Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, novinár, 30. augusta 2019 požiadal Komisiu, aby mu poskytla prístup k „zápisniciam zo zasadnutí […], e-mailom a všetkým ostatným dokumentom týkajúcim sa stretnutia generálneho tajomníka Martina Selmayra a lobistickej spoločnosti friedrich30, známej aj ako f30, 29. marca 2019“[1].

2. Komisia odpovedala na žiadosť navrhovateľa 23. decembra 2019. Komisia identifikovala 9 dokumentov, ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľa. Po ich preskúmaní Komisia poskytla úplný prístup k štyrom dokumentom, čiastočný prístup k štyrom ďalším dokumentom (s výhradou len úprav osobných údajov) a zamietla prístup k jednému dokumentu na základe ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca ^[2].

3. Sťažovateľ 3. januára 2020 požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie predložením tzv. opakovanej žiadosti. Sťažovateľ uviedol, že chce, aby Komisia zverejnila meno lobistu uvedené v dokumentoch, a tvrdil, že existuje osobitný účel vo verejnom záujme odôvodňujúci toto zverejnenie.

4. Komisia 17. februára 2020 vydala potvrdzujúce rozhodnutie, v ktorom potvrdila svoje pôvodné zistenia.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s rozhodnutím Komisie, sa 22. marca 2020 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie odmietnutia Komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

7. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval neupravené verzie požadovaných dokumentov.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Argumenty sťažovateľa

8. Sťažovateľ nespochybňuje, že dokumenty obsahujú osobné údaje. Domnieva sa však, že je nevyhnutné, aby mu boli údaje prenesené na konkrétny účel vo verejnom záujme.

9. Sťažovateľ tvrdí, že má silné podozrenie, že lobista, ktorý sa zúčastnil na stretnutí s úradníkom Komisie, je konkrétnou osobou zneužívajúcou jeho povesť bývalého (nemeckého) verejného činiteľa v jeho súčasnej práci. Sťažovateľ tvrdí, že tento lobista je verejnou osobnosťou a že jeho práca by sa mala považovať za rozšírenie jeho verejnej úlohy, ktorá musí umožniť verejnú kontrolu. Sťažovateľ dodáva, že jeho zámerom pri hľadaní prístupu k týmto dokumentom je poukázať na pokusy o využitie povesti, ktorú získal ako verejný činiteľ, keď pracoval ako lobista. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že dokumenty týkajúce sa stretnutia s bývalým generálnym tajomníkom Komisie by mali byť prístupné verejnej kontrole.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ zdôrazňuje svoj zámer použiť informácie v požadovaných dokumentoch na svoju spravodajskú prácu. Domnieva sa, že toto je okrem požadovaných dokumentov, ktoré sa jasne týkajú transparentnosti inštitúcií a orgánov Únie, nevyhnutnosťou na konkrétny účel vo verejnom záujme.

11. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uvádza, že chce, aby Komisia zrušila akékoľvek úpravy mena lobistu alebo aby zverejnila, či sa na stretnutí s úradníkom Komisie zúčastnil iný lobista, a nie osoba, o ktorej má podozrenie, že ním bol.

Tvrdenia Komisie

12. Komisia tvrdí, že dokumenty, ku ktorým poskytla čiastočný prístup, obsahujú osobné údaje, ako sú mená, funkcie a kontaktné údaje týkajúce sa zamestnancov, ktorí nezastávajú žiadne pozície vo vrcholovom manažmente. Komisia tvrdí, že dokumenty obsahujú aj osobné údaje tretích osôb, ktoré sa nepovažujú za verejné osobnosti konajúce vo verejnej funkcii. Vysvetlil, že dokument, ku ktorému úplne odmietol prístup, je životopis jednotlivca, ktorý nie je verejným činiteľom.

13. Komisia usúdila, že z argumentov sťažovateľa týkajúcich sa transparentnosti nevyplýva potreba prenosu všetkých údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme.[3] Okrem toho Komisia zistila, že existuje skutočné a nehypotetické riziko, že zverejnenie osobných údajov by poškodilo súkromie a integritu dotknutých osôb. Právne testy na zverejnenie osobných údajov teda neboli splnené a Komisia zamietla prístup na základe ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca [4].

14. Hoci Komisia zamietla prístup k osobným údajom v dokumentoch, informovala sťažovateľa, že konkrétny lobista, o ktorom sťažovateľ predpokladal, že bol na stretnutí s úradníkom Komisie, nebol uvedený v žiadnom z požadovaných dokumentov.

Hodnotenie ombudsmana

15. Osobné údaje sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby [5] Mená, funkcie a kontaktné údaje zamestnancov Komisie a tretích strán sú preto osobnými údajmi.

16. Podľa pravidiel EÚ v oblasti ochrany súkromia [6] musí Komisia pred schválením žiadosti o zverejnenie osobných údajov vykonať trojfázovú analýzu. Po prvé, príjemca musí preukázať potrebu prenosu údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme. Po druhé nesmie existovať žiadny dôvod domnievať sa, že takýto prenos by mohol ohroziť oprávnené záujmy dotknutej osoby. Po tretie, prevádzkovateľ (Komisia) musí po zvážení rôznych protichodných záujmov preukázať, že prenos osobných údajov na tento konkrétny účel je primeraný.

17. Sťažovateľ nepredložil žiadny presvedčivý argument na preukázanie konkrétnej potreby prenosu týchto osobných údajov.

18. Po prvé, jeho odkaz na potrebu zverejniť informácie o lobizme konkrétneho bývalého štátneho úradníka nie je relevantný, pretože táto osoba nie je v dokumentoch uvedená. Osobné údaje v dokumentoch sú údaje iných osôb.

19. Argument sťažovateľa týkajúci sa „transparentnosti“ inštitúcií a orgánov Únie je veľmi všeobecný a nemožno ho použiť na splnenie právneho kritéria, ktorým je, že zverejnenie musí slúžiť nevyhnutnosti na konkrétny účel vo verejnom záujme.

20. Sťažovateľ teda nepreukázal potrebu prenosu osobných údajov.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia oprávnene odmietla prístup k menám, funkciám a kontaktným údajom zamestnancov Komisie a tretích strán s cieľom chrániť súkromie a integritu identifikovaných jednotlivcov.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Európska komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 8. júla 2020

[1] V súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=celex%3A32001R1049.

[2] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[3] Ako sa požaduje podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32018R1725.

[4] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[5] Článok 3 ods. 1 nariadenia 2018/1725.

[6] Článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725.