Vážený pán P.,

Dňa 16. apríla 1999 bola Európskemu ombudsmanovi doručená Vaša sťažnosť týkajúca sa údajného neposkytnutia pomoci zo strany Európskej komisie pri riešení Vašich nárokov na dávky podľa nariadenia (ES) č. 1408/71.

Dňa 22. apríla 1999 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 29. júla 1999. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 4. septembra 1999. Dňa 29. augusta 2000 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie. Komisia zaslala svoje ďalšie stanovisko 23. novembra 2000 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Zdá sa, že od Vás neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V apríli 1999 taliansky občan žijúci vo Švédsku predložil Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa údajného neposkytnutia pomoci zo strany Európskej komisie.

Sťažovateľ utrpel vážnu nehodu počas dovolenky v Grécku. V čase nehody bol sťažovateľom novovyštudovaný študent a po nehode mu nebolo umožnené pracovať šesť mesiacov. Sťažovateľ sa neúspešne spýtal na možnú pomoc talianskeho konzulátu v Štokholme a jeho obce v Taliansku. Obrátil sa preto na úradníka Eurojusu na zastúpení Komisie v Štokholme. Úradník Eurojus informoval sťažovateľa, že podľa nariadenia 1408/71/EHS má sťažovateľ nárok na poberanie dávok vo Švédsku podľa talianskych pravidiel za predpokladu, že takéto dávky existujú podľa talianskeho práva.

Sťažovateľ predložil talianskemu konzulátu v Štokholme oficiálnu žiadosť o pomoc a požiadal ho, aby túto žiadosť postúpil svojej obci v Taliansku. Keďže sa zdalo, že nikto nevie, čo má robiť, sťažovateľ sa v novembri 1998 obrátil na úradníka Eurojus na zastúpení Komisie v Ríme so žiadosťou o pomoc pri kontaktovaní príslušného talianskeho orgánu a zabezpečení správneho vykonávania pravidiel Spoločenstva. V januári 1999 sťažovateľ zavolal na zastúpenie Komisie v Ríme a bolo mu oznámené, že jeho list ešte nebol prečítaný ani otvorený. Bolo mu povedané, že bude kontaktovaný v priebehu niekoľkých dní.

V apríli 1999 zastúpenie v Ríme ešte stále nekontaktovalo sťažovateľa. Keď zastúpenie Komisie v Štokholme dostalo nového úradníka Eurojusu, sťažovateľ sa opäť obrátil na tento úrad so žiadosťou o pomoc. Úradník Eurojus si nebol istý, ako by sa mala situácia vyriešiť. Pokúsil sa kontaktovať zastúpenie v Ríme e-mailom bez úspechu.

Sťažovateľ uviedol, že bol bez peňazí osem mesiacov, počas ktorých si požičiaval peniaze od priateľov.

Sťažovateľ tvrdil, že by sa do tejto situácie nedostal, ak by sa zastupiteľské kancelárie Komisie pokúsili túto záležitosť vyriešiť, a tvrdil, že Komisia by mala zasiahnuť s cieľom vyriešiť situáciu.

Požiadavku

Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že sťažovateľ sa po nehode v Grécku v júli 1998 obrátil na úradníka Eurojus na zastúpení Komisie v Štokholme v októbri 1998 so žiadosťou o informácie týkajúce sa jeho práv na nemocenské dávky. Dňa 4. novembra 1998 úradník Eurojus odpovedal sťažovateľovi a poskytol mu informácie o jeho právach podľa nariadenia 1408/71/EHS.

Dňa 24. novembra 1998 sa sťažovateľ obrátil na úradníka Eurojus na zastúpení Komisie v Ríme a požiadal ho, aby zasiahol. Komisia vysvetlila, že korešpondencia medzi sťažovateľom a jeho zastúpením v Ríme čelila určitým problémom. V januári 1999 však zastúpenie v telefonickom rozhovore so sťažovateľom potvrdilo informácie, ktoré mu poskytol úradník Eurojus v Štokholme, a ďalej vysvetlilo, že úlohou úradníka Eurojus je poskytovať informácie týkajúce sa záležitostí práva Spoločenstva, ale nie pomáhať občanom v správnom alebo súdnom konaní, ktorého sa zúčastňujú.

