Úvodné poznámky

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vám poďakovať za túto príležitosť vystúpiť s prejavom na tému európskej iniciatívy občanov.

Som presvedčený, že iniciatíva občanov môže a mala by významne prispieť k posilneniu postavenia európskych občanov.

Aby sa tak stalo, je nevyhnutné, aby budúce nariadenie bolo nielen rozumne vypracované, ale aj dobre spravované.

Preto som predložil príspevok do verejnej konzultácie Komisie o iniciatíve občanov, v ktorej som sa snažil predvídať aspekty budúcej úlohy Komisie, ktoré by mohli viesť k sťažnostiam. Potom som predložil návrhy, ktoré boli navrhnuté tak, aby podporovali dobrú správu vecí verejných zo strany Komisie s cieľom pomôcť zabezpečiť úspech tohto cenného nového nástroja pre občanov.

Chcel by som vám dnes večer vysvetliť problémy, ktoré som identifikoval, a stručne sa vyjadriť k tomu, ako sa návrh nariadenia, ktorý predložila Komisia, nimi zaoberá alebo sa nimi nezaoberá.

Záležitosti

Môj príspevok sa týkal týchto otázok:

• registráciu a prípustnosť iniciatív;
• prípadné sťažnosti týkajúce sa transparentnosti iniciatív;
• lehoty, ktoré by sa mali vzťahovať na Komisiu; a
• dohľad nad reakciami Komisie na iniciatívy.

Registrácia a prípustnosť iniciatív

Registrácia

Domnievam sa, že úlohou Komisie v procese registrácie by malo byť uľahčenie uplatňovania práva občanov na iniciatívu. Registrácia iniciatív by sa nemala stať byrokratickou alebo politickou prekážkou. Komisia by sa tiež nemala dostať do situácie, v ktorej by mohla byť obvinená z blokovania alebo uprednostňovania určitých iniciatív.

Z týchto dôvodov som zastával názor, že nariadenie by nemalo podmieňovať registráciu iniciatívy občanov jej prípustnosťou.

V článku 4 ods. 3 a 4 navrhovaného nariadenia sa od Komisie vyžaduje, aby zamietla registráciu iniciatív, ktoré možno odôvodnene považovať za nevhodné, pretože sú zneužívajúce alebo bez závažnosti, alebo ktoré sú zjavne v rozpore s hodnotou Únie.

Tieto ustanovenia sa zdajú byť dostatočne primerané. V prípade sporu o ich žiadosti by sa organizátor určite mohol obrátiť na ombudsmana a mohol by mať aj súdny prostriedok nápravy, hoci v návrhu nariadenia sa výslovne neuvádza, že odmietnutie registrácie by malo formu rozhodnutia určeného organizátorovi.

Prípustnosť

Pokiaľ ide o prípustnosť, predpokladá sa, že občania si môžu vyžiadať názory Komisie, a to buď pred registráciou iniciatívy, v čase jej registrácie, alebo počas zbierania podpisov.

Navrhol som, že Komisia by sa preto musela zaoberať otázkami prípustnosti dlho predtým, ako preskúma dokončenú iniciatívu, a že by bolo užitočné tak pre občanov, ako aj pre samotnú Komisiu, aby sa od nej vyžadovalo vydanie stanoviska k prípustnosti iniciatívy po jej registrácii.

Takýto prístup by bol pre občanov užitočný. Pre dobré vzťahy medzi Úniou a jej občanmi môže byť prínosné len to, že organizátori iniciatívy nemusia vynaložiť čas a úsilie na zber podpisov, ak im boli v počiatočnom štádiu poskytnuté riadne odôvodnené informácie o tom, že iniciatíva je neprípustná.

Navrhol som tiež, že by to podporilo dobrú správu vecí verejných tým, že by sa Komisii poskytol jasný rámec na informovanie občanov o jej názoroch na prípustnosť, ale bez toho, aby sa Komisii udelila právomoc zabrániť napredovaniu iniciatívy, ktorú by mala, ak by jej kladné rozhodnutie o prípustnosti bolo podmienkou registrácie iniciatívy.

V článku 8 návrhu nariadenia by sa od organizátora vyžadovalo, aby požiadal o rozhodnutie o prípustnosti, keď počet podpisov dosiahne 300 000. Komisia by mala rozhodnúť do dvoch mesiacov.

