Vážený pán predsedajúci!
Členovia Konventu!
V prvom rade by som sa Vám chcel poďakovať za pozvanie, aby som vystúpil na samom začiatku Vašej práce na návrhu Charty základných práv Európskej únie.
Úrad európskeho ombudsmana bol zriadený Maastrichtskou zmluvou s cieľom podporovať občianstvo Únie a posilňovať vzťahy medzi Úniou a jej občanmi. Osobitnou úlohou ombudsmana je vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí. Je dôležité zdôrazniť, že mandát európskeho ombudsmana sa týka len inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Právne predpisy a politiky Spoločenstva vykonávajú väčšinou vnútroštátne, regionálne alebo obecné správy členských štátov, ale európsky ombudsman nemôže dohliadať na ich činnosť.
Vymedzenie nesprávneho úradného postupu, ktoré navrhol ombudsman a ktoré bolo prijaté, je takéto:

„Škodlivý úradný postup nastáva, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné.“

To, samozrejme, zahŕňa aj nerešpektovanie ľudských práv.

1 V čom je problém?

Na základe svojich skúseností vo funkcii európskeho ombudsmana od septembra 1995 sa pokúsim pozrieť na myšlienku charty z pohľadu občanov.
Projekt charty sa začal ako reakcia na konkrétny problém: neúspech návrhu, aby Európske spoločenstvo pristúpilo k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Komisia navrhla, aby Spoločenstvo dohovor podpísalo. Rada požiadala Súdny dvor o stanovisko k návrhu. V marci 1996 Súdny dvor rozhodol, že Spoločenstvo nemá právomoc pristúpiť k dohovoru na základe existujúcej Zmluvy o ES. (1) V roku 1997 sa Amsterdamská zmluva zaviazala, že Únia bude rešpektovať základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako všeobecné zásady práva Spoločenstva.(2) Členské štáty však nevyužili Amsterdamskú zmluvu na to, aby Spoločenstvu udelili právomoc pristúpiť k dohovoru alebo akémukoľvek inému medzinárodnému dohovoru o ľudských právach.
Existujú dva dôvody, prečo sú občania nespokojní so súčasnou situáciou. Po prvé, v zmluve sa odkazuje na základné práva, ale neuvádza sa, o aké práva ide. S cieľom zistiť, aké základné práva by mali inštitúcie a orgány Európskej únie rešpektovať, sa občan musí stať odborníkom na komparatívne ústavné právo, ako aj na právo Spoločenstva.
Druhým problémom je medzera v ochrane práv na úrovni Únie. Všetky členské štáty podpísali Európsky dohovor a existuje mnoho ďalších medzinárodných nástrojov na ochranu ľudských práv, ktoré zaväzujú všetky alebo väčšinu členských štátov. Z pohľadu občanov nie je jasné, prečo by sa tieto ustanovenia mali uplatňovať na činnosti vnútroštátnych orgánov v ich oblastiach pôsobnosti, ale nie na činnosti inštitúcií a orgánov Únie v rámci oblastí pôsobnosti Únie.

2 pragmatický návrh

Už
som pri predchádzajúcich príležitostiach (3) navrhol pragmatický postup v porovnaní so súčasnou situáciou.
Návrhom je vložiť do Zmluvy o ES ustanovenie vyžadujúce, aby inštitúcie a orgány Únie dodržiavali existujúce medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ratifikovali všetky členské štáty alebo väčšina z nich. To by zahŕňalo nielen EDĽP, ale aj iné dohovory Rady Európy, ako je Európska sociálna charta, Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Zahŕňala by aj nástroje Organizácie Spojených národov, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj niekoľko dohovorov MOP. Úplný zoznam príslušných nástrojov by sa mohol pripojiť k zmluve.
Podľa môjho názoru je hlavnou výhodou tohto návrhu to, že by sa mohol prijať a vykonať pomerne rýchlo. Na druhej strane treba uznať, že výsledok by nebol dokonalý, keďže občan by bol stále povinný prečítať niekoľko rôznych textov, aby poznal svoje základné práva. Okrem toho by pretrvával nedostatok medzinárodného dohľadu.
Preto veľmi vítam iniciatívu na vytvorenie Charty základných práv. Podľa môjho názoru by východiskovým bodom pre vypracovanie charty malo byť dodržiavanie existujúcich medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré sú už záväzné pre všetky alebo väčšinu členských štátov Únie, ako aj ich ústavných zásad.
Aby bola nová charta pre občanov zrozumiteľná a aby sa umožnilo jej uplatňovanie, mala by sa vypracovať tak, aby obsahovala jasné ustanovenia záväzné pre inštitúcie a orgány Únie, a to tak na vnútornej úrovni, ako aj v rámci ich vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Ak by sa to dalo dosiahnuť, pre občanov by to už bol dôležitý krok vpred.
Ak bude v rámci Únie dostatočná politická vôľa, mohlo by sa to, samozrejme, stať základom ambicióznejšieho prístupu v budúcnosti.
Najpovzbudivejšou časťou vašej práce pri vypracúvaní novej charty je možnosť zohľadniť moderný vývoj noriem v oblasti ľudských práv a vo vzťahu medzi občanom a verejnou správou.