Zastúpenie Komisie v Ríme dostalo 16. marca 1999 od talianskeho konzulátu v Štokholme žiadosť o informácie týkajúce sa právnej situácie relevantnej pre sťažovateľa podľa práva Spoločenstva, na ktorú odpovedalo 14. mája 1999. V máji 1999 sťažovateľ telefonicky kontaktoval Komisiu, GR V (teraz GR pre zamestnanosť a sociálne veci) a následne 24. mája 1999 zaslal fax so žiadosťou o podrobné informácie. Na základe tejto žiadosti zaslala Komisia 7. júna 1999 príslušnému talianskemu orgánu INPS (Istituto Nazionale della Previdenza Sociale) list, v ktorom ho požiadala, aby preskúmal a objasnil práva sťažovateľa. Sťažovateľ bol o tom informovaný v ten istý deň a ďalej mu bola poskytnutá brožúra obsahujúca informácie o právach v oblasti sociálneho zabezpečenia. Krátko nato sťažovateľ poslal fax s pripomienkami k obsahu brožúry, ktorá mu bola zaslaná.

Komisia dospela k záveru, že teraz čaká na odpoveď talianskeho orgánu.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Osobitne poukázal na to, že správanie zastúpenia Komisie v Ríme je neprijateľné. Sťažovateľ tiež tvrdil, že sám kontaktoval INPS v Taliansku a bolo mu povedané, že sa zaoberá len dôchodkovými záležitosťami. Okrem toho nikdy nedostal odpoveď na svoje pripomienky k brožúre o sociálnom zabezpečení adresovanej Komisii.

Sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby prešetril prerušenie komunikácie medzi úradmi Komisie, a tvrdil, že nemocenské dávky by sa mu mali uvoľniť s pomocou Komisie, ktorá dala pokyny vnútroštátnym orgánom vo Švédsku a Taliansku.

Ďalšie požiadavky

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby ho informovala o každej odpovedi talianskych orgánov po jej liste zo 7. júna 1999 alebo o akomkoľvek inom vývoji.

Komisia vo svojom ďalšom stanovisku vysvetlila, že po liste zo 7. júna 1999 adresovanom INPS bol spis sťažovateľa prerokovaný príslušným oddelením GR pre zamestnanosť a sociálne veci spolu so zástupcami talianskej vlády na dvoch zasadnutiach Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov, ktoré sa konali 5. a 6. októbra a 9. a 10. decembra 1999. Tieto kontakty sa uskutočnili s cieľom objasniť práva, ktoré sťažovateľ požíval podľa vnútroštátneho práva. Komisia vysvetlila, že sťažovateľ v žiadnom prípade nemal nárok na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli v Grécku alebo vo Švédsku podľa práva Spoločenstva, keďže nariadenie 1408/71/EHS sa v tom čase nevzťahovalo na študentov.

Komisia uviedla, že to nevylučuje nárok podľa vnútroštátneho práva, ale v prejednávanej veci sa zdá, že len zamestnanci majú nárok na nemocenské dávky z dôvodu práceneschopnosti. Na študentov sa tieto výhody nevzťahujú.

Komisia dospela k záveru, že sa domnieva, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva, a preto sa nebude ďalej zaoberať spisom.

Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že v odpovediach, ktoré poskytla sťažovateľovi po odoslaní brožúry o právach sociálneho zabezpečenia, nebola explicitnejšia. Hoci všeobecné informácie obsiahnuté v brožúre už boli sťažovateľovi oznámené telefonicky, Komisia uznala, že formálnejší kontakt potvrdzujúci, že nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva, mohol byť vhodný.