Prahová hodnota 300 000 je, samozrejme, riešením v polovici cesty, čo môže Komisiu dostať do situácie, že sklame pomerne veľký počet signatárov, ak sa ich iniciatíva zamietne z dôvodu prípustnosti.

V článku 8 sa výslovne vyžaduje, aby Komisia konala formou rozhodnutia, čo znamená, že dostupné prostriedky nápravy by zahŕňali žaloby o neplatnosť alebo nečinnosť, ako aj sťažnosť ombudsmanovi podľa článku 228 ZFEÚ.

V navrhovanom znení sa nezdá, že by článok 8 bránil organizátorovi požiadať Komisiu o stanovisko k prípustnosti v skoršej fáze. Každá takáto žiadosť by sa samozrejme musela riešiť v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.

Možné sťažnosti týkajúce sa transparentnosti iniciatív

Je samozrejme v záujme demokratickej zodpovednosti, aby proces iniciatívy občanov bol maximálne transparentný. Organizátori takýchto iniciatív by mali poskytovať informácie, najmä o organizáciách, ktoré iniciatívu financujú a podporujú. Tieto informácie by sa mohli zahrnúť do registra.

To však tiež znamená, že musí existovať riadne vymedzený a transparentný postup podávania sťažností, ktorý sa môže použiť v prípade, že informácie poskytnuté organizátormi iniciatív spochybnia tretie strany. Zdá sa vhodné, aby sa občania sťažovali Komisii (ako je to napríklad v prípade registra zástupcov záujmových skupín).

V návrhu nariadenia (článok 13) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že organizátori budú podľa občianskeho alebo trestného práva zodpovední okrem iného za nepravdivé vyhlásenia. Pochybujem však, či toto ustanovenie zabráni tomu, aby sa občania obrátili na Komisiu, ak sa domnievajú, že pokiaľ ide o financovanie alebo organizáciu iniciatívy, chýba transparentnosť.

Samozrejme, ľudia, ktorí sa sťažujú Komisii a sú nespokojní s tým, ako Komisia rieši ich sťažnosť, sa môžu následne obrátiť na ombudsmana so sťažnosťou na nesprávny úradný postup Komisie.

Lehoty, ktoré by sa mali vzťahovať na Komisiu

Môj tretí návrh bol, že by mala existovať primeraná, ale pevná lehota, v ktorej by Komisia mala preskúmať iniciatívu občanov a verejne na ňu reagovať.  Bolo by to v záujme dobrej správy vecí verejných a dobrých vzťahov s občanmi.

Poznamenávam, že nariadenie skutočne stanovuje takúto lehotu tým, že od Komisie vyžaduje, aby do štyroch mesiacov uviedla svoje závery o iniciatíve, prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, a svoje dôvody.

Dohľad nad reakciami Komisie na iniciatívy

Napokon prípustnosť iniciatívy by sa podľa môjho názoru mala posudzovať z právneho hľadiska. Napríklad by nebolo v právomoci Komisie navrhovať právne predpisy, ktoré by porušovali základné práva stanovené v Charte základných práv alebo v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Iniciatíva požadujúca právne predpisy, ktoré by porušovali základné práva, by preto bola neprípustná.

Ako som už spomenul, v návrhu nariadenia sa predpokladá rozhodnutie o prípustnosti, čo znamená výber prostriedku nápravy - súdu alebo ombudsmana.

Vecné závery Komisie, pokiaľ ide o žiadosť obsiahnutú v iniciatíve, však pravdepodobne nastolia predovšetkým politické otázky. Európsky parlament, ktorý priamo zastupuje občanov na úrovni Únie, má v tejto súvislosti najlepšie predpoklady na dohľad nad Komisiou.

S cieľom uľahčiť účinný dohľad nad Komisiou som navrhol, aby sa nariadenie vypracovalo tak, aby sa v čo najväčšej miere zabezpečilo, že Komisia predloží svoje právne závery, pokiaľ ide o prípustnosť, oddelene od svojich politických záverov, pokiaľ ide o podstatu iniciatívy.

S radosťou konštatujem, že v návrhu nariadenia sa tieto otázky oddeľujú týmto spôsobom.  Okrem toho sa v článku 11 stanovuje, že Komisia uvedie svoje závery vo verejnom oznámení určenom nielen organizátorovi, ale aj Európskemu parlamentu a Rade.

Parlament bude preto môcť vykonávať politický dohľad nad politickými rozhodnutiami Komisie týkajúcimi sa nadväzných opatrení na ukončené iniciatívy.

Ďakujem za pozornosť.