3 Základné právo na otvorenú a zodpovednú správu orientovanú na služby

Medzi týmito vývojmi je predovšetkým myšlienka, že občan má právo, aby sa jeho záležitosti riešili riadne, spravodlivo a rýchlo otvorenou, zodpovednou verejnou správou zameranou na služby.
Zo skúseností vyplýva, že otvorená verejná správa, ktorá sa uplatňuje v mnohých členských štátoch, umožňuje občanom získať informácie potrebné na to, aby mohli vyzvať verejnú správu, aby sa zodpovedala za svoje konanie a opomenutia, a tým podporuje vysokú úroveň verejnej diskusie a zvyšuje možnosti racionálneho súhlasu a účasti. Okrem toho sa zdá, že otvorenosť pôsobí proti korupcii, zatiaľ čo uzavreté a dôverné zaobchádzanie s verejnými záležitosťami poskytuje príležitosti na podvody a iné nezákonné činnosti.
Okrem otvorenosti a zodpovednosti by sa mala klásť dôraz aj na služby. Dômyselnosť voči službám znamená, že administratíva existuje na to, aby slúžila občanom, a nie naopak. Vo vnútroštátnych systémoch verejnej správy je táto zásada vyjadrená rôznymi spôsobmi, ako je ústretovosť voči občanom a koncepcia verejnej služby.
V samotnej charte by sa malo právo občanov na dobrú správu vecí verejných stanoviť na principiálnej úrovni. Na zavedenie tejto zásady do praxe by bolo potrebné prijať nariadenie o dobrom administratívnom správaní a ďalšie nariadenie o prístupe k informáciám a dokumentom.
Zahrnutie tohto práva do charty by mohlo mať široký vplyv na všetky existujúce a budúce členské štáty a prispieť k tomu, aby sa 21. storočie stalo „storočím dobrej správy vecí verejných“.

4 Práva nemajú žiadnu hodnotu bez účinných opravných prostriedkov

Pán predseda!
V záverečnej časti svojich poznámok by som chcel zdôrazniť, že práva nemajú žiadnu hodnotu bez účinných prostriedkov nápravy. Zdôrazňujem tento bod, pretože ma znepokojilo to, čo sa stalo so sľubmi, ktoré občanom Únie dala Amsterdamská zmluva. Podľa Amsterdamskej zmluvy je Únia založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu. Okrem toho by sa rozhodnutia mali prijímať „čo najotvorenejšie“. (4)
Napriek týmto pekným slovám Rada ministrov naďalej rozhoduje o niektorých právnych predpisoch Spoločenstva za zatvorenými dverami. Počul som, že argumentuje, že tieto stretnutia by nemali byť prístupné verejnosti, pretože na jednej strane rozpravy nemajú záujem a na druhej strane skutočné rokovania by sa presunuli do koridorov a súkromných stretnutí. Ak by boli tieto argumenty platné, uplatňovali by sa rovnako na vnútroštátnej úrovni a národné parlamenty by mali prijímať právne predpisy aj na neverejnom zasadnutí. Podľa môjho názoru argumenty nie sú platné. Občania v demokracii by mali mať právo počúvať diskusie, ktoré sprevádzajú prijímanie zákonov.
Zmluva tiež prisľúbila občanom ústavné právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Podľa článku 255 Zmluvy o ES sa „všeobecné zásady a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa riadi toto právo na prístup k dokumentom“, stanovia pred 1. májom 2001. Minulý týždeň Komisia uverejnila svoj návrh nariadenia. Je mi ľúto, že sa zdá, že tento dokument pozostáva najmä z dlhého a nejasného zoznamu možných dôvodov na zamietnutie prístupu k dokumentom. To nemôže byť to, čo bolo zamýšľané pri vypracovaní Amsterdamskej zmluvy.
Treba však pripomenúť, že činnosť Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa neustále podporuje dodržiavanie práva Spoločenstva vrátane základných práv. Pokiaľ občania v súčasnosti požívajú akékoľvek práva na prístup k dokumentom, je to z veľkej časti spôsobené súdmi.(5)
Dúfam, že charta bude vypracovaná a prijatá vo forme, ktorá umožní občanovi obrátiť sa na súdy Spoločenstva, ak sú jeho základné práva porušené činnosťou inštitúcie alebo orgánu Únie. Európsky ombudsman je v rámci svojho mandátu pripravený dohliadať aj na dodržiavanie základných práv v prospech občanov ako na mimosúdny prostriedok nápravy.
Ako ukazujú skúsenosti členských štátov, ochrana základných práv sa môže ďalej posilniť prostredníctvom možnosti medzinárodného dohľadu. Najrozvinutejším a najúčinnejším systémom dohľadu je Európsky dohovor o ľudských právach. Všetky členské štáty Únie prijali medzinárodný dohľad prostredníctvom systému dohovoru, ktorý zohrávali aktívnu úlohu pri vytváraní a rozvoji počas dlhého obdobia. Preto sa zdá byť správne, aby inštitúcie a orgány Únie akceptovali aj tento dohľad prostredníctvom pristúpenia k dohovoru.
Vážený pán predsedajúci!
Členovia Konventu!
Prajem Vám veľa úspechov vo Vašej dôležitej úlohe vypracovať Chartu základných práv Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

(1) Stanovisko 2/94 [1996] Zb. súd. rozh. ESD, s. I-1759. Súdny dvor rozhodol, že článok 308 (predtým článok 235) Zmluvy o ES, ktorý dáva Rade právomoc prijať vhodné opatrenia, ak je na dosiahnutie jedného z cieľov Spoločenstva potrebná činnosť Spoločenstva, nie je dostatočným právnym základom vzhľadom na „základné inštitucionálne dôsledky“ pristúpenia Spoločenstva a členských štátov k Európskemu dohovoru.

(2) Článok 6 Zmluvy o Európskej únii.

(3) V prejavoch na konferencii „Agenda Európskej únie v oblasti ľudských práv na rok 2000“ vo Viedni 9. októbra 1998 a na Európskom fóre „Eine Europäische Charta der Grundrechte - Beitrag zur gemeinsamen Identität“, Köln, 27. apríla 1999.

(4) Zmluva o Európskej únii, články 1 a 6.

(5) Tento bod som rozvinul vo svojom prejave k 10. výročiu Súdu prvého stupňa 19. októbra 1999.