Napokon, pokiaľ ide o konanie úradníka Eurojus na zastúpení Komisie v Ríme, Komisia uviedla, že úloha úradníka Eurojus bola sťažovateľovi jasne vysvetlená v telefonickom rozhovore. Komisia však uznala, že jej písomné potvrdenie mohlo situáciu objasniť.

Ďalšie stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Zdá sa, že od navrhovateľa neboli doručené žiadne takéto pripomienky.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ, taliansky občan žijúci vo Švédsku, ktorý utrpel vážnu nehodu v Grécku, kontaktoval Komisiu (úradníkov Eurojusu na jej zastúpeniach v Štokholme a Ríme a GR pre zamestnanosť a sociálne veci), aby zistil jeho práva na sociálne zabezpečenie a požiadal o pomoc pri kontaktovaní príslušných vnútroštátnych orgánov. Sťažovateľ uviedol, že Komisia mu nepomohla a niekoľko mesiacov zostal bez peňazí. Sťažovateľ tvrdil, že by sa nedostal do tejto situácie, ak by sa Komisia pokúsila túto záležitosť vyriešiť, a tvrdil, že Komisia by mala zasiahnuť s cieľom vyriešiť situáciu.

1.2 Komisia vysvetlila kontakty, ktoré mala s talianskymi orgánmi s cieľom vyriešiť túto záležitosť. Zistilo sa, že sťažovateľ, ktorý bol v čase úrazu študentom, nemal nárok na nemocenské dávky podľa talianskeho práva a ďalej, že v tom čase neexistovalo žiadne právo Spoločenstva uplatniteľné. Komisia sa domnievala, že nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva. Vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľovi nebola zaslaná žiadna formálna odpoveď, v ktorej by ho informovala o výsledku svojho vyšetrovania.

1.3 Pokiaľ ide o úlohu úradníka Eurojus na zastúpeniach Komisie v členských štátoch, ombudsman poukazuje na to, že ich úlohou je poskytovať občanom EÚ bezplatné právne poradenstvo týkajúce sa ich práv vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva. Úlohou úradníka Eurojus nie je zastupovať občanov alebo konať ako ich advokát. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ dostal 4. novembra 1998 a 28. januára 1999 písomné odpovede na svoje žiadosti o informácie od úradníka Eurojus na zastúpení Komisie v Štokholme. Pokiaľ ide o list sťažovateľa úradníkovi Eurojus na zastúpení Komisie v Ríme, tento úradník neposkytol žiadnu písomnú odpoveď, ale sťažovateľ bol poučený telefonicky.

1.4 Dňa 24. mája 1999 sťažovateľ napísal Komisii, Generálnemu riaditeľstvu pre zamestnanosť a sociálne veci, a požiadal ju, aby zasiahla s cieľom vyriešiť situáciu. Dňa 7. júna 1999 sa Komisia obrátila na príslušný taliansky orgán INPS a sťažovateľ bol o tom informovaný v ten istý deň. Po tomto kontakte Komisia uskutočnila dve stretnutia so zástupcami talianskej vlády, počas ktorých sa diskutovalo o spise sťažovateľa. Komisia zistila, že podľa talianskeho práva sťažovateľ, ktorý bol v tom čase študentom, nemal nárok na poberanie nemocenských dávok a ďalej, že na úrovni Spoločenstva v tom čase neexistovala žiadna ochrana študentov. Komisia tiež dospela k záveru, že nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva.

1.5 Pokiaľ ide o kontakty medzi sťažovateľom a zastúpeniami Komisie v Štokholme a Ríme, ombudsmanka poznamenáva, že úradníci Eurojusu poskytli sťažovateľovi poradenstvo. Pokiaľ ide o kontakty s GR Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, Komisia odpovedala sťažovateľovi a okrem toho konala na jeho žiadosť. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia pri kontaktoch so sťažovateľom konala v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Ombudsmanka preto konštatuje, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v mene Komisie.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN