Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, mimovládna organizácia so sídlom v Holandsku, uzavrel v novembri 2013 zmluvu o grante s delegáciou EÚ. Sťažovateľ mal počas troch rokov realizovať projekt zameraný na zvýšenie potravinovej bezpečnosti a environmentálneho povedomia prostredníctvom rozvoja potravinových záhrad pre mladých ľudí v Tzaneene (Južná Afrika). Projekt sa mal realizovať s pomocou miestneho partnera.

2.  V októbri 2016 miestny partner odstúpil od projektu a delegácia požiadala sťažovateľa, aby vysvetlil, ako bude projekt pokračovať. Sťažovateľ navrhol delegácii nového partnera.

3. Delegácia pozastavila projekt k 30. novembru 2016, pretože nebola spokojná s informáciami, ktoré poskytol sťažovateľ.

4. Sťažovateľ 1. septembra 2017 navrhol ďalšieho nového miestneho partnera.^[1] Delegácia pozvala navrhovaného partnera na pohovor.  Na otázku sťažovateľa, či sa môže zúčastniť na pohovore, delegácia odpovedala, že chce dvojstranné stretnutie s navrhovaným partnerom. Delegácia však dodala, že „by bolo veľmi užitočné stretnúť sa aj s [sťažovateľom], aby sa prediskutovali akékoľvek pochybnosti, ktoré môžu vyplynúť zo stretnutia s [navrhovaným partnerom] a ďalší postup...“Delegácia sa potom stretla s navrhovaným partnerom a dospela k záveru, že to nie je vhodné. Svoje obavy so sťažovateľom nediskutovala.

5. Delegácia 10. októbra 2017 oznámila sťažovateľovi svoj zámer ukončiť zmluvu do 23. decembra 2017. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie. Delegácia odpovedala 3. novembra 2017 a potvrdila svoje rozhodnutie ukončiť zmluvu. Opätovne tak urobila 15. novembra 2017.

6. Sťažovateľ 1. decembra 2017 požiadal o osobné stretnutie „so zástupcami delegácie EÚ s cieľom prediskutovať možnosť nájsť zmierlivé riešenie v nádeji, že sa pokročí a dokončia sa zostávajúce projektové činnosti“. Sťažovateľ požiadal, aby bol na stretnutí prítomný navrhovaný miestny partner. Delegácia sa touto žiadosťou nezaoberala.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti:

Delegácia EÚ v Juhoafrickej republike porušila článok 13.2 ^[2] všeobecných podmienok zmluvy o grante, pretože ignorovala žiadosť sťažovateľa o stretnutie s delegáciou EÚ (za účasti navrhovaného miestneho partnera) s cieľom prediskutovať možnosť urovnania sporu zmierom.

Sťažovateľ si želal, aby jeho tím dostal príležitosť usporiadať stretnutie s delegáciou EÚ a, ak je to možné, s navrhovaným miestnym partnerom s cieľom urovnať spor a pokračovať v projekte.

8. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie na sťažnosť a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpoveď Komisie.

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Sťažovateľ tvrdil, že po pozastavení projektu v novembri 2016 delegácia predložila tímu sťažovateľa rôzne otázky a žiadosti o informácie. Preto zbytočne stanovila obdobie, počas ktorého bol projekt pozastavený, na takmer jeden rok. Podľa sťažovateľa bola neochota delegácie zvážiť účinné riešenia, ktoré predložila, nápomocná pri predĺžení oneskorenia projektu. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia neurobila „všetko možné“ na urovnanie sporu zmierom v súlade s článkom 13.2 všeobecných podmienok.

10. Sťažovateľ sa domnieval, že sa zaoberal všetkými bodmi uvedenými v liste delegácie, v ktorom sa potvrdzuje jej rozhodnutie vypovedať zmluvu. Uviedla, že v liste bola vyzvaná, aby predložila pripomienky, ale jasne uviedla, že neexistuje priestor na prehodnotenie rozhodnutia.

11. Sťažovateľ takisto poznamenal, že hoci delegácia ponúkla, že s ním prediskutuje akékoľvek pochybnosti, ktoré by mohli vzniknúť počas stretnutia s navrhovaným partnerom, delegácia ho nekontaktovala a jednoducho oznámila svoj zámer vypovedať zmluvu. Sťažovateľ uviedol, že účelom žiadosti o stretnutie, ktorú predložil vo svojom liste z 1. decembra 2017, bolo riešiť výhrady delegácie.

12. Sťažovateľ uviedol, že postoj delegácie bol negatívny a že žiadne z jej vyhlásení nepreukázalo, že sa snažila nájsť riešenie.

13. Komisia tvrdila, že delegácia tým, že požiadala o pohovor s cieľom vyhodnotiť navrhovaného partnera, konala v súlade so zmluvnými pravidlami a zásadou rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi. Podľa Komisie navrhovateľ nepreukázal svoju schopnosť dokončiť zostávajúce činnosti a dosiahnuť očakávané výsledky.

14. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o stretnutie, Komisia tvrdila, že navrhovateľ podal túto žiadosť až po účinnom ukončení zmluvy. Konštatovala, že konanie o urovnaní sporu formou zmieru nabáda strany, aby vyriešili spory, ktoré medzi nimi vzniknú počas plnenia zmluvy ^[3], zatiaľ čo v tomto prípade sa spor týkal dôsledkov vypovedania zmluvy. Komisia tiež poznamenala, že delegácia založila svoje negatívne hodnotenie navrhovaného nového partnera na objektívnych dôvodoch a že usporiadanie stretnutia by takýto záver nezmenilo.

Hodnotenie ombudsmana

Úvodná poznámka

15. Komisia a sťažovateľ sa vo svojich odpovediach v tomto prípade vo veľkej miere vyjadrili k rozhodnutiu delegácie vypovedať zmluvu. Hoci toto rozhodnutie nie je predmetom vyšetrovania ombudsmanky, želaným výsledkom sťažovateľa, ako už bolo uvedené, bolo stretnutie s delegáciou s cieľom urovnať spor a pokračovať v projekte.

16. Ombudsman chápe túto situáciu takto: po tom, ako prvý miestny partner sťažovateľa odstúpil od projektu a po tom, ako sťažovateľ stratil svojho druhého partnera, delegácia intenzívne spolupracovala so sťažovateľom a stretla sa s jeho navrhovaným (tretím) partnerom, o ktorom sa domnievala, že nie je vhodný. Komisia konkrétne zistila, že navrhovateľovi a navrhovanému partnerovi chýbala „kombinovaná kapacita“(podľa slov Komisie) na účinné vykonávanie zostávajúcich činností. Komisia sa tiež domnievala, že skutočnosť, že projekt bol dlho pozastavený, že sťažovateľ nebol na mieste a že na realizáciu projektu zostáva obmedzený čas, znemožňuje jeho účinnú realizáciu a dosiahnutie plánovaných výsledkov. Z tohto dôvodu vypovedala zmluvu ^[4].

17. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť ústrednú otázku v tomto prípade, a to, či Komisia mala súhlasiť so stretnutím, o ktoré požiadal sťažovateľ.

O údajnom neuskutočnení stretnutia s cieľom prediskutovať urovnanie sporu zmierom

18. V príslušnom ustanovení zmluvy sa stanovuje, že „zmluvné strany urobia všetko, čo je v ich silách, aby zmierom urovnali akýkoľvek spor, ktorý medzi nimi vznikne počas plnenia tejto zmluvy. Na tento účel písomne oznámia svoje stanoviská a akékoľvek riešenie, ktoré považujú za možné, a na žiadosť ktorejkoľvek z nich sa stretnú“ (zvýraznenie doplnené).

19. Sťažovateľ požiadal o stretnutie s cieľom prediskutovať možnosť urovnania sporu zmierom 1. decembra 2017. Dovtedy delegácia dvakrát potvrdila ukončenie zmluvy. Okrem toho bol projekt pozastavený na viac ako rok. Po preskúmaní spisu v tejto veci ombudsmanka poznamenáva, že delegácia nadviazala rozsiahle kontakty so sťažovateľom počas vykonávania zmluvy a poskytla mu niekoľko príležitostí na predloženie chýbajúcich finančných výkazov a podporných dokumentov. Domnieva sa preto, že delegácia nebola povinná prijať žiadosť o schôdzu predloženú 1. decembra 2017.   

20. Je pravda, že delegácia sa 21. septembra 2017 zaviazala prediskutovať so sťažovateľom „všetky pochybnosti, ktoré môžu vyplynúť zo stretnutia s [navrhovaným partnerom] a z ďalšieho postupu...“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Delegácia nereagovala na tento záväzok. Namiesto toho zaslala sťažovateľovi list, v ktorom ho informovala o svojom zámere ukončiť zmluvu.

21. Hoci je poľutovaniahodné, že delegácia sa zaviazala diskutovať so sťažovateľom o jeho navrhovanom partnerovi a potom v tejto diskusii nepokračovala, Komisia v priebehu tohto vyšetrovania presvedčivo vysvetlila, že takáto diskusia by nepriniesla žiadnu pridanú hodnotu. Komisia konkrétne vysvetlila, že delegácia založila svoje negatívne hodnotenie navrhovaného nového partnera na objektívnych dôvodoch a že usporiadanie stretnutia by takýto záver nezmenilo. Vzhľadom na to, že sťažovateľ výslovne uviedol, že účelom žiadosti o stretnutie, ktorú predložil vo svojom liste z 1. decembra 2017, bolo riešiť výhrady delegácie, ombudsmanka uznáva, že stretnutie by neplnilo žiadny účel.

22. Po preskúmaní všetkých materiálov, ktoré jej boli sprístupnené, a vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 3. mája 2019

[1] Riaditeľ (druhého) partnera, ktorého sťažovateľ navrhol delegácii, tragicky zomrel 6. apríla 2017.

[2] V súlade s článkom 13.2 všeobecných podmienok zmluvy o grante „zmluvné strany urobia všetko, čo je v ich silách, aby zmierom urovnali akýkoľvek spor, ktorý medzi nimi vznikne počas plnenia tejto zmluvy. Na tento účel písomne oznámia svoje stanoviská a akékoľvek riešenie, ktoré považujú za možné, a na žiadosť ktoréhokoľvek z nich sa stretnú. Strana musí odpovedať na žiadosť o urovnanie sporu zmierom do 30 dní.“

[3] Všeobecné podmienky zmluvy o grante, článok 13 ods. 2.

[4] Všeobecné podmienky zmluvy o grante, článok 12 ods. 1.