IX, a ktorá sťažovateľovi povedala, že mu bude umožnené zúčastniť sa na ďalšej fáze výberového konania.

Po doručení listu Komisie z 21. júna 1999, ktorý ho informoval, že mu nebude umožnené zúčastniť sa ďalšej fázy výberového konania, sťažovateľ opäť zatelefonoval GR IX 29. júna a 5. júla 1999. Pri druhej príležitosti mu bolo povedané, že mu nikto nezavolal v mene pána Van Biesena. Sťažovateľ bol ďalej informovaný, že jeho skúška bola opätovne skontrolovaná a že toto opätovné preskúmanie potvrdilo, že sa nemôže zúčastniť na písomnej časti skúšky.

Dňa 6. júla 1999 sťažovateľ písomne požiadal Komisiu o kópiu príslušného testu predbežného výberu, ktorý vyplnil, a zodpovedajúceho kľúča odpovedí. Komisia vo svojej odpovedi z 9. júla 1999 zastávala názor, že z dôvodu dôvernosti nemožno poskytnúť žiadne ďalšie informácie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi zopakoval svoj názor, že jeho test predbežného výberu b) bol posúdený nesprávne. Sťažovateľ sa domnieval, že spor možno objasniť len zverejnením tohto testu a správnych odpovedí. Poznamenal, že sa ani tak nezaujíma o výberové konanie ako také, ale o zásadu transparentnosti práce Komisie a o spravodlivosť výberových konaní. Podľa jeho názoru by dôvernosť rokovania výberovej komisie nemala brániť požadovanému zverejneniu. V tejto súvislosti sťažovateľ odkázal na oznámenie o výberovom konaní uverejnené v roku 2001, v ktorom Komisia uviedla, že účastníkom bude na požiadanie zaslaná kópia ich testu a správnych odpovedí. Sťažovateľ preto požadoval, aby mu bola buď zaslaná kópia jeho testu a správnych odpovedí, alebo aby ombudsman prípadne vykonal nezávislú kontrolu príslušného testu.

Požiadavku

Sťažnosť bola zaslaná Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby spolu so svojím stanoviskom poskytla kópiu testu sťažovateľa a zoznam správnych odpovedí.

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Oznámenie o výberovom konaní uverejnené v roku 2001, na ktoré sťažovateľ odkázal, obsahovalo ustanovenia týkajúce sa zverejnenia testov, ktoré sa líšili od tých, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich oznámeniach. Tieto ustanovenia predstavovali nový prístup založený na politickom záväzku, ktorý v decembri 1999 prijal prezident Prodi voči ombudsmanovi v súvislosti s výberovými konaniami uverejnenými od 1. júla 2000. Sťažovateľ sa preto nemohol odvolávať na tieto pravidlá, keďže výberové konanie, ktorého sa zúčastnil, bolo uverejnené v roku 1998.

Komisia predložila kópiu testu predbežného výberu b) vyplneného sťažovateľom a tabuľku správnych odpovedí, pričom zdôraznila, že tieto dokumenty sú určené pre dôverné informácie ombudsmana. Ďalej uviedol, že otázky 25, 26 a 35 tejto skúšky boli zrušené výberovými komisiami vo výberových konaniach COM/A/8/9/10/11 a 12, keďže výberové komisie považovali tieto otázky za nejednoznačné. Zrušenie týchto otázok bolo predmetom rozsudku Súdu prvého stupňa (1). Súdny dvor rozhodol, že zrušenie týchto otázok nebolo protiprávne.

Po preskúmaní stanoviska Komisie ombudsman usúdil, že na vybavenie sťažnosti potrebuje ďalšie informácie. Na základe dokumentov predložených Komisiou sa zdalo, že sťažovateľ správne odpovedal na 18 z 37 otázok (bez ohľadu na tri, ktoré boli odstránené). Za predpokladu, že každá odpoveď mala hodnotu 30/37 bodov, nebolo jasné, ako Komisia dospela k výsledku 9,77 bodu. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby opätovne skontrolovala číselné údaje s cieľom zistiť správny výsledok.

Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že sťažovateľ správne odpovedal len na 17 otázok, zatiaľ čo 15 otázok bolo zodpovedaných nesprávne. Rozdiel oproti počtu ombudsmanov bol spôsobený skutočnosťou, že optický snímač zistil viacnásobnú odpoveď na otázku č. 22 vyplývajúcu zo skutočnosti, že krížik umiestnený s cieľom odpovedať na otázku č. 23 sa rozšíril do jedného z políčok pre predchádzajúcu otázku. Bolo to v rozpore s pokynmi, ktoré boli dané uchádzačom, podľa ktorých sa krížiky museli vložiť do príslušných kolónok a nemali by sa vzťahovať na iné kolónky. Komisia takisto vysvetlila, že každá nesprávna odpoveď viedla k odpočítaniu 0,33 bodu. Na základe týchto údajov Komisia vypočítala 9,77 bodu (17-násobok 30/37 bodov mínus 15-násobok 1/3 z 30/37).

Komisia predložila kópiu hárku, v ktorom sú uvedené výpočty pre všetky štyri testy predbežného výberu, a kópiu pokynov, ktoré boli uchádzačom poskytnuté.

Po doručení odpovede Komisie sťažovateľ zaslal ombudsmanovi zoznam s odpoveďami, o ktorých sa domnieval, že ich poskytol pri teste. Sťažovateľ sa domnieval, že poskytol 21 správnych a 11 nesprávnych odpovedí. Požiadal preto ombudsmana, aby overil, či jeho zoznam zodpovedá odpovediam, ktoré skutočne poskytol na teste, a aby ho informoval o prípadných nezrovnalostiach medzi jeho zoznamom a kópiou jeho testu, ktorú poskytla Komisia, a ak áno, aké by boli správne odpovede. Vo svojej odpovedi ombudsman poukázal na to, že vyzval sťažovateľa, aby do 31. januára 2002 predložil pripomienky k stanovisku Komisie a jej odpovedi na žiadosť o informácie. Ombudsmanka poznamenala, že z uvedených dokumentov a vysvetlení Komisie vyplynulo, že výpočet bodov sťažovateľa Komisiou sa zdal správny.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že sa odvoláva na zásadu transparentnosti a na potrebu spravodlivosti vo výberových konaniach, a nie na ustanovenia, ktoré Komisia stanovila v súvislosti s výberovým konaním uverejneným v roku 2001. Sťažovateľ trval na svojom stanovisku, že poskytol 21 správnych a 11 nesprávnych odpovedí. Dodal však, že je presvedčený, že ombudsman správne preskúmal výsledok testu. Podľa jeho názoru najpravdepodobnejším vysvetlením tohto rozporu bolo, že existovali nejednoznačnejšie otázky ako tri, ktoré boli zrušené. Sťažovateľ však poznamenal, že všetky možnosti, ktoré mal k dispozícii na objasnenie tohto rozporu, boli vyčerpané. Vyjadril nádej, že v budúcnosti bude pre uchádzačov jednoduchšie získať úplné objasnenie výsledkov výberových konaní. Sťažovateľ na záver poďakoval ombudsmanovi za jeho pomoc.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní COM/A/98/10, ktoré zorganizovala Komisia. Následne mu bolo oznámené, že v jednej zo štyroch predbežných skúšok (predbežná skúška b) nezískal potrebný počet bodov. Podľa Komisie navrhovateľ dosiahol len 9,77 bodu z 30 namiesto požadovaných 50 %. Sťažovateľ sa domnieva, že jeho test bol posúdený nesprávne a že je znepokojený zásadou transparentnosti práce Komisie a spravodlivosťou výberových konaní. Sťažovateľ preto žiada, aby mu bola buď zaslaná kópia jeho testu a správnych odpovedí, alebo aby ombudsman prípadne vykonal nezávislú kontrolu príslušného testu.

1.2 Komisia sa domnieva, že správne vypočítala počet bodov, ktoré sťažovateľ dosiahol. Predložila kópiu testu predbežného výberu b) vyplneného sťažovateľom a tabuľku správnych odpovedí na dôverné informácie ombudsmana.

1.3 Ombudsman pripomína, že sa zaoberal otázkou prístupu uchádzačov k ich dokumentom o skúškach v rámci svojho vyšetrovania z vlastného podnetu týkajúceho sa postupov Komisie pri prijímaní zamestnancov (1004/97/(PD)/GG), kde bola Európskemu parlamentu v októbri 1999 predložená osobitná správa. Dňa 7. decembra 1999 predseda Európskej komisie informoval ombudsmana, že sa prijmú opatrenia s cieľom umožniť uchádzačom prístup k ich vlastným ohodnoteným skúšobným dokumentom na požiadanie v budúcich výberových konaniach od 1. júla 2000. Ombudsman uvítal tento záväzok a uzavrel vyšetrovanie po tom, ako Európsky parlament takisto schválil jeho odporúčanie, aby sa takýto prístup poskytol (2). Treba poznamenať, že táto sťažnosť sa týka výberového konania uverejneného v roku 1998, t. j. pred uvedeným dátumom. Ombudsman sa preto domnieva, že nie je potrebné, aby sa ďalej zaoberal tvrdením sťažovateľa, že Komisia by mu mala poskytnúť prístup k jeho dokumentu na preskúmanie.

1.4 Komisia vo svojom stanovisku a vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o informácie poskytla podrobnejšie informácie o spôsobe, akým posúdila test sťažovateľa. Podľa Komisie výberová komisia vylúčila tri zo štyridsiatich otázok, pretože sa ukázali ako nejednoznačné. Zo zostávajúcich otázok sťažovateľ odpovedal správne na 17 a 15 nesprávne.

1.5 Ombudsman starostlivo preskúmal dôkazy, ktoré mu boli predložené, v súlade so žiadosťou sťažovateľa, aby vykonal nezávislú kontrolu. Dospel k záveru, že z dôkazov, ktoré mu boli predložené, vyplýva, že výpočet bodov sťažovateľa Komisiou sa zdá byť správny.

1.6 Za týchto okolností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že zo strany Európskej komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Vec T-189/99 Gerochristos/Komisia [2001] SCR-I-A-11, II-53.

(2) Výročná správa Európskeho ombudsmana za rok 2000, strana 